Blog používateľa balalajka

Na západnom fronte kľud

Kamilka to tu tak pekne začala - a tak aj ja som túto sobotu po kopcoch sa liapala. Ale po iných a inak Mrkám.

 

Sobota bola dňom D, kedy som si deti do tábora viezla. Keď sme vyberali tábor, zajasali sme nad destináciou, sľubujúcou poznané kopce a krajiny, kde sme v zime lyžovali, poniektorí v stoji, poniektorý (JA) aj zadkom nadol. Vtedy nám učaroval Čertov a Kohútka. Milí ľudia, skvelé svahy, perfektné služby. A tá príroda!

Keď som strávila pri druhej návšteve, že do jakej jamy sa ja púšťam ( pri prvej bolo hmlisto tak, že som ani 1/4 kopca nedoviedla - VĎAKA BOHU!!!), tak som si povedala - "Sem sa musíme v lete vrátiť." Je tu nádherne.

Pretože smiem

Dlho som zastávala názor, že nie všetko je nám dané. A stále si za tým stojím. Nie všetky možnosti môžeme žiť, podľa mňa ani nemôžeme sa stať kýmkoľvek chceme.

Ale niektoré veci jednoducho smieme.

Je to vyše dvoch rokov, čo som si povedala, že stačí.

Že ručička váhy už nebude stúpať, že moje telo začínajúce ísť z jednej choroby do druhej si zaslúži niečo lepšie. 

Nie je zač

Celkom nedávno som si to vlastne začala uvedomovať.

Ako pekne nás tie maminky vychovali.

Poprosiť.

Poďakovať.

I odpovedať - nie je zač.

A že občas veru zač poďakovať je!

U nás sa stalo to "Nie je zač" proste slovným spojením, frázou, akousi poloautomatickou odpoveďou na poďakovanie. Akoby to bola samozrejmosť, že ak niečo darujeme/ pomôžeme/ spravíme ... proste že to za čo nám poďakujú ohodnotíme "nie je zač". A tým - aspoň v poslednej dobe - ja mám dojem, že ten svoj čin / úsilie akosi znehodnocujeme, či podhodnocujeme.

O relativite času

Stáva sa mi to občas. Teda v podstate sa mi to stáva často, keď nastanú správne okolnosti. A som sa zamotala - teda občas či často?
Môj život má určitý harmonogram. Kedy sa vstáva, kedy sa ide do práce, kedy sa vracia z práce, kedy varím, kedy umývam riad a kedy mám čas na seba.
Zaujímavý moment nastáva, keď sa zmení predpokladaný čas vykonávanej činnosti. Poznáte to ... niekto za vás uprace riad, vyvesí práčku, či umyje kúpeľňu. No dobre, žarty bokom. Nikto to za mňa nespraví. Ale stáva sa, že rátam s nejakým termínom a ten sa mi presunie. Plus mínus.
Vtedy moja zmätená duša je zmätená ešte viac.

Výzva!!! Kto sa pridá?

Tak ma tie hrady nejak chytili toho roku - som sa rozhodla.

Devy sa ma v piatok pri hlásenom ústupe po ataku na náš hrad spýtali, kedy som bola naposledy.

Prisám vačku, ja si to nepamätám.

Asi dva roky späť - no aj tri už to môže veru byť - na nejakých hradných slávnostiach. Keď boli chlapci malí, tak som sa ich snažila uštvať a vyterigať čo najvyššie. Zvyčajne pri ceste späť som bola uštvaná hlavne ja. Deti to zvládali skvele. Veľký úsmev Aj by nie, keď sa polovicu času na striedačku nosili na rukách.

155

Minulý týždeň som mala taký „úspešný deň“.

Poobede som ešte bežala do mesta, aby som vyriešila niečo na mestskom úrade. Pod pazuchou dokumenty v obale (taška sa mi k outfitu nehodila, tak len tak som to vzala „do ruky. Kecám. Tašku som v robote nemala ).

Cinkám, cinkáš, cinkáme

V poslednej dobe počujem viac a viac cinkania.

Nie to  cinkanie drobných v prasiatku, či po vačkoch.

Ani nie to cinkanie novembrových kľúčov.

Najprv som si myslela, že je to cinkanie SMSiek, ale odkedy mám Messenger, tak viem, že je to cinkanie prijatých správ. A čím viac, tým viac cinkania počujem.

Cink cink cink.

V autobuse, na ulici, vo fitku, v práci, v obchode.

Cink cink cink.

Správy lietajú, ľudia komunikujú.

Priznávam, aj ja mám radosť, keď mi telefón urobí CINK.

Lebo chodia mi len milé správy.

Klamárky

Onoho času som mala veľmi zaujímavý rozhovor.

Bola som ako žena obvinená z toho, že klamem Prekvapenie.

Ja?! Klamať?

A tak som začala si postupne uvedomovať, že v skutočnosti FAKT KLAMEME.

A začala som si to spisovať pekne od rána a veru, neveľmi lichotivé to pre nás ženy vyšlo.

Veď posúďte samy.

1/ Make up - hej, to je moja pravá farba pokožky. Nieeee ... tie vyrážky, čo tam boli včera sa cez noc "vstrebali".

2/ Špirála - áno, tak som sa narodila.

3/ Tiene na oči - to sa ti zdá, moje oči sú fakt také veľké.

4/ Púder na líčka - áno, lícne kosti mám po tete Sáre.

Stránky


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.