Blog používateľa balalajka

A pome sa trochu znervózniť

6 týždňov do Vianoc. Také mi došlo do mailu. A hneď za tým ďalší nervózny mail. Už len 1 výplata na vianočné darčeky Veľký úsmev.

No ja neviem. Ja mám ešte síce stále jeseň a snažím sa ignorovať tie námrazy, ale tie VIanoce. Tie sa nám blížia.

A ja pôjdem!

Tak. Už ma to dobehlo. Zas sa zvlnili vlny na FB a s odbúdajúcim časom zostávajúcim do celoplošného testovania a začali pribúdať články. Mám dojem, že na Slovensku je najviac odborníkov na svete.
To by sme mali, to by sme nemali.
Hento nám dajú do hlavy, toto nám dajú do hlavy.
Na to majú právo, na hento nemajú.
Halo ľudia! Čo sa stalo?
Prečo sú všetci tak nervózni a nahnevaní?
Ak všetko kritizujú, prečo niečo konštruktívne nepovedia?
Len každý frfle ako to pokazené pivo vo fľaši.
Prečo sa na to nepozrieť pozitívne?
Prečo nemať radosť z toho, že vďaka tomu, že aj keby len 30% úspešnosť by tie testy mali, že sa zdiagnostikuje aspoň tých 30% nakazených?

Milý denníček - zákaz vychádzania deň 4

No čo ti napíšem, milý denníček?

Tak už to netrpezlivo dávame štvrtý deň. Niekto lepšie, niekto horšie.

Neviem, či sa mi podarilo ošaliť FB, ale tie krikľúnske správy burcujúce proti celoplošnému testovaniu nejak utíchli. Neviem, či im niekto hubu zapchal, alebo sa vlastnou zlosťou tí ľudia zalkli, či len mne sa podarilo to ustáť v skupinách o varení a pečení, kde najväčší problém bolo zohnať tekvicové pyré. Nuž - vďaka Bohu za americkú blbosť - aspoň som sa mohla uchechtávať, ako v Alabame šprintujú do Costca, lebo tam vraj pyré majú.

Dobré ráno Slovensko!

Som unavená zo statusov a diskusií na FB. Už sa bojím otvoriť hocijakú sociálnu sieť na Slovensku, aby odtiaľ nevypadol Matovič a nasrdené a ešte viac nasrdené komentáre.

Haló ľudia! Ste tam?

Keď sme si hovorili, že sa musíme naučiť s koronou žiť neznamenalo to, že nič iné sa riešiť nebude!!!

Takže...

Dobré ráno Slovensko!

Ako ste sa vyspali?

Čo máte za oknom?

Čo vás čaká?

Tešíte sa dnes na niečo?

Bojíte sa dnes niečoho?

Alebo len tak čakáte čo ten deň prinesie a nechávate sa uniesť udalosťami dňa a toku dejov?

Ja sa teším dnes na obed. Naša donášková reštika tuším zalapala po dychu a vrhla sa na to vo veľkom. Rozšírila ponuku menučok.

A vraj má byť po týždni mrcha počasia zas kúsok slniečka na oblohe.

Ono sa to kráča, keď to ide ľahko, čo?

Frfleme. Na všeličo, na všelikoho. V podstate mám dojem, že na všetko.
Najnovšie si to zlízom premiér aj s Ústredným krízovým štábom.
No jasné, že papuľujem aj ja. Nejdem to tu rozoberať. Už sme to rozobrali na všetkých sociálnych sieťach, v súkromných správach, telefonicky a aj osobne - z prava, zľava. Interne i mediálne. Vnútro štátne i medzinárodne. Nuž - doba je taká.

O oslavách, svadbách a nejednej stužkovej

Máme takú veľkú debatu. Stužkové a svadby a celkovo oslavy akéhokoľvek druhu počas tohoto obdobia.
Akoby zrovna naschvál nám sa toho toho roku nakopilo takých osláv, ktoré by sa načím vo väčšom patrilo osláviť. Niežeby niektoré narodeniny boli menej významné, človek má byť vďačný za každý jeden rok, ktorý si smie pripísať k svojmu veku.
Ale tak predsa len 15,18,45,50,70 - to už sú také numerá, že človek by spolu aspoň s blízkou rodinou to chcel osláviť. Lenže my sme si povedali, že nebudeme provokovať.

Vysoký tlak

Nejak som postrehla, že sa to tu prehuplo z plienkových tém do tém o senioroch. Prestali nás trápiť malé deti, riešime našich niektorých skutočne a niektorých takmer dospelých. Ale čo rodičia? To sú také tie veľké dospelé osoby, ku ktorým sme sa utiekali vždy ako do pevnosti prepevnej. A zrazu tá pevnosť nie je taká nedobytná. Začínajú sa do nej zahryzávať zuby času. Choroby. Odsúvané a nevšímavé boliestky. A my zisťujeme, že rodičia sú vari krehkejší ako tie naše kvetinky, čo sme si vypestovali z naších babatiek pod pazuchou a vyrástli nám (vďaka Bohu) v poriadnu životaschopnú burinu (to je kompliment), ktorú nič tak rýchlo nezničí.

A tak moju pozornosť ohľadom zdravia teraz dostávajú rodičia.

Najnovšie riešime krvný tlak.

Nech je ako bývalo

No a máme to tu.
September.
Koľkí sa nádejáme, že tento september bude iný. Vlastne ani nie iný. Chceme, aby bol zasa NORMÁLNY. Aby deti išli obyčajne do školy, aby sme sa mohli preháňať tržnicou pomedzi kvantá ľudí a frfľať nad cenami jabĺk, zemiakov a kapusty. Aby sme sa slobodne nadýchli na záhrade, vyňuchali suseda páliaceho lístie napriek zákazom. Aby sme sa rozbehli do tlačenice do obchodov pozháňať ešte nejaké zošity, ktoré sme nepripravili dopredu.
Miesto toho sa obávame niečoho, čo ani nevidíme, pochybujeme, že tí, ktorí by mali vedieť ako sa proti infekcií brániť majú vôbec tušenie, či niečo také tu aj existuje. Obávame sa jesenných sopľov a detského nachladnutia, lebo kto vám zoberie sopľavé decko dnes do školy.

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok