Blog používateľa balalajka

Ja nič - ja muzikant

Tak som sa včera zas strepala na biku. Strepala je slabé slovo. Ja som sebou sekla o zem ako vrece zemiakov. Žiadna super duper rýchlosť, ani prudká zákruta, ani nič - proste nové MTB tretry, takmer nulové skúsenosti, odfláknutá ich montáž na tretre a panický strach, aby sa vypli, lebo cez tú úzku bránku neprejdem a vytrepem sa.

No tak som si to privolala Veľký úsmev.

Haloooo! Tam lampáreň?

Chcela by som si tak narýchlo posťažovať. Môžem? Zoberiete to ako reklamáciu? Či jedným uchom dnu a druhým von? Ale veď ... čo vesmíru bude dané.

Chcela by som sa posťažovať na skracujúci sa deň. Neni to dávno, čo som domov z práce prišla a ešte čo to stihla aj vonku pobehať, aj dnuka porobiť. A dnes ... dnes už šero o 19. A bude ešte horšie, ja viem.

Blesková správa

Dámy a páni a je to tu. Ešte sa moja peňaženka ani poriadne nenadýchla, ešte na mojej kreditke nezazvonila výplata po zaberáku z poplatkov zo začiatku školského roku, ešte som nevyplatila všetky záujmové krúžky, dokonca ani tenisky na telesnú sme ešte neporiešili, netuším aké všetky zošity budú decká potrebovať a je to tu.

Ako som sa tak predierala v planej nádeji, že A4 čistý zošit kúpim v takom to "všetkomali" obchode, keď vo vedľajšom mali zošity už len "kockované" (ja VIEM že sú to štvorčeky) a oči mi padli na stojan s dekoráciami. Jeeeeeej sob. Jeeeeeej. Gule. Vianočné.

Medzinárodný deň leňošenia mám

No čo si povieme?

Vo svete už vymysleli oslavu na každý deň. Jasné, sú tu náboženské sviatky, sú tu národné sviatky, medzinárodné sviatky a ešte si aj zaviedli menšie oslavy.

Dnes - 6.9. je vraj Národný deň leňošenia mám. Je preto, aby sme si ako mamy konečne oddýchli. Najprv som zadumala, či to neni deň lenivých mám Veľký úsmev (také nepoznám, aj keď sú isté okamihy, kedy flirtujem s myšlienkou podľahnúť ničnerobeniu), ale potom ma vyviedli z omylu, že je to niečo ako zásluha za to, že stále pracujeme. My ženy, mamy.

Čo ma vie vyviesť z rovnováhy

Zisťujem, že časom ako si tak starnem (ee) ... dospievam (hmmm, nie zlé slovo) ... zrejem, ZREJEM je to správne slovo!, zisťujem, že sú to celkom iné veci, čo ma vedia vyviesť z rovnováhy.

V 20tke to boli šaty, pekný chlap, káva s kamoškami, alebo stretávka či rodinná oslava. Vtedy som znervóznela, začala vykazovať známky zvýšeného tlaku a nervozity. Zvyčajne to odznelo kúpou hábočiek. Podotýkam, že pri všetky vyššie menovaných položkách. Nové  pekné oblečenie vyriešilo túžbu vlastniť šaty, chlapa (alebo ho aspoň zaujať), pocit, nech kamošky závidia a rodina a priatelia neohovárajú. Teda aspoň som si to tak naivne myslela. Ale v podstate to v tej dobe stačilo.

Pravidelne

Občas mám pocit, že môj FB vníma nielen to, čo sa deje vo virtuálnom svete, ale občas nos vykukuje aj do môjho reálneho sveta. Trochu viac som sa túlala totiž po dermatologických klinikách. U nás je to totiž tak - ak nechcete stáť ešte pred úsvitom pred dverami kožnej ambulancie s neistotou, či vás vôbec vezmú, tak si na termínik počkáte cez 3 mesiace. Povedzte - 3 mesiace ... to už s nejakým tým problémikom sa neoplatí chodiť. To už tuším radšej počkať, až z problémiku bude problém. Alebo sa treba asi začať objednávať preventívne. Však niečo sa dovtedy vyskytne.
A tak ma núdza priviedla do "ambulancie" súkromného sektoru, kde to vyzeralo ako na klinike estetickej chirurgie niekde zo seriálu Beverly Hills 90210.

(Fif)Lena mestská

... alebo ako sa na vás podpíše život v byte
 
Som dievča z predmestia. Dlho sme sa bili za to, že Zlatovce vlastne nie sú dedinou, čo ešte v čase môjho narodenia bolo a k Trenčínu nepatrili. Potom sa to nejak dostavalo, prilepilo a walla - na základnej škole som už bola "mešťanka". Lenže taká mešťanka, čo to niesla kus tak nejak divne a závidela deckám z paneláku a sídliska. - Teraz sa na tom smejem a ťukám si po čele, ale ono tuším aj na mňa ako decko platilo, že druhí majú určite lepšie ako ja. Tak minimálne schody nemuseli umývať každý týždeň a pred domom zametať.
Keď som sa po svadbe odsťahovali do vlastného bytu, zrazu to bol iný level.

Len aby sme sa z toho neposr*li

Pekne som to nazvala, že?
Ale tak popravde - leto je ako stvorené na šialené kombinácie, variácie a permutácie stravy, na to, aby sme vytrápili náš žalúdok a vlastne celú tráviacu sústavu. To more ovocia, zeleniny, zmrzliny, studené nápoje, fast foody, ktoré chutia na plavárni TAK SKVELE!
Však aké by to bolo leto bez hnačky?

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok