Blog používateľa kp

Nie je snehuliak ako snehuliak

Potrebovala som nejako zamestnať svoje ovečky a jednou z možností bola príprava novoročných kalendárov. Vravím si, keď podelím +/- sedemnásť detí (bo nie všetci chlapci sú i včeličky) a dvanásť obrázkov na cca. dva zostávajúce mesiace, v pohode všetko stihneme do vianočných prázdnin.

Nuž ale to som vtedy netušila, že dievčatá nasadia neuveriteľne čertovské tempo a uštvú ma v priebehu dvoch dní. Vôbec nečakali na nejaké rady či tipy odo mňa, viacmenej obkukávali jedna od druhej.

Nestíhala som strihať papiere, ani robiť záznamy, čo už má ktorá hotové. Za jedno poobedie som sa stratila v prívale októbra, decembra, júla, februára, a...a...a...

Narýchlo som zaviedla aspoň pomocnú tabuľku so zápiskami, nech nakoniec v tom neprehľadne neskončíme s jahodami v decembri.

Garmisch-Partenkirchen

Než dopíšem článok do konca, dám vám krátku hádanku... kto vie, čo je na prvej fotke?

Na tento víkend sľubovali rosničky krásne, slnečné počasie. Moji chlapi zatúžili oprášiť svoju amatérsku horolezeckú výbavu a spýtali sa, či im nechcem robiť spoločnosť.

Netvrdím, že by som si doma nenašla žiadnu zmysluplnú robotu, ale keď to tak zvážim, ona mi nemá (bohužiaľ) kam utiecť a ktohovie, koľkokrát sa ešte jesenné rosničky rozhodnú vyliezť na vrchol rebríka, všakže?

Návrat

Pri poslednej - vlastne zároveň i prvej - návšteve v Bavorskom lese som si skalopevne predsavzala, že sa doň čo najskôr vrátim. Sen som si splnila tento týždeň. Posledný pred začiatkom nového školského roka. Tentokrát bez sprievodných, ufrfľaných komentárov nášho pubertiaka. Nechala som ho pre istotu doma s tatom. Nech si chlapi sami gazdujú a mama konečne v kľude prevetrá hlavu! Podľa aktuálnej predpovede počasia skôr zmáča!

Najúprimnejšie priznanie

Tento rok sa oficiálne do radov inštruktorov prehuplo naraz osem tínedžerov. Šťyria chalani, štyri baby. V predošlej várke boli iba mládenci. Dnes sú z nich už vedúci. I tí prví, i tí terajší mi pripomínajú rozprávku o troch grošoch. Čo kedysi sami dostávali, vracajú teraz mladším. Ako svoju výslužku si zasa odnesú krásne spomienky, nezabudnuteľné zážitky, skvelé priateľstvá. A ako ich tak pozorujem, raz budú z naučeného sami profitovať v úlohe perfektných tatov a mám. Len násjť tú správnu polovičku...

A predsa je medzi týmito dvoma skupinami istý rozdiel.

Vedecky je dokázané, že chlapom dvakrát v živote podstatne klesne hladina testosterónu v krvi. Prvýkrát pri prvej partnerke, druhýkrát, keď sa stanú otcami.

Úrazy a iné zlo(vylo-)meniny

nás neobišli ani tento rok. Lebo kde sú deti a ekšn, tam sa väčšinou vždy niečo zomelie.

Náš táborový maskot - čo sa zranení, lepšie povedané zlomenín týka - si tento rok uchránil svoje vlastné kosti, ale ...

Tábor otvorila hlavná vedúca oznamom:

- Neuveríte, ale oni do všetkých izieb nakúpili nové postele!

- Do všetkých?- nechceli sme veriť.

- Úplne do všetkých. Aj do toho "skladišťa" na prízemí. A celý objekt vymaľovali!

Správu pretlmočila vzápätí i deťom a žiadala ich, aby na novú výbavu dávali veľký pozor.

A potom som jedného dňa v polovici prvého týždňa vyšla na prvé poschodie. Bolo krátko pred obedom, a tak služba zvolávala (dvojnohé) ovečky do jedálne. V izbe oproti schodom sa ale jej osadenstvo akosi nemalo k činu.

Zopár perličiek

Som už asi stará, keď nedokážem pochopiť, ako mohli rodičia asi polovice detí vypraviť svoje ratolesti na 200-km cestu s dvoma prestupmi bez bundy, či pršiplášťa, keď v správach o počasí hlásili dážď! Prvé kvapky zmáčali vlak už v polovičke cesty a sprevádzali nás od Žiaru n/Hronom až po Banskú Štiavnicu. Ako na potvoru mal vlak meškanie viac než polhodinu, a tak sme nestihli prípoj nielen do Banskej Štiavnice, ale ani následne do Sv.Antona. Celková strata času tým činila tri hodiny navyše. Tri hodiny, počas ktorých časť detí mrzla v tričkách s krátkymi rukávmi! Aj keď sme si v boji proti chladu porozdeľovali všetko, čo sa len dalo.

Postrach menom bezsenná noc

Presne o jednej som opúšťala na sladkých 6 týždňov školu, aby som o 17:30 nabalená batohmi vyrazila s Michaelom smer Slovensko. Napodiv sa neudialo tentokrát nič výnimočné. Ibaže som vedela, že nasledujúca noc bude zasa raz až príliš krátka. A jej podobné budú v podstate nasledovať ďalších cca. 14 dní.

Keď už tu spomínam tie noci, tak hneď prvá na tábore bola tá úplne najhoršia. Ženy v mojom veku tušia, o čom píšem, keď tvrdím, že viac než polku i tak prebdiem v akomsi ťažko identifikovateľnom polospánku. Telu na regeneráciu zostávajú potom sobotňajšie a nedeľňajšie rána medzi šiestou a desiatou, kedy z vyčerpania "dobieham" zaslúžený odpočinok. A beda tomu, koho cesty sa vtedy naschvál či omylom skrížia so súradnicami mojej postele.

Kde zohnala všetky tie masti?

Ochkajúc, jajkajúc vošla do triedy Tichá voda. Na chrbte mala aktovku a oboma rukami za sebou ťahala velikánsku papierovú tašku. Navonok vyzerala byť pevná/stabilná, ale i dosť plná.

- Katarína, uff, uff, ledva ju unesiem!

- Čo v nej skrývaš kamene?

- Nie, iba nové knihy a tohtoročné pozostatky z lavice (rozumej napr. tvorbu z výtvarnej). Vyprázdnila som celú aktovku a jej obsah som nastrkala sem do tašky.

- Aký zmysel to má, niesť prázdnu aktovku na chrbte a ťahať za sebou ťažkú tašku, napratanú na prasknutie? A riskovať, že záťaž nezvládne a rozpadne sa? Veď ani tebe sa s ňou nekráča príjemne, ako tak na teba pozerám...

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok