reklama

problem v skolke

mamkaZvolen , 04. 02. 2009 - 12:46

reklama

Ahojte,

chcem sa opytat, ci a ako ste riesili problemy v skolke. Teda, mame taky problem, ze nas 3,5 rocny syn este poriadne nerozprava. Chodime aj na logopediu, boli sme na neurologii... U psychologa mu urcili, ze je ADHD-hyperaktivny. Povedali sme to aj v skolke a tu asi nastal problem. Mam pocit, ze tym, ze sme povedali ze je "iny", tak ho uz tak beru a stale mame na neho nejake staznosti. Ucia ho dve ucitelky. Jedna niekedy povie, ze dnes neposluchal a pod. ale nie stale a aj ho pochvali. Druha sa neustale na neho stazuje, ze je nezvladnutelny, ze jej robi naschval, ze sa bije s detmi a pocikava sa jej. Dokonca, ze musi brat lieky na ukludnenie, ze ju tak vytaca (neviem, ale je potom sposobila pracovat s detmi, ked uziva lieky??).
Teraz nieco o nom: cika uz normalne, dokonca ani v noci sa nepocikava (doma sa mu raz za cas stane, ze sa pocika, ale len ked sa do niecoho zahlbi - hra a pod.), z detmi sa pekne hra, ked ho udru, tak este ani raz nevratil, co ho sledujeme a verte, ze si na to davame pozor (ja sa aj hnevam, lebo dieta ho skrabe a on sa len otaca, aby prestalo, ale aktivna obrana ziadna a tiez ti rodicia neupozornia svoje dieta. Moje by dostalo za to este po zadku). Ked je s ostatnymi detmi rozdeli sa s hrackami, jedlom a pod. nema nikdy problem niekomu nieco nedat. Niekedy sa natahuje o hracku, ked ju dostane ok, ked nie, tak si ide hladat nieco ine, alebo sa snazi hrat spolu s danym dietatom (co sa nie vzdy stretne s uspechom z druhej strany). Ked si zmysli, ze niekde chce ist, tak niekedy je problem, hodi sa na zem a nechce ist. Vtedy ho musime nasilu zobrat a ideme. Opusta sa, ale nakoniec ide. V tomto beriem ucitelkam, ked napr. sa vracaju z vonka a on nechce ist. To moze byt pre ne problem sa s nim natahovat. Upozornili sme ich na to uz na zaciatku (mozno nasa chyba).Predtym sa rozbehol a utekal niekde (ani sam nevedel kam asi :-) ale to iste, ze som robil aj ja ked som bol maly) no uz asi pol roka nam to neurobil a pekne ide s nami. Upozornili sme ucitelky, nech davaju vacsi pozor na neho vonka hlavne na zaciatku (nam to nerobi, ale jej, ze to robi stale).
Ma mladsiu sestru a vzdy na nu dava pozor, ked sa aj salia, tak si dava pozor aby ju nebuchol. Dokonca niekolkokrat sa stalo, ze mal spadnut smerom na nu ale sam sa rychlo hodil nabok aby nespadol na nu. Ked sa nahodou buchnu, tak ju vzdy hladka. Pusy jej dava stale ked aj nam, ked odchadzame alebo prichadzame z alebo do skolky, tak je zlaty, vzdy da pusu a ide sa hrat alebo sa pekne hra ked prideme. Este ani raz sa nestalo (co moze byt nahoda), ze by robil nieco zle. Vzdy sa hra, papa, sedi alebo sa nahana s detmi. Zvlastne, len potom ked spusti ucitelka (ktora je 8 z 10 krat nervozna) aky bol zase plany, ako vsetko robil zle a pod. tak mi uz stupa tlak. Boli sme otvoreni vsetkemu, co nam povedali a snazili sme sa vyjst im v ustrety, ale zda sa mi cim viac sa my snazime a prikyvujeme im, ze ano, niekedy to spravy, tym viac sa na neho stazuju.
Chcem sa opytat, ci aj ucitelky v skolke prechadzaju psychologickymi testami, ked posielaju ony deti ku psychologom (alebo len nasho).
Je pripustne, ze ucitelka nema nervy na dieta (deti) a musi brat lieky na ukludnenie a pod.
Je nejaka moznost sa branit? Nie len pocuvat ako ja nas najhorsi?
Este dodan, ze nemal ziadny problem s adaptaciou. Od prveho dna chodil a stale chodi rad do skolky (vela deti tam revalo do bezvedomia).
Ma este jednu vlastnost a to, ze ak je niekto pri nom nervozny (napr. aj ja) tak ma neposlucha a robi presne opak toho co mu poviem. A tu je najvacsi problem, ze si myslim, ze ta ucitelka ma s nim problem, lebo je v kuse nervna (prideme rano a uz ako keby jej vyplatu nedali). povedali sme aj toto, ale nejak neberie na vedomie. Co by ste robili vy, alebo ak sa vam stalo nieco podobne, ako ste to riesili? Nechceme ho davat do inej skolky, len nechceme aby boli zasadnuti len na nasho a ostatne deti su "ukazkove" ako nam povedali. A tiez, aby sa nam nezacal pocikavat napr. Lebo on nam este presne nepovie co robia v skolke a ako sa mal. Vzdy povie, ze dobre a ze sa hral.

vdaka za precitanie a vase navrhy


reklama


reklama

fantika, St, 04. 02. 2009 - 13:17

no maas to dost zlozitee...ani neviem co ti poradit...mozno skuusit prebrat to s riaditelkou,ze nie ste spokojnee s priistupom ucitelky...urcite by ucitelka nemala byt podla mojho naazoru na liekoch,a mala by byt maximaalne trpezlivaa aj na deticky ktoree suu tazsie zvlaadnutelnee...ked moja malaa chodila do skolky tiez tam mali chlapca ktoryy bol hyperaktiivny,ale ten ich dost casto aj buchol a tak,a predsa ho vedeli ucitelky nasmernit a pracovat sniim..a napriek tomu ze mal probleemy bol nadpriemerne inteligentnyy a napriiklad ked vystupovali tak vedel vzdy najkrajsie a najdlhsie baasnicky recitovat...ucitelky proste rozviijali jeho dobree vlastnosti a schopnosti a snazili sa drzat na uzde jeho tazsiu povahu...a dalo sa to..len je potrebnyy individuualny priistup a hlavne pozitiivny a nie negatiivny!(heart) zelaam vela trpezlivosti a nech sa to vyvinie co najlepsie...

anita, St, 04. 02. 2009 - 13:47

Môj syn je tiež ADD /nie ADHD/, zistili sme to až na ZDŠ. Na radu školy sme navštívili PPP, priniesli sme výsledky, pokyny a rady odporúčané MŠSR pre prácu s týmito deťmi, no nepochodili sme. Syn bol už ale väčší, vedel povedať svoj názor. Vrchol a poslednou kvapkou v pomyselnom pohári mojej trpezlivosti bolo, keď ho pani učiteľka /mimochodom výchovná poradkyňa školy/ postavila, k nemu postavila ďaľších dvoch žiakov a spýtala sa ho, aký je medzi nimi podľa neho rozdiel. Syn povedal "Žiadny" a ona na to: "Oni sú na rozdiel od teba slušne oblečení." Tak to ma tak vytočilo, že som šla do školy, synovi som navliekla oblečenie, ktoré mal na sebe, keď sa tento incident odohral a žiadala som o osobný rozhovor medzi mnou, mojim synom, pani riaditeľkou a dotyčnou pani učiteľkou. Povedala som im na mieste, že akceptujem, že nemôžu v ich škole pracovať s mojim dieťaťom podľa pokynov určených MŠSR /odôvodnili to veľkým počtom detí/, ale neakceptujem v žiadnom prípade, aby moje dieťa ponižovali. Riešením bolo, že pani učiteľka už následný rok triedu môjho syna neučila. Začala ju viesť pani učiteľka, ktorá má doma syna tiež ADD. Zrazu bolo po probléme. Pani učiteľka vie, čo od syna môže čakať, ja viem, že ma bude chápať a nevidieť vo mne matku, ktorá nevidí pre "opičiu" lásku chyby svojho dieťaťa.
Myslím, že ste postupovali správne, keď ste vyložili karty na stôl a od škôlky by som očakávala, aby trošku zmenila prístup. Môžno by pomohla výmena pani učiteľky /samozrejme po dohode s pani riaditeľkou/. Sama za seba vám radím, jednajte takto otvorene i pri zápise do ZDŠ a hlavne, skutočne si zistite, či tá budúca ZDŠ je ochotná /a má i vytvorené podmienky/ pracovať s takýmito deťmi. Je možné, že vám v školskom veku odporúčia pri tejto diagnóze individuálnu integráciu. Prajem vám veľa síl, máte pred sebou dlhú cestu.

marik, St, 04. 02. 2009 - 14:42

Ja by som navrhla učiteľke,aby som mohla stráviť jeden deň s ním v škôlke.Aspoň by som videla,ako sa správa v škôlke syn a ako učiteľka.

adus, St, 04. 02. 2009 - 15:18

No, ale pravdu by si sa dozvedela, iba ak by tá návšteva bola formou "skrytej kamery", lebo inak by si určite učiteľka dávala pozor, aby bola vo všetkom vzorová a predpisová

Lusky, St, 04. 02. 2009 - 16:30

To máš pravdu Adus, že by to muselo byť cez skrytú kameru, minule som bola s malým v materskom centre a boli tam učiteľky aj s deťmi, ktoré riadne navštevovali škôlku a až keď ma zbadali, že idem, prestali na deti hulákať pri obliekaní, viem, že obliecť jedenásť detí naraz je ťažké, ale aj tak, keď som si predstavila, že takto budú kričať aj na moje, nebolo mi všetko jedno. Keď ma zbadali, bol úsmev na tvári.Ja by som to riešila s riaditeľkou, ak to nejde s učiteľkou, keď už ona nemá nervy na deti, tak kto potom.Určite to závisí aj od učiteľky, ako to vie s deťmi.Viem, že to majú ťažké, pretože dnes sú deti ťažšie zvládnuteľné. Aj ja mám doma syna, ktorý pôjde do škôlky a niekedy ma tak vytáča, že neviem, ako to zvládnu s ním učiteľky. Tiež sa nerád vracia zvonku a hádže sa o zem. Takže možno aj ja budem riešiť tento problém.Držím palce.(flower) (sun) (sun)

Baba, St, 04. 02. 2009 - 17:37

Ja radim vymenit ucitelku (ci syna do inej triedy, alebo ucitelku) to by som nechala na riaditelku.
Ale rozhodne sa treba maleho zastat.
Strasne milujem nervozne zeny v takom zariadeni.
Naco tam isla, ked to s detmi nevie?
A tu je priklad schizofrenie nasich pred-a skolskych zariadeni. Maju vzdelanie, tak mozu ucit. Ci maju aj srdce pre deti, to uz nikto neskuma.

ivet36, St, 04. 02. 2009 - 18:28

Asi by som uvazovala tiez o zmene-ci triedy, alebo inu skolku. V pripade tychto deti sa neprofesionalnym pristupom da hrozne vela pokazit a maly je vo veku, kedy je cas prave cielene mu pomahat. Rozhodne mu nepomoze ucitelka na antidepresivach ???!(absolutne neakceptovatelne v skolke- vie o tom jej nadriadena?)
Kym by som to riesila, pani ucitelky by som poziadala, aby si ho nevsimali- urobia tu najlepsiu vec...absolutne by som neakceptovala, ze moje dieta je zle, nezvladnutelne a pod...ak mu nevedia pomoct, nech ho nehodnotia!
ivet;-)

cucoriedka2, St, 04. 02. 2009 - 20:21

môj názor je ten, žeje problem v pani učitelke a je to hlavne s jedného dôvodu. Ked su pani učitelky dve a sťažuje sa len jedna z nich (či na spravanie, posluchanie....) a druhá snim problém nema, tak to nebude o tvojom synovi (aj ked ma ADHD). Nehovorím, žeje pani učitelka zlá, ale asi to proste nezvlada. Môja rada riešit to na triede s pani učitelkou ( to si myslím už skúšala) a ked nie inak s riaditelkou, popripade premiestniť syna na iny triedu, škôlku... Držím palce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama