Blog používateľa dasa_
Asi nie som sama, čo si neustálymi obavami komplikuje život. Furt skúmam, či to alebo ono je dobré. Či som to nemohla urobiť lepšie. Povedať trefnejšie.
Veľmi sa to prejavuje napríklad pri komunikácii v zahraničí. Kedysi, keď som potrebovala, tak som sa proste dohodla.
Dnes mám obavy povedať nahlas čokoľvek v akomkoľvek jazyku. Stále mám pocit, že manžel a teraz už aj syn to povedia lepšie, správnejšie. Gramaticky správne. A hlavne tá výslovnosť. No nepoviem radšej nič.
Raz za pol roka navštevujem lekára - špecialistu. Zvyčajne chodím autom a je zaujímavé, že doteraz som si to nevšimla. Až teraz. Na parkovisku sa povaľovali akokeb loptičky. Také väčšie tenisáky, čo vyzerali ako zelený mozog.
Zažila som cen dovolenku menší šok. Pravidelne chodíme na sever Talianska. Tento rok sme si naplánovali aj jeden trochu väčší výlet. Pred časom Iwa spomínala, že boli v múzeu Ferrari. Okrajovo som sledovala, že manžel má rád veci okolo tejto značky. Z každej dovolenky si so synom priniesli model, s ktorým sa nehráva, len je vystavený. A reklamné tričko si opatruje jak oko v hlave. Tak sa naplánoval výlet.
Tie múzea sú vlastne dve, jedno v Modene, v meste, kde Enzo Ferrari žil a kde začal tieto stroje vyrábať. Dnes už fabrika stojí v neďalekom Maranelle. O tom ale napíšem samostatne.
Roky chodím zhruba raz mesačne rovnakú cestu. Vždy pribalím aj nejakého spolucestujúceho a tak sme už toho celkom dosť zažili. Obzvlášť, keď ignorujeme značenú obchádzku a rozhodneme sa pre skratku...
Dnes som išla so synom a jak ideme, tak mu cestou hovorím: No, tu pri rallye jazdec zabil dve dievčtatá, odtiaľto pochádzal muž, že ho na dovolenke usmrtil žralok, tu spoločník vystrieľal svojich exspoločníkov (a my sme práve išli okolo), tu ich vytopilo tak, že ľudia svoju dedinu nespoznávali...
Medzi moje najväčšie problémy patrí moje ego. Uvedomujem si to a hlavne, dáva mi to život pocítiť. Našťastie, sú to len také drobné a jemné ťuknutia. Ale vždy ma celkom zasiahnu. Práve na tom mojom citlivom mieste. Pošteklia mi to moje ego.
A tak tu tuším môžem začať písať serial. lebo len prednedávnom som doslala malé upozornenie. Nestačilo mi - veď kto sa poučí na prvý krát.
Pár dni dozadu som tu písala o šoféroch a o tom, ako dokážu v bežnom meste najazdiť desiatky kilometrov len preto, elbo sa nevedia orientovať.
Hovoríme to často o šoféroch. Príhody sú rôzne a našťastie, nie vždy končia tragicky. Občas je to aj na úsmev.
Jazdím dosť dlho a celkom rada. Ale v poslednej dobe už veľakrát hlavne z pozície spolujazdca. A tak sú mnohé moje skúsenosti sem tam aj zábavné.
Čo povedať o dedinke, ktorá je je tak ikonická, ako sú Čičmany?
Doslúžil vysávač. Ja viem, mal svoje odrobené, slúžil viac ako 18 rokov, takže odišiel so všetkou cťou.
Bol výborný, vysával jak drak. Mali sme ho radi, dokonca sme si nechali v skrini vyrobiť priestor priamo preň.
Nuž čo, 18 rokov služby je asi fakt dosť. Tak sme sa s nim rozlúčili.
Hlavy v smútku, lebo treba vybrať nový. Počula som už rôzne zvesti o tom, že tie nové vysávače sú úsporne, majú nižší výkon a tým spotrebujú menej elektriny. Akurát nejak zabudli dodať, že treba vysávať raz tak dlho, aby sa docielil rovnaký výsledok.
Stránky
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
