Blog používateľa dasa_

Môže byť šťastím nemať veľa peňazí?

No dobre, nemyslím tým nemať vôbec peniaze. Jasne, základ je mať kde bývať, čo jesť. Ale vždy sú ľudia, čo dokážu dosť ušetriť. Až tak, že majú balík voľných peňazí.

Niektorí ukryjú do pančuchy. Iní sa spoľahnú na banku. A vždy sa nájdu aj takí, čo chcú tento balík rozmnožiť. Nemajú problém nájsť svojich finančných agentov. A šup s peniazmi niekam. Do fondu. Do akcii. Do dlhopisov Do investičnej poistky.... Však viete. Tých firiem sa pohybuje kvantum.

Len aby sme nezabudli

Cez víkend to už bol rok, čo odišiel.

Nepatril medzi mojich obľúbených spevákov. Dokonca keď som v roku 2011 dostala dva lístky na jeho koncert, tak som uvažovala, či ísť, či nie. Nahovárala som si, že idem hlavne preto, lebo chcem vidieť Fragile. No po koncerte som musela konštatovať, že bol výborný. Profesionálny, odspievaný naplno. Už neviem, čo presne spieval. Ale bolo to fakt dobré.

Rozmýšľam, ktorá pieseň z jeho tvorby sa mi páčila najviac. Viem, veľa bolo prebratých, ako ktosi pred nedávnom povedal, s autorskými právami sme si nerobili starosti.... Mal však aj veľa vlastných piesní.

Dnes by som povedala, že asi táto je aktuálne moja najobľúbenejšia. Aj keď mi vždy vženie slzy do očí. Aj keď viem, ež to nie je originál.

Podobnosť so Španielkou čiste náhodná

Počuli ste o Šanielke? Myslím o Španielskej chrípke, ktorá v Európe zúrila po skončení I. svetovej vojny.

Tak skúste pozrieť toto video zo série Dejepis inak

 

Strasti a slasti dedinskej poštárky

Keď máte v dedinu dobrú poštárku, dokáže vyriešiť veľa vecí. Má dokonalý prehľad o všetkých a keď je naviac sociálne cítiaca, dokáže pomôcť mnohým. Vie, kto by mohol dostávať dôchodok a nemá papiere, vie, kde je sama mama na deti a tie sú často aj hladné.

O analfabetoch

Pár dní dozadu som v telke videla film s podtitulom o mužovi, ktorý naučil talianov čítať. Bol to životopisný film a celkom ma zaujal Chlapík, ktorý aj vďaka začínajúcej televízii naučil 2 milióny talianov čítať. Mladých aj starých. Keď na konci uviedli, že film sa týkal 60-tych rokov minulého storočia, tak ma to celkom šokovalo. Niekedy vtedy (plus / mńus) som sa narodila, začala chodiť do školy. A naozaj si nespomínam, že by som v mojom okolí poznala niekoho, kto čítať nevedel. Myslím tým babky, tetky, dedkov, ujcov.... Nielen mladých. Všetci si vedeli prečítať ťo, čo potrebovali, noviny, knihy, kalendáre....

Keď sme sa o tom bavili s manželom, ten len stroho poznamenal, čo sa čuduješ, oni nemali Máriu Teréziu....

Neželaj si, kým si to dobre nepremyslíš

Kedysi dávno, pradávno (pripadá mi, že snáď sa vtedy aj piesok lial a voda sypala...) som pracovala s počítačmi. Veľmi intenzívne, nebol problém počítače skladať, inštalovať, mám za sebou aj programovanie na úrovni strojového kódu.... Čo bolo treba, urobila som. Vlastne moja mladosť beží súbežne s osobnými počítačmi. Diplomovku som mala ešte nahratú na 5 a štvrťkách disketách, v počítači sme mali vždy dve, na jednej operačný systém, na druhej sa pracovalo.... Ja viem, väčšine ľudí to nič nepovie, leda že by tu boli znalci...

O odpúšťaní

Neviem, patrí odpúšťanie ešte do nášho sveta? Vieme druhým odpustiť? Dokážeme naozaj zabudnúť na to, čím sa proti nám previnili? Vieme to pustiť z hlavy? Alebo to nejde? Chceme za každú cenu dosiahnuť spravodlivosť. Teda spravodlivosť podľa nás. Nech to stojí, čo to stojí. Bijeme sa za svoju pravdu. A niekedy zabúdame, že pravda nemusí byť iba jedna.

Čítala som tento týždeň debatu o vrátení daru. Konkrétne peňažného daru, ktorý bol poslaný ťažko chorým deťom. Lebo vraj je ten dar zneužívaný a platia sa aj iné veci z neho. A vlastne, liek zaplatil štát, tak oni už vraj peniaze nepotrebujú. Tak vrátiť. Vraj nejde o veľkú sumu, ale o princíp. A hnevanie sa na celý svet. 

O hľadaní a upratovaní dookola

Často píšem o upratovaní. Viem.  Len teda pravda je taká, že ma to chytá skor v takých záchvatoch a nerobím to priebežne. Tak ma to nebaví. Proste príde impulz a ja upatujem pár dní doslova jak besná. Chlapi sa vždy prezieravo ukryjú. Už vedia, že po pár dňoch ma to prejde ÚsmevÚsmev Potom si pár dní vychutnávam poriadok, lebo ho mám rada. Veľmi sa mi páči prísť do spálne, kde je napríklad posteľ uprataná ako v kvalitnom hoteli. (to ani nedá veľa práce)  Pár dní to ešte ujde a potom sa to už začne kopiť....

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok