Blog používateľa dasa_
Stačí mi zaželať si a splní sa mi. Teda, fakt netuším, prečo to funguje iba v jednom špecifickom prípade 
. Zato v tomto prípade to funguje na 100%.
Už som tu spomínala náš domáci "projekt" Blúdime vo všetkých krajským mestách na Slovensku 
Trendsetteri. Ľudia, čo udávajú módne témy. To sú tí, ktorými sa inšpirujú masy. Tí, podľa ktorých sa točí módny priemysel.
Niektorí sú nimi len tak mimochodom. A iní sa o to krvopotne snažia.
Nedávno som videla napríklad fotku známeho moderátora v svetlom obleku. Niečo medzi modrou a sivou. Tuším tam bolo aj nevýrazné káro. A k tomu červené tenisky. Vraj to správne oživili.
Nakoniec voľba padla na Oponice. Je to neveľká dedina v Topoľčianskom okrese. V podstate sme niečo počuli len o nejakej slávnej knižnici. Skutočnosť na mieste nás veľmi príjemne prekvapila.
Rada pozorujem ľudí. Dokonca by som povedala, že vyhľadávam príležitosti, keď môžem len tak sedieť a pozerať. Sem tam sa ku mne donesú útržky slov. Sem tam sledujem len tak bez slov. Rada si vymýšľam príbehy. Len také krátke o tom, kto to je a prečo tu je. Také minútkové záležitosti.
A z času na čas som svedkom aj dlhšieho príbehu.
Tak ako včera. Sedela som a čakala. Chrbtom ku mne sedela mama s dcérou. Bolo ťažké to nepočúvať 
Že je na Slovensku nejaké mestečko, čo sa volá Holíč, to som registrovala. Ale nič bližšie. Dokonca, keď som musela toto mesto pracovne navštíviť, tak som musela poriadne hľadať, kde to je. Pár krát som ho navštívila a mala som stále pocit, že to sú dve ulice.
Niekedy mám pocit, že orchidea kvitne snáď v každom okne. Napodiv je to veľmi nenáročná rastlinka, chvíľami sa mi zdá, že sa stará sama o seba.
Aj ja mám pár kúskov. Tých najbežnejších. Mala som aj výnimočnejšie, ale starostlivosť o tie som nejak nezvládla.
Toto potrebuje len z času an čas trochu vody. Keď mám záchvat robenia vecí správne, tak ich zalievam prevarenou vychladenou vodou, prebytočnú vylievam, hnojím.... Ale to tak raz do roka. Po zvyšok ich proste z času na čas zalejem a na leto ich dávam na letný byt, teda na balkón. Priebežne aspoň jedna kvitne
Stretnutie zo školy. Po veľa, veľa rokoch. Aj s triednou. Nebola obľúbená. No aj tak ju na stretnutie, napriek rôznym názorom pozvali. Ona prišla a bola celkom potešená.
Prezerajú sa fotky. Tie z minulosti ešte papierové, mnohé sú čiernobiele. (Ktovie, jak sa po rokoch budú pozerať fotky z mobilov, kde budú)
Príde rad aj na záverečnú fotku zo školy. Takú tú skupinovú. Je bez triednej. Nie, nebola vtedy chorá. Ani odcestovaná.
Iba bola urazená. Lebo trieda niečo vyparatila. Po tých rokoch si nikto, ani ona sama nepamätá, čo to bolo. Aký "závažný" priestupok to bol, že takto "vytrestala" celú triedu.
Asi nie som sama, čo si neustálymi obavami komplikuje život. Furt skúmam, či to alebo ono je dobré. Či som to nemohla urobiť lepšie. Povedať trefnejšie.
Veľmi sa to prejavuje napríklad pri komunikácii v zahraničí. Kedysi, keď som potrebovala, tak som sa proste dohodla.
Dnes mám obavy povedať nahlas čokoľvek v akomkoľvek jazyku. Stále mám pocit, že manžel a teraz už aj syn to povedia lepšie, správnejšie. Gramaticky správne. A hlavne tá výslovnosť. No nepoviem radšej nič.
Stránky
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
