Blog používateľa dasa_

O šetrení

Dostala som sa včera do debaty o financiách. Niekto ide kupovať nehnuteľnosť na podnikanie a tak som nahlas vyslovila otázku, ktorá banka požičia firme bez histórie? Vraj banka mama. No a to som sa čudovala ešte oveľa viac. Táto konkrétna mama vychovala veľa detí. Fakt že veľa. Až na jedného majú všetci vysoké školy, časť aj tretí stupeň. Ona v podstate nikdy nepracovala trvalo, väčšinou iba brigády. A napriek tomu dokáže vždy ušetriť. Alebo vďaka tomu?

Celý deň mi to vŕtalo v hlave. K večeru sa mi začalo vyjasňovať.

Májové ulice

Určite nie som sama, kto miluje sakury - japonské čerešne. Pár rokov dozadu bola u nás v meste takto na jar nádherná ulica. Hlavne takto v máji. Celá ružová. Milovala som to. Bývala som na nej. Žiaľ, u mnohých ľudí vyhrala poriadkumilovnosť. Vraj to robí dosť neporiadku, keď to opadá. A tak stromy postupne mizli. Našťastie, mesto našlo iné miesta, kde sú nanovo tieto čerešne vysadené.

Tieto dni je vonku nádherne. Ešte nie je veľmi teplo a tak ideálny čas na prechádzku. Takt som neodolala a mám pár mobiloviek. Úsmev

Na ulici

Kedysi dávno, keď som chodila na strednú, žila v meste Heňa. Bolo to malé mesto a Heňu všetci poznali. Bola postihnutá, dnes by sme ju zaradili niekde do autistického spektra zrejme. Príroda jej nadelila statnú postavu, rázny krok. Snažila sa s ňou chodievať aj jej babka. Drobná žienka.

Heňa ráznymi krokmi pochodovala  cez námestie a rozprávala sa. Netuším s kým, mala svoj svet. Dávala si otázky aj odpovede.  Keď bolo dobre, tak len tak bežne. No častejšie bolo zle a vtedy intenzita hlasu stúpala. Poviem pravdu, bála som sa a vždy som radšej prešla na inú stranu ulice. Potom som odišla a vlastne neviem, ako skončila.

Prvá káva

Tak je to tu!!! Bolo to super.

Kto by povedal, že sa budem tešiť na takú úplnú maličkosť, ako je káva na terase. Dali sme si ju vlastne úplne neplánovane a o to to bolo lepšie.

Objednala som si v kníhkupectve nejaké knihy, tak sme išli spolu v rámci prechádzky pre ne. Domov sme zvolili dlhšiu cestu, aby sme sa trochu prešli. Na trase bol aj bezobalový obchod, tak sme zašli pozrieť. Neplánovala som nič kupovať. Ale keď som videla, že robia aj kávu a naviac majú pred obchodom vyložené stoly aj so stoličkami, dostala som okamžitý nápad. A tak sme si dali kávu. Síce do papierových kelímkov, ale fakt mi to nevadilo. Len sme sedeli a pozerali okolo seba. Dokonca sa stala nevídaná vec, manžel už mal dopité a ja som sa stále iba pozerala a pozerala.

Carnuntum - historická rímska štvrť neďaleko Bratislavy

Carnuntum 9 Zvýletnieva sa Úsmev Ja viem, ešte to môže trvať dlho. Ale už z každej strany na mňa vykukujú lákadlá. Milujem Rím. So všetkými jeho pamiatkami. Preto keď som sa prvý krát dopočula o Petronell Carnuntum, oslovilo ma to. Pár kilometrov od Bratislavy sa kedysi dávno nachádzalo rímske vojenské aj civilné mesto. Archeológom sa podarilo malú časť tohto mesta odokryť a zrekonštruovať do pôvodnej podoby.

Diskóteka v hlave

Poznáte tú situáciu? Z ničoho nič sa v hlave objaví úryvok nejakej pesničky. A zrazu koniec. Nedostanete to z hlavy ani za nič. Beží to tam do kolieska. Jak pokazená platňa. 

Niekde som čítala, že vraj treba tú pesničku vyhľadať a vypočuť do konca. Vraj vtedy mozog pochopí, že má, čo hľadal a "dá pokoj". Do ďalšej pesničky Chichocem saChichocem sa

Najväčší luxus

Jaaj, tuším Žika z jedného komerčného rádia sa na fb pýta, čo bol v detstve pre nás absolútny luxus.

Vedela som okamžite. Šunkový chleba. Otec chodil na nejaké schôdze a domov občas priniesol jeden krajec najúžasnejšieho chlebíka so šunkou. Asi tam boli aj kyslé uhorky, to už neviem. Ale tá šunka. Na tenúčko nakrájaná, zvlnená na chlebíku. Niečo neprekonateľné. To sa mi vyjavilo ako prvé. Šunka sa u nás doma nekupovala, maximálne šunková saláma, aj to iba občas. Tak preto to bol luxus

Jasne, teraz si môžem dať šunku kedy chcem. Rôznu. Aj rovnako dobrú, ako bola tá moja spomienková. Ale ako keby práve to bol problém - môžem ju mať kedy chcem. Chýba to očakávanie.

Spomenula by som si samozrejme aj na oveľa viac vecí. Ale to by už nebol ten absolútny luxus

Raz sme hore, raz sme dole

Život nás tak melie, chvíľu sme dole, chvíľu hore. Asi to tak má byť, zrejme by nás ani to "niveau stable" dlhodobo nebavilo. Potrebujem zmenu, sem tam nám musí byť aj horšie, aby sme vedeli vychutnať to, keď je nám fajn.

CCA pred dvoma mesiacmi sme boli s mamou na očkovaní, prvá dávka. Pamätám si, ako sme si robili v aute plány, aké to bude, keď bude mať druhú dávku.

No, prišla do toho karanténa a priamo choroba v domácnosti, kde býva.

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok