Blog používateľa eva m

Je dôležité nezabúdať...

Dievčatá, podelím sa s vami o hlboký zážitok.
Vo štvrtok som bola u nás v Žiline na besede s Veronikou Homolovovu Tóthovou o jej knihe Mengeleho dievča.
S Veronikou sa virtuálne poznám z jednej dámskej skupiny na Facebooku. Osobne som ju stretla prvý raz. Je to mimoriadne sympatická žienka a má môj obrovský obdiv kvôli témam, ktorým sa vo svojej práci venuje.
Jej najnovším dielom je táto kniha. Skutočný príbeh mladého dievčaťa, ktoré prežilo štyri koncentráky a ušla z pochodu smrti. Toto dievča, dnes 94 ročná dáma, žije v Prahe a Veronike osobne celý svoj život vyrozprávala.

Ako som konala dobro... (?)

Určite som to tu už niekde písala, som pár rokov členkou žilinského klubu celosvetovej organizácie Soroptimist International. Od novembra som na dva roky prezidentkou nášho klubu.

Našou filozofiou je, podobne ako u Rotary či Lions klubov, pomoc, podpora, dobročinnosť a týmto smerom sú zamerané aj naše celoročné aktivity. Neoddeliteľnou súčasťou nášho priateľstva v rámci klubov na celom svete je však aj pomoc, podpora nám, sestrám, členkám klubu. Čiže ak by som sa hocikde na svete ocitla v núdzi, môžem sa obrátiť na sestry v najbližšom Soroptimist klube a požiadať o pomoc. A sestry by mi mali pomôcť. (Sorores ad optimum - sestry, robiace to najlepšie...

Také milé sa mi stalo :)

Som si minule všimla, že som tu už vyše osem (!!) rokov... Spoznala som tu veľa príjemných ľudí, fakt ale je, že časy mojej najvyššej aktivity na tejto stránke sú už za mnou.

Roky plynú...

Nuž ako tak pozerám, vyzerá to tak, že v týchto dňoch je to presne 8 rokov, čo som prišla na naničmamu. Preklikala som sa náhodne, cez nejaké recepty a zaujala ma tu téma o polepšovni (keďže, ako viete, v jednej pracujem, tak je pochopiteľné, že ma téma vcucla :) ).

Roky plynuli, prešla som si tu, na naničmame rôznymi etapami, po dlhšej odmlke sa tak nejak postupne vraciam...

Našla som tu priateľky, s ktorými sa stretávame, komunikujeme cez net, radíme si, podporujeme sa, veríme si... Vďaka vám, dievčatá, že ste, vy viete, ktoré... Fascinujúce je pre mňa, aké puto sme si vypestovali, ako sa teším na každé stretnutie s vami, koľko toho o mne viete a napriek tomu (či práve preto :) ) ma máte rady... Sme úžasných 11 žien z rôznych kútov Slovenska :) .

Ako som po rokoch bola v tábore

Tak ma tu dievčatá, píšuce o spomienkach na tábory inšpirovali, reku podelím sa s vami aj ja. Šupla som to do súťaže Cestomama,  ak môže byť len jeden príspevok do súťaže, pokojne mi to, prosím, prehoďte do iného chlievika Pohoda.

Moje intenzívne leto

Moje tohtoročné leto je - a ešte aj bude - mimoriadne intenzívne ÚsmevPrázdniny ešte ani nezačali a my sme s mužom zbalili kufor a odfrčali na dovolenku do Chorvátska. Bez detí, na dospelácku akciu s našimi dlhoročnými známymi. 

Moja milovaná pani učiteľka

Obdobie prvej triedy je v mojich spomienkach "obdobím temna". Pani učiteľka ma nemala rada a žiaľ, dávala mi to patrične, pravidelne najavo. Prišla som do jej triedy v októbri a akosi som bola pre ňu stále "navyše". Posadila ma do poslednej, pokazenej lavice. Deti ma neprijali, posmievali sa mi, nemala som kamarátky...

Som ľaváčka a samozrejme, mala som problémy s písaním. Ako som písala, tak som si rozmazávala, moje zošity vyzerali všelijako, len nie pekne. Písmo neúhľadné, kostrbaté, žiaden dôvod na pochvalu, samozrejme... Chaos vo veciach, v duši, pravidelný plač.

Oslava, ako sa patrí

Priatelíme sa už dlhé, predlhé roky. S Dáškou sme sa skamarátili cez spoločných známych ešte ako stredoškoláčky, postupne nám pribudli naši manželia a rokmi sme vytvorili takú milú partiu. Navštevujeme sa, chodievame spolu na pivko, na výlety, ba aj nejaké dovolenky sme spolu absolvovali. Pravidelne, každoročne, ideme na Nitrianske Rudno aj do Turčianskych Teplíc. Dáška s Ivanom majú už dospelé deti, priatelíme sa aj s nimi a ich partnermi.
Nuž ako tak ide čas, Ivan nám dospel, dozrel, priam až k päťdesiatke Úsmev .

Stránky

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.