Blog používateľa balalajka

Keď budem stará

Fakt normálne uvažujem po tom, ako sem Daška hodila ten link a aj Kamilka spomínala s nostalgiou na obchod jej zavretý na SK, že kam budeme chodiť nakupovať o 30 rokov? Kam vlastne chodia nakupovať staršie ročníky? Nie my. Ani nie naše mamy. Ešte staršie.
Nepamätám si, žeby moja babka chodila do obchodu na nákupy outfitu. Jasné, vtedy sa to outfit nevolalo, ale proste ísť si kúpiť niečo nové? Načo? Ona nič nepotrebuje.
Veď hej, kupovalo sa spodné prádlo, kupovali sa spodničky pod šaty, na slávnostné príležitosti si kúpila nový kostýmok. Ale na bežné nosenie nie.
Neviem, či to bola z núdze cnosť, ale popravde ani dnes nepoznám značky či obchody, kde by sa bežne a pekne mohli obliecť ročníky 80+.

S vôňou včerajškov

Dlhé cesty autom sú absolútne nebezpečné.
Nielen pre samotné možné kolízie áut, ale hlavne možné kolízie s vlastnými myšlienkami.
A že ich na dlhej ceste je veľa ( tých myšlienok), to vám za mňa môžem úprimne potvrdiť.
Najhoršie z nich sú šialené nápady. ktoré vás chytia za pačesy v návale nejakého spomienkového optimizmu, chvíľkovej clivoty za domovom a nádeje na lepšie zajtrajšky. Prípadne ešte sú to myšlienky silne pripomínajúci idylickú nemeckú vianočnú reklamu.
Jedna z nich si ma našla pod Strečnom v aute plnom pubertiakov ( ospravedlňujem sa 20 ročnej slečne), keď som si nevedela spomenúť na nejaký hlbší historický pohľad do dejín Strečna v kolóne počas návratu z lyžovačky.

Budúci majster sveta v cyklistike sa volá Miško

Úsmev

Vážne. Som o tom plne presvedčená. A má asi tak 5 rokov, blond šticu a krikľavo zelený bicykel vhodný pre chlapca asi tak o 5 rokov staršieho.

Taká milá vec sa mi včera stala.

Cesto nepremiesiš, vlasy neprečešeš

„Starká už to bude?“ búchala som drevenou varechou do keramickej misy.

Starká prikryla čosi variace sa v hrnci a nazrela mi trpezlivo do misy.

„ Nie, veď ešte všetku múku ani nemáš zmiešanú. Miešaj, miešaj.“ Trpezlivo odvetila a išla znovu niečo pomiešať, priložiť pod šporák, umyť niečo, vysypať ...  proste sa motala po kuchyni nevšímajúc si viac moje znepokojenie nad odhadovaným časom potrebným na zamiesenie koláča.

Co je to štěstí ?! (venované na pamiatku Atigram)

Muška jenom zlatá!!!
 
Akoby niektorý obchodníci ten film ani nevideli. Prišiel mi mail (zas), že šťastie nájdem v NOVÝCH topánkach.
Fíha!
Bisťu!!
Ale ba som ti!!!
 
To tam bude nasypané, či naliate v tých topánkach teraz nejak neviem... Lebo ak by tam bolo len tak položené, to do obchodu môžem skočiť a vytiahnuť ho odtiaľ a nemusím tie topánky ani kupovať. Ak tam naliate ani vložené nebude, teraz mám dilemu, ako tam nohu však dám, keď už tam bude to šťastie. A či to tak obrazne, pekne mysleli, že šťastie si ma nájde, keď ich budem nosiť. Šťastie musí byť veľmi múdre, keď vie aké topánky mám mať obuté, aby ma našlo.

Skalpel prosím

Sedela som v čakárni očnej a čakala, kedy sa konečne dostanem na radu. Prečítala som už všetky dostupné časopisy, vyriešila celosvetový problém hladu, aj vojnu na strednom východe, umravnila nejaké deti, upratala si peňaženku a tak som jastrila tými očami, čo sa mali kontrolovať po okolí. Okrem tety v ni*y teniskách, čiernom outfite s fit náramkom vekovo hodne cez 80 ale s takým elánom jak z obálky Vogue som nič zaujímavé nevidela a keďže som nechcela na ňu dlho zízať, našla som si na stene čakárne cenník. Ha!

Lebo šaty nerobia človeka

Nedávno sa tu objavili príspevky spomínajúce štýlový test  Táne Havlíčkovej ohľadom obliekania a z toho vyplývajúcu charakteristiku, kým vlastne sme. Nuž však sranda musí byť, urobila som si test aj ja.
Na moje (ne)počudovanie mi vyšiel spomedzi 8mich štýlov deviaty.
CHAOS
Aj ma to zarazilo. Aj ma to urazilo. NIE NIE - pani Havlíčková sa mýli.
Ale časom to vo mne zrelo, veď čo som čakala, krémeše? Keď ja si vskutku v živote neviem nájsť nejaký ten jasný smer, kam kráčam. Moje srdce i hlava sú stále dokorán otvorené a okrem prievanu (myšlienok a citov) v nich mám ... čuduj sa svete ... pre niektorých CHAOS. Lenže môžem ja za to? Nie, nemôžem.

Oficiálne ukončujem zimu

Ráno bolo mínus dva. Už vyše týždňa vraj kraľuje jar, ale ja nejak stále mám pocit, že tak nesmelo prevzala svoju vládu. Áno, prvé kvietky už vidieť - sem tam sa oko poteší snežienkou, krókusom, či alergik zaplesá nad kvitnúcou lieskou, bahniatkami Veľký úsmev. Aj prvá trávička už sa črtá.

No a aj lyžiarske strediská začínajú hlásiť posledné lyžovačky a uzavieranie sezóny.

Tak som si povedala, že fakt asi stačilo a ukončím tú zimu oficiálne - tak ako sa má. S pátosom. Nech ide ďalej. Ďakujem za krásne dni, sneh, možnosť vychutnať lyže, odhŕňanie cesty a chodníka, oškrabávanie auta, možnosť nosiť vetrovku, čiapku, šál, rukavice i čižmy dosýta.

Stránky

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.