Blog používateľa aramana

Nekukajte tak vydivene. Aj ja som dvakrát prečítala že či isto, lebo toto „Zo Zbyňova okolo Strateného budzogáňa na Žibrid“, bola veta, v ktorej som nerozumela i ja trom slovám.

Píše mi kámoška či niekam nevypadneme...

S údesom sledujem čo sa deje...

Nie, nie na fronte, vlastne nie na tom vojnovom (i keď...)

S údesom sledujem čo sa deje na „fronte“ virtuálneho sveta, online sveta...neviem ako ten svet nazvať. Čo sa deje medzi ľuďmi...ako veľmi, ako hlboko a na čo všetko dokážu obrátiť svoju nenávisť.

A naozaj čakám na nejakú tú stopku, strop, čiaru, cez ktorú už nepôjdu.Ja dúfam že tá pomyslená čiara je.

Píšem Ti starká riadky tieto, znova Ti píšem krásny list.

Nad Teba lepšej starkej nieto, ja prídem, musím k Tebe prísť.

Pobozkať ruky mozoľnaté, rokmi čo stvrdli od práce,

v rodine našej stavala si najkrajšie šťastia paláce.

Čakaj ma starká, isto prídem, hneď zajtra ráno na svitaní,

pobozkať čelo zvráskavené a dať Ti kvietok do dlaní.

...musela somRoky rokúce som po tej básničke pátrala a keď sa konečne podarilo, musím sa s vami podeliť... Recitovala som ju ešte ako škôlkarka.Nepamätám si ako som ju recitovala ale pamätám si ako v kultúrnom dome všetky babky, mamky pri nej plakali.