Blog používateľa aramana

...ale môžeme niekomu pomôcť? Ak áno, ako si vyberieme komu pomôcť? Pomôže aj moje "málo"?

Prosieb o pomoc je nespočetne veľa. Jestvuje už aj mnoho portálov zameraných len na pomoc ľuďom.Ako si má človek vybrať komu pomôže a komu nie?Funguje to na princípe miesta? Keď je niekto z rovnakého mesta alebo blízkeho, prispejeme, pomôžeme? Alebo si vyberáme podľa veku?Keď sme na materskej pomáhame mamičkám čo majú malé deti?  Alebo sa zapojíme do zbierky pod akýmsi lavína efektom - keď všetci tak aj ja?

Stanica tichá, stanica pustá...nie, to by bolo len želanie.

Nie je to stanica, je to čakáreň.Nie je tichá a pustá, je kľúkatá, z jednej ústrednej chodby vedú ďalšie, ktoré sú samozrejme plné ľudí čakajúcich na vyšetrenia, podaktorí v družnej debate o tom či už rýľovať, čo variť keď príde vnúča a že Terka už má šesť...nie sú to známi, nepoznajú sa, len po hodinách strávených v čakárni to tak vyzerá že sa poznajú roky  a sú už aj ochotní prezrádzať rodinné recepty strážené dlhé roky v truhliciach...

- Dobrý deň!

Neviem už kde konkrétne a kedy sa zrodil počiatok nášho "vzťahu", viem len s istotou povedať že akonáhle sme o sebe vedeli, neprestali sme na seba mysliet, citit sa, vnímať sa každou minútkou, každou sekundou...nebolo minutky aby som na neho nemyslela...zrazu všetky plány, všetky rozhodnutia som bola ochotná podriadiť jemu...celé dni bol so mnou a to nás zbližovalo stále viac  a viac...čokoľvek nové som sa o ňom dozvedela, snažila som sa porozumieť, pochopiť, pretaviť do nášho "vzťahu"...leteli dni a ku dňom sa pridali noci, kedy každá moja myšlienka bola venovaná jemu, kedy každá veta nahlas vyslovená, bola podmienená tým, ako sme si boli ku sebe blízko...