Blog používateľa balalajka

Obedy zadarmo

My sme omdlievali pri párkoch a hrachovej kaši ... oni odnášajú lososa aj jahodové guľky so strúhankou. Naozaj sú obedy zadarmo výhra?

Čomu ťa priučia diskusné fóra

Na rovinu – nemám rada diskusné fóra, kde sú prihlúple otázky a ešte hlúpejšie odpovede.

Nemám rada tie mimi - , baby a konské portály. Nejak mám dojem, že mi nikdy nemali ani čo ponúknuť. Možno hejterím zbytočne, možno sa povyšujem.

Koľko to vlastne stojí?

Šetrenie – nešetrenie, niekedy proste ten šatník treba doplniť. Ani mi tak z neho tuším veci nevypadli, skôr mám dojem, že ani jeden sveter nezodpovedá mojim očakávaniam a zime, aká mi je ráno.

Nie a nie a just nie

Ešte stále mi to nejak nedochádza, že nielen kalendárne, ale aj meteorologicky je proste jeseň tu. Ešte stále pokúšam moju imunitu a chodím holými nohami. Ono by nebolo nič na tom zlé, keby tie 4 stupne boli len ráno a poobede sa to vytiahlo aspoň na tých sľubovaných 20. Lenže u nás sa v práci nekúri a sedieť takmer holá, lebo však sukňa mi moc nepridá na pocite tepla, nie je bohvie čo.

A tak sa od pondelka trasiem. Odmietam zimu a jeseň a čakám, že tých minulotýždňových 28 stupňov sa ešte vráti. No ako ... ja som sa tešila na jeseň: A čo teraz?

Moja hlava sa proste nevie prepnúť do módu jeseň.

Ráno stojím pred skriňou ako kôl v plote a čumím na tieločká a ramienkové šaty.

Bola Eva jedna?

Musím priznať, že chodím rada na výstavy. Tak ako ma to kedysi otravovalo, nudilo, trémovalo, keď som mala robiť takého ľudového „tlmočníka“ pri výstavách v zahraničí, tak sa v tom pomaly ale iste začínam vyžívať. Je to pre mňa nielen skúsenosť profesionálna, čo sa práce týka, ale hodne pozorujem ľudí, ako sa na takýchto výstavách tvária, čo robia, sledujem skratové situácie, ale aj také to „krovie“ každodenného života.

Tak nějak málo tančím

Pamätám si časy, kedy som mala niečo –násť a chodila na základku.

Nevedeli sme čo s toľkým voľným časom, všetko v nás sa točilo, hmýrilo a mrvilo, tak sme mali potrebu sa mrviť aj my s kamarátkami. V škole sme mali medzi jednotlivými chodbami také priestory – kúty, kde boli na zemi „koberce“ ak sa riga dá nazvať kobercom, na celej jednej stene boli rebriny, na druhej holá stena a potom okná a celé to bolo otvorené do chodby. Bežne sme sa tam mohli zvaliť po vyučovaní a "potichu" čaragať, kým nás učiteľky nevyhodili. Lenže, kto by drkotal pri kabinetoch keď môže domov fujazdiť. Až prišli tie čarovné roky puberty a my sme si potrebovali strašne veľa povedať.

Váš let bol zrušený

Je nám ľúto, ale z technických príčin Váš let bol zrušený.

Čo? Kto? AKO???

V prvom rade som si predstavila tú technickú príčinu. Určite odpadlo koleso, alebo rovno celé krídlo. Alebo praskla nádrž z benzínom, či na jaký čučpajz to tie ozruty jazdia. Alebo do čelného skla narazil v plnej rýchlosti kŕdeľ vtákov, čo počuli, že je posledný letný deň a rýchlo rýchlo sa snažili dostať hlava nehlava na juh. PROSTE - EŠTEŽE SA TÁ TECHNICKÁ PRÍČINA NEZISTILA, KEĎ JA SOM BOLA VO VZDUCHU.

Dobre a čo teraz? Náhradný let?

No dnes už nie, bohužiaľ.

OK, OK ... kľud, žiadna panika. Je 21,00, ak poletí tesne po polnoci, však OK.

No, najbližšie voľné lietadlo o 48 hodín.

Čo? KTO? AKO????

Veď je štvrtok!!! Žartujete!?

Ja sa vyrušovať nedám!

Možno to poznáte.

Klasický scenár.

Ráno sa zobudíte celé bez seba, že koľko vecí treba urobiť. Tu zavolať, tam skočiť, to nájsť, hento zistiť. A potom sa posadíte k tomu, čo treba povybavovať a ... už je koniec pracovného dňa a vám ešte stále trčí na stole šálka od raňajšej kávy či čaju a povinnosti od rána tiež. Niečo ste spravili, ale stále to je také .... nie všetko, respektíve ako písava Kamila „nič po mne nie je vidieť“.

Tak po mne je vidieť zvyčajne zaprataný pracovný stôl, povedzme si na rovinu, ale predstava ako správne urobiť všetko, čo sme mali, zostáva niekedy nenaplnená.

Prečo?

No lebo sa vyrušujem.

Alebo vyrušujú ma.

Respektíve som nesústredená.

Stránky

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.