Blog používateľa aramana

Príručka do wellness alebo ako sebe pomôcť a iným neotráviť vzduch

Chodíte si užívať wellness alebo len ľuďom, ako sa hovorí, "otravovať vzduch" ale teraz to myslím úplne doslova?Parná sauna, infra sauna, suchá sauna, bylinková sauna, vírivky, tiché prostredie s príjemnou relaxačnou hudbou, prítmie, sviečky...takto nejako to vyzerá vo welness a kvôli tomuto tak všetci chodíme - zrelaxovať telo aj myseľ, možno naštartovať samoliečenie tela.

Ostatné

Jánošíkové diery v zime

Priznávam, že tento naskutku veľkolepý úkaz mám doslova za rohom ale navštívila som ho až teraz... prečo až teraz to netuším ale už teraz, v teple obývačky, viem s istotou povedať, že túto zimu sa tam vrátim.

Cestomama

Tak sa postavte do radu!

Najprv som chcela tomuto dať názov "Zamyslenie na pošte" ale táto veta mi ešte teraz príde smiešna v kontexte ktorý opíšem...vlastne neviem či smiešna alebo skôr je tu náznak aj zdesenia...

No ale pekne poporiadku...

Priznávam, že odkedy je na pošte lístočkový systém, (to znamená že si na stroji vyberieš službu a vytlačí ti číslo a ty čakáš kedy sa číslo zobrazí na info tabuli s príslušným číslom okienka ku ktorému máš ísť, to pre neznalých) , no proste odvtedy, čo sa dá poslať kuriérom, dám si poslať kuriérom, mne tento systém "nesadol"...

Ostatné

Žltý, žltší, najžltší...

Stanica tichá, stanica pustá...nie, to by bolo len želanie.

Nie je to stanica, je to čakáreň.Nie je tichá a pustá, je kľúkatá, z jednej ústrednej chodby vedú ďalšie, ktoré sú samozrejme plné ľudí čakajúcich na vyšetrenia, podaktorí v družnej debate o tom či už rýľovať, čo variť keď príde vnúča a že Terka už má šesť...nie sú to známi, nepoznajú sa, len po hodinách strávených v čakárni to tak vyzerá že sa poznajú roky a sú už aj ochotní prezrádzať rodinné recepty strážené dlhé roky v truhliciach...

- Dobrý deň!

Klub strelených

List pre Katku

Milá Katka,

úvodom môjho listu ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem a hneď sa chce poďakovať za tvoj "list" čo si mi poslala, asi vieš že tým myslím tú krásnu správičku na FB

Je 1:54 a ja som si zapla muziku, naliala baileys, zapálila cigu a ...

Ľudské osudy

Auuu, moj zadok! aneb rozprávka o ježkovi...

Neviem už kde konkrétne a kedy sa zrodil počiatok nášho "vzťahu", viem len s istotou povedať že akonáhle sme o sebe vedeli, neprestali sme na seba mysliet, citit sa, vnímať sa každou minútkou, každou sekundou...nebolo minutky aby som na neho nemyslela...zrazu všetky plány, všetky rozhodnutia som bola ochotná podriadiť jemu...celé dni bol so mnou a to nás zbližovalo stále viac a viac...čokoľvek nové som sa o ňom dozvedela, snažila som sa porozumieť, pochopiť, pretaviť do nášho "vzťahu"...leteli dni a ku dňom sa pridali noci, kedy každá moja myšlienka bola venovaná jemu, kedy každá veta nahlas vyslovená, bola podmienená tým, ako sme si boli ku sebe blízko...