Blog používateľa annie

Mám sa tešiť?

Drahé naničmamy.

Viaceré ste možno v rovnakej alebo veľmi podobnej situácii ako ja. Začnem tým, že som sa po dlhých rokoch vrátila k lektorskej činnosti a vzhľadom na skutočnosť, že som aj onkologický pacient (stále v aktívnej liečbe), veľmi mi toto povolanie vyhovovalo. Zamestnávateľ mi toleroval časté návštevy u onkológa (každý mesiac) a aj veľa iných vyšetrení, na ktoré som musela chodiť. Fyzicky som toto povolanie vládala vykonávať na dobrej úrovni, rovnako aj spätná väzba od účastníkov školení bola skvelá. Prekonala moje očakávania, ktoré som mala, keď som do tejto práce pred 2 rokmi nastúpila. Podotýkam že s rakovinou som si hľadala predtým prácu takmer 2 roky kým sa mi pošťastilo zamestnať.

Ako sa obliekam ja - súťaž

Móda to je niečo, čo mi bolo na míle vzdialené. Nikdy som nerozumela, ako sa niekto môže prehrabovať v časopisoch z ktorých na nás vyskakujú modelky s dokonalými postavami. Nechápala som ako niekto môže slintať nad novými čižmičkami a už absolútne som nepochopila, ako môže niekto za ne vyhodiť 150€ v akcii. Ja som bola taká sivá myš, obliekala som sa len do úplne obyčajných vecí - čiernej a sivej farby, chodila som nenamaľovaná, neupravená, vlasy zopnúť štipcom a vybavené. Mala som 96kg a naivne som si myslela, že s takou váhou nie je možné vkusne sa obliecť. Naivne som si myslela, že stačí dať na seba voľné tričko a kilá nevidno. Omyl. Chyba. Keby som bola vedela to, čo viem teraz, tak už dávno by som s popôrodnými kilami bola zatočila. Pred 2 rokmi nastal zlom.

Nič nie je náhoda...

Mala som 7 rokov keď som s malou kytičkou a školskou taškou na chrbte prvýkrát cupkala do školy. Veľké očakávania a strach sa mi miešali hlavou. Nevedela som čo ma čaká, ničomu som nerozumela. Jazyková bariéra bola dosť nepríjemná, hoci dnes sa mi to už nezdá také hrozné ako vtedy. Ísť medzi ľudí, ktorým nerozumiete ani jediné slovo je zvláštny pocit. Zaradili ma do 1.C triedy - medzi najslabšie deti. Dostala som však skvelú pani učiteľku. Trpezlivo viedla moju ruku, písanie mi teda nikdy nešlo. Ona praváčka, ja ľaváčka, takže si to asi viete predstaviť. Zošity boli vždy samý fľak od atramentu alebo rozmazané ako som písala. Vyjavene som na ňu pozerala, keď mi niečo rozprávala, lebo som jej nerozumela. Trvalo celý školský rok, kým som ako tak rozprávala po slovensky.

Proste ju milujem

Malý (veľký) zázrak

S radosťou vám oznamujem, že sa mi stal malý...alebo lepšie povedané veľký zázrak. Dievčatá, po 8 rokoch materskej dovolenky sa na mňa usmialo šťastie a v meste kde je viac ako 30% nezamestnanosť sa mi podarilo nájsť prácu. Dala som si len jednu žiadosť, pozvali ma na pohovor a vybrali si ma.

Moja premena a plnenie sna

Počas druhého tehotenstva mi zistili zníženú funkciu štítnej žľazy. Od pôrodu som len priberala a priberala na váhe bez toho aby som výrazne veľa jedla, alebo sa menej hýbala ako predtým. Takmer 3 roky trvalo doktorke nastaviť ma na lieky tak aby hladina TSH nekolísala hore - dole. Keď moja váha dosiahla 90 kíl, zľakla som sa. Bola som ako slon. Pred pár mesiacmi som si vstúpila do svedomia a povedala som si: "Dievča, takto to ďalej neide!". Pustila som sa do boja s kilami. Cvičila som hodinu doobeda a hodinu poobede. Využívala som orbitrek, bežecký pás, chodila na zumbu. 2x denne som bola totálne zliata, nestíhali mi vlasy vyschýnať a už som zase išla cvičiť. Pritom mi doktorka spolu s fitness trénerkou vypracovali jedálniček, ktorý som dodržiavala. Váha začala klesať.

ja už neviem či to zvládnem

Žienky, potrebujem trošku povzbudiť. V pondelok ideme prerábať bytové jadro, kuchyňu a chodbu - čiže polovicu bytu. Napriek tomu že sme si nič nenechali na poslednú chvíľku a s prípravami sme začali 2 mesiace dopredu, nejako mi nič nevychádza. O pár dní začíname, stále mi neprišiel obklad, dlažba, umývadlá, batérie....vraj to príde 7.3. Pred pár dňami som sa dozvedela, že firma u ktorej sme si to objednali je na tom finančne zle (objednávali sme to pred vyše mesiacom a netušili sme v akej sú situácii). Samozrejme sme dali aj zálohu, nie malú. Takže mi neostáva iné ako dúfať v dobrý koniec. Manžel mal mať dovolenku že mi pomôže s vyprataním bytu, pretriediť veci, vybehať nejaké záležitosti.

sneh je úžasný

Milujem sneh, zimu, chlad. Odmalička. Napriek tomu, že som dieťa horúceho leta, patrím medzi tú menšiu skupinu ľudí, ktorí si hovoria "zimomilní". Zimu mám rada zo všetkým čo k tomu patrí. Čiže zo snehom. Hlavne nech ho je veľa. Viem, že sú kalamity, ľudia hundrú, cestári nestíhajú....ale napriek tomu milujem sneh, veľa snehu. Od radosti zo sneženia už niekoľko dní sama upratujem spred paneláka sneh, napriek tomu, že nemám službu. Strašne rada to robím, aj niekoľkokrát denne. Nikomu nedovolím odhŕňať a zametať ten sneh...je to len a len moje (giggle). Moje okolie nechápe, ako môžem tak zbožňovať zimu. Chodím v tenkých botaskách, bez ponožiek (ponožky si dávam až keď je menej ako mínus 15°C), zimnú bundu si dávam až keď je menej ako -10°C.

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok