Blog používateľa balalajka

Nielen o svalovcoch ale o všetkých nás

V pondelok ma prekvapil syn, ktorý sa pýtal, či 5taci MUSIA ísť do školy. Lebo Vanesa (sestra spolužiaka a kamaráta) vraj NEMUSÍ. Vysvetlili sme si, že podľa nariadenia NEMUSÍ. Ale že mu je dúfam jasné, že keby bol on piatak, tak do školy ide. Dobrovoľne nasilu jako sa u nás hovorí.

Potom som napäto sledovala diskusie okolo blokády hlavného mesta, kukla svalovcov a premiéra, predýchala slovnú zásobu a vyjadrenia na FB (hlavne premiérové) a povzdychla si ešte nad jedným týždňom a tým, že do fitka aj z fitka, kde tuším pomaly mesiac cvičíme na terase, už sme aj zmokli, ešte budem týždeň chodiť v teniskách a elasťákoch a odchádzať šprintom, lebo cikať a olepená, spotená bez sprchy.

O prvých líniách

Dnes sa vraj dozvieme, čo s tými školou povinnými, ale celkovo študujúcimi detiskami vlastne bude. Či pôjdu, či nepôjdu do školy a za akých podmienok. 

Na FB sa docela slušne rozprúdila debata o malom počte detí v triede. Už sa nevtipkuje, ako keď otvorili školy začiatkom mája v Dánsku, že lavice majú 2m rozostupy a posledný žiak v triede už sedí v Nórsku. 

 

Čo by ti spravilo radosť?

Zisťujem, že posledné dni sa nejak hodne odmeňujem. Veľký úsmev Aspoň to tak vyzerá.

Včera večer mi na FB vyskočil príspevok kamošky, ktorý oznamoval, že miestna vietnamská reštaurácia ponúkajúca obedové menu rozšírila svoju 3 chodovú ponuku o sushi. Sushi môžem.

Nemilujem ho, ale nemám k nemu ani taký ten barbarský postoj ohrnutého nosu nad surovou rybou. Proste si ho sem tam rada dám. Do levelu - home made som sa ešte nedostala a šípim, že ani nedostanem. Aj keď ...

Môžem sa vás opýtať?

Táto otázka ma asi najviac vytáča v poslednej dobe.

Ja viem, vymyslel ju niekto, kto chcel byť slušný. A používajú ju ľudia, ktorí viac menej sa o tú slušnosť snažia. Lenže niekedy to dopadne úúúplne opačne.

Môžem sa vás opýtať?

alebo

Môžem vás vyrušiť?

Otázka pred podstatnou otázkou.

Zvyčajne na slušnú otázku chce byť človek aj slušný.

A možno preto mnoho ľudí sa snaží aj pri odpovedi slušne odpovedať.

Áno.

Málokto odpovie  - Nie. Nedá sa mi teraz. Prepáčte, o chvíľu. Prosím vás, nevidíte, že teraz sa mi nedá?

A tak akosi automaticky mnoho ľudí položí otázku a ani nečaká podvedome zápornú odpoveď. A veľmi prekvapení zostanú, keď zápornú odpoveď prepočujú a pokračujú vlastne akoby tá prvá otázka ani položená nebola.

Obyčajný život v neobyčajnej dobe

Stále razím teóriu, že nad covidom sa nejak vyhrať nedá. Dá sa s ním naučiť snáď žiť, by sa dalo povedať. Stal sa mojou súčasťou ako chrípkové obdobie, či AIDS. Nejak podvedome menej si šiaham na tvár. Viac umývam ruky (nechcem vidieť účet za vodu, keď toto skončí Veľký úsmev), rúško už nosím takmer všade sebou (aby sme sa rozumeli, v robote, keď som vyletela z kancelárie pre balík, sa mi stávalo, že sa na schodoch som sa musela preň vrátiť - no nič moc z 3.poschodia).

No čo? Zavreli nás doma?

Včera na biku bolo šialene. Množstvo áut poľavuje, nahradzujú ich cyklisti. Našťastie patrím do tej skupiny, čo obiehajú a nie sú obiehané, tak môžem si vyberať, kade sa nechám vytlačiť a kam až zájdem. Včera docela humorne. Bola som si to obehnúť, kam dnes už nemôžem.

Od tabule po tabulu okresnú. Veľký úsmev

Našla som miesta, kde som sa prekvapivo zrazu ocitla v inom okrese. A tak som si dokreslila pastelkou, kam od dneška do pondelka môžem na zdravotnú prechádzku Úsmev. A posunula info ďalej, že ee - tade sa nemôže, už si v Ilavskom okrese.

Tohtoročný Veľkonočný pondelok

Veľká noc u nás sa vždy niesla v duchu zachovania akej takej tradície. Kresťansky sme to nejak poňali po svojom. Do kostola totiž nechodíme. Tak sme ponechali už len tie svetské oslavy - vyzdobiť si kus príbytok a počkať na šibačov. Babku, starú mamu, tetky a sesternice sa proste patrí obliať. I korbáčom vymlátiť, kus by zdravé i papuľnaté neboli. Tak nejak aj z povinnosti ku mne tí moji šibači už chodia. Otec, svokor, švagrovia i synovec. Keď sme bývali v bytovke, tak aj susedia - hlavne malí, ale aj 80 ročný pán doktor mi prišiel špricnúť medzi dvere pohárik vody. Ani nie tak pre výslužku, skôr pre tú tradíciu a že najviac som pišťala z poschodia.
Ráno som vstávavala skoro, lebo šibači chodili už medzi 7mou a pol ôsmou.

A keď všetko toto pominie ...

... tak budeme so smiechom spomínať na tieto časy.

Teda v to pevne verím, lebo keby situácia nebola miestami zúfalá, tak je tragikomická.

Ráno pri káve s kolegyňami trkoceme o všeličom. Najnovšie politické debaty spôsobené výmenou vlády boli prerušené ešte ohnivejšími diskusiami na tému, kde zohnať kvasnice. Známa známej našej kolegyne robí v "kvasnicovej". A že zoženie kartón kvasníc. To bolo šumu! To bolo šuchotu!!! To sa tepy zvýšili. Nadšenie. Keď tu iná kolegyňa vytiahne, že nemá už múku a tam a tam nemali. Ale mali inde! A kde sa dá nakupovať tak, aby ste nestáli hodinu v rade? Aj to vieme poradiť. Soľ nad zlato a informácie len po známosti.

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok