reklama

Som uz nemilovana manzelka...

Pridal/a lucka dňa 27. 09. 2007 - 17:20

reklama

Ahojte nanicmamy. Po roku pasivity na tejto stranke ma okolnosti opat prinutili k tomu by som sa vam vyzalovala. Mozno by som to mala vyrozpravat niektorej z priateliek, ale uz pri pomysleni na moj problem sa mi tisnu slzy do oci a preto rozpravanie nepripada do uvahy, lebo pre plac by som nebola toho schopna. Takze to sem napisem.
Som to ja Lucka, co ma muza motorkara, pisala som sem clanok "mam muza motorkara".
Dnes mam iny ovela vaznejsi problem. Zijem uz siedmy rok v manzelstve s muzom, o ktorom som si myslela, ze ma nadovsetko miluje a vela krat som bola za to vdacna, ze som takeho muza stretla. No dnes vyzera vsetko inak a ja som sa prebudila zo sladkeho sna. Uz asi rok som na nom pozorovala, ze nie je nieco v poriadku, neznosti, ktore mi zvykol prejavovat z nasho zivota vymyzli, na pusu caso zabudal, nevyzeral stastny, akokeby stale nad niecim premyslal. Stale som do neho rypala, nech mi povie o co ide. Pred par dnami z neho vyslo, ze nevie ako mi to ma povedat, lebo mi nechce ublizit. Nakoniec som to z neho vytiahla a to bol pre mna naozaj sok, co mi povedal. Ma ma stale rad, zalezi mu na mne, ale NEMILUJE MA!!! Vraj nevie povedat preco, len vie, ze niekde sa stala chyba a citi, ze sa coraz viac od seba vzdalujeme. Uvedomuje si vraj, ze toto preziva vela muzov a mnohi sa s tym zmieria a ziju dalej so stabilne fungujucou rodinou a popri tom si mozno najdu frajerku, ale on chce byt ku mne ferovy, tak mi to teda musi povedat a chce to aj riesit. Zial nevie ako, navrhol dokonca zeby sa odstahoval na nejaky cas a mal by prilezitost uvedomit si v com je problem a pomoze mu to prist na to, ze si nevazi co vlastne ma. Ja to vidim tak, ze ma Krizu stredneho veku, i ked ma este len 32.
Neviem, stale som bola v tom, ze som prenho najkrajsia a najlepsia...kedysi mi to vravel. Snazim sa nezanedbavat seba ani manzela, ani domacnost a nase dieta. Takze nic konkretne mi vlastne vycitat nemoze. Snazila som sa mu tolerovat vsetky jeho zaluby a vyjazdy s kamaratmi. Ale vidite, i napriek vsetkej mojej snahe, sa nieco stalo. On mal vraj pri mne stale pocit, ze sa nestotoznujem s jeho zalubami a tym som mu sposobovala vycitky. Vraj v tom nie je ziadna zena, lebo on nie je z tych co takto riesia problemy.
Povedal mi, ze ja sa nemam za nic obvinovat, lebo ten problem je v nom a za to ja nemozem.
Vela sa o tom kazdy vecer rozpravame a ja to prezivam vzdy v slzach. Neviem inak. Povedal mi, ze keby sme nemali syna, tak by bolo najlepsie nase vzajomne odlucenie.
Je to strasne zit s tym vedomim, ze moj muz ma uz nemiluje a dokonca keby niet nasho syna, tak ma opusti. Neviem si to vobec predstavit, ako budeme takto zit, a ak sa ten problem nevyriesi, tak co bude s nasim synom.
Ja nemozem zit s vedomim, ze moj muz je so mnou len kvoli nasmu dietatu...
Baby, poradte mi, co mam robit. Alebo mi pomozte pochopit mojho muza.
Som z toho strasne nestastna......
Lucka


reklama

reklama

Zuzana, Št, 27. 09. 2007 - 17:35

Lucka,
po dlhej dobe si sa ozvala a napisala si velmi tazky pribeh.
ALe na druhej strane je podla mna velmi dobre, ze sa viete o tom rozpravat, aj ked Ta to boli....myslim si, ze ovela horsie by naozak bolo to, ze by si bola klamana....viem, je to tvrde, ale uprimnost Tvojho muza vam mozno obom pomoze. Navrhla si mu, aby ste navstivili poradnu? Mozno Ta ma rad, ale preziva zle obdobie a nevie sa s nim vyrovnat.....Skus....
Drzim paste.

lucka, Št, 27. 09. 2007 - 17:53

Dakujem Zuzana za tvoj prispevok. Poradnu som mu navrhla hned. Ale ako to uz byva, muzi taketo riesenia len velmi tazko prijimaju. Aj psychologa som mu radila, mozno by mu pomohol na zaklade svojich skusenosti s podobnymi pripadmi poradit a naucit ho aby si vazil to co ma...
Iste je chyba aj vo mne, ale neviem kde. Ked som mu predostrela vycitku, ze mi ani len po prichode domov neda pusu a mozno ta pusa je jednym z prostriedkov ako k sebe najst cestu, povedal mi, ze on vobec neciti potrebu mi davat tu pusu a musel by sa nutit, lebo mu to nepride prirodzene. Chapes? Ake keby som bola nejak odpudiva zena, alebo totalne lahostajna. Myslim, ze odpudiva nie som urcite. Viem, ze muzom sa pacim, ale o to teraz nejde...
Iste velku ulohu v jeho krize zohrava ulohu aj jeho praca, ktora ho uz nebavi a ubija ho, a robi ju len preto, lebo za nu dost dobre peniaze. Pomyslal aj nad jej zmenou, ale zistil, ze tolko penazi ako ma teraz by mu tazko inde dali. No a on peniaze potrebuje, treba vyplatit hypoteky, stavebne sporenie,...mozno aj to ho ubija, ten pocit, ze je na nom kladena velka zataz a zodpovednost za nasu rodinu...

Lucka

Zuzana, Št, 27. 09. 2007 - 17:58

Lucka,
u muza je caste, ze ak nie je spokojny v praci, nie je spokojny nikde...nie je ro podmienka a zakon, ale stava sa to .....To by bola mozno jedna u odpovedi na vase trapenie....
A co tak dat mu pusu prva a necakt, ze Ti ju da on.....Ja som mala s polovickou kedysi debatu, ze ci ma uz nema rad, ked nie sme spolu tak casto ako predtym....a po dlhom rypani z neho vyliezlo, ze ma pocit, ze je vsetko na nom-myslim financne....nikdy ma nezatazoval problemami v praci, lebo chcel,aby som si nerobila zbytocne problemy a potom....tak som prisla prva ja a ....bolo po probleme...proste, kazdy chvilku taha pilku....
Muzi su omnoho citlivejsi ako vyzeraju, hlavne vtedy, ak maju pocit, ze zlyhali.....

GabikaS, Ne, 04. 11. 2007 - 22:13

Ahoj Lucka,

pisem s dost dlhym odstupom od tvojho prispevku, tak dufam, ze ste sa este nerozisli. Ja som mala podobnu skusenost, akurat ze v role nemilovaneho bol moj priatel a ta nemilujuca som bola ja. Ak ta to potesi, sme stale spolu, krizu sme prekonali a nas vztah je podla man krajsi ako bol. Za to vdacim predovsetkym priatelovej trpezlivosti, laske a tomu, ze sa mi nevnucoval, ked som ho nemohla. Neviem ako sa to stalo, postupne sme sa po siedmych rokoch dopracovali k velkemu stereotypu, ktory mojmu priatelovi poskytuje istotu, bezpecie, predpovedatelnost, ale pre mna je utrpenim. Kedze som pomerne kludnej povahy, s problemami nejdem hned na bubon a tutlam to v sebe. Po siedmych rokoch vsak prisla kriza a prevalilo sa to, po dlhsom odluceni (priatel bol v pracovne v zahranici) sa vratil k priatelke, ktora bola ako vymenena. Absolutne som k nemu nic necitila, iba lutost nad tym, ze mu tym ublizujem. Bolo to hrozne, nevedela som sa prinutit ani pohladkat ho, nie to sa k nemu pritulit. V ziadnom pripade sa mi nehnusil, ale bolo to ako keby som mala nezne pohladit uplne cudzieho cloveka na ulici. To hrozne sklamanie v jeho ociach po tom, co som mu povedala, ze ho nelubim tak ako predtym, si pamatam dodnes. Strasne som sa pre to trapila a tak som mu navrhla docasne odlucenie, takisto ako tebe manzel. Ja som to alibistiky ospravedlnovala este potrebou "uzit si" a doporucovala som to aj jemu, ale nastastie o tom nechel pocut. Dal mi ultimatum, bud sa obaja pokusime zacat znova, s tym, ze tomu dame nejaky cas a poriadne sa porozpravame o tom, co od seba ocakavame a co nas trapi, alebo sa nadobro rozideme. Vtedy ako by ma prepleskol...v tom momente sa vo mne prebudilo nieco, co ma prinutilo bojovat o nas vztah, pretoze hrozilo, ze skutocne o neho pridem a ostanem sama. Neviem asi to bola moja jesitnost, ale nedokazala som si pripustit, ze by ma nechal, len tak bez boja. Rozhodla som sa do toho ist znova s tym, ze som prezivala muky, ked to stale neslo a necitila som k laskyplnu naklonnost, ale drzal sa, netlacil na mna, nevyzadoval ziaden kontakt. Tolka trpezlivost a laska co mi vtedy prejavoval, a snaha pomoct mi v mojom boji s tym hnusnym chladom co som v sebe mala, mi naozaj pomohla. Robili sme uplne bezne kazdodenne zalezitosti, skor ako spolubyvajuci, nez partneri, vela, velmi vela sme sa rozpravali, skoro kazdu noc sme obaja plakali, sedeli na posteli a riesili, co sme urobili zle a ako sa to da napravit. jedine k comu sme dosli, bolo, ze sme neurobili NIC. A ze prave to musime zmenit, zacali sme sa este viacej rozpravat, chodievali sme spolu castejsie von, na nove miesta, aby sme nesedeli stale len doma. A pomohlo, po niekolkych mesiacoch som si k nemu opat nasla cestu, doteraz si pamatam, ako som sa k nemu znova prvykrat len tak cez den naklonila a objala ho, s tym istym mrazivym brnenim v tele, ako ked sme si prvykrat dali pusu. Sme spolu uz desat rokov, od nasej krizy ubehli uz tri a mne sa zda, ze nam to vztah este viacej upevnilo, uz nikdy nebol taky ako predtym, ale je krajsi, otvorenejsi a bezprostrednejsi.
Preto Lucka, verim, ze aj Vam sa to podari, ze pomocou lasky, ktoru k nemu citis, opat k tebe najde cestu, netlac ho do veci, ktore nechce, ale ak s tebou chce ostat aspon kvoli synovi, skus mu povedat, ze aj napriek tomu, ze ma depresie, krizu, ze sa ma stale o koho opriet a ze tu pre neho budes. Neviem, ci na tie motorkarske vyjazdy chodievas s nim, ale skusila by som sa na tvojom mieste ponuknut, ci by ma nevzal ;)

Inak, kriza okolo tridsiatky je pomerne casta vec, je to bilnancne obdobie, kedy clovek stavia na vahy svoje plany a sny, proti tomu, co dosiahol. Ak sa primarne hodnoty tykaju prace a rodiny a ak ma clovek sam na seba velke poziadavky a navyse je v niektorej z oblasti problem, kriza je takmer nevyhnutna.

Tak ti velmi drzim palce, dufam, ze sa dopracujete k stastnemu koncu, tak ako my.

mima1416, St, 20. 05. 2020 - 08:14

Ahojky. Pisemm dost neskoro ale som v koncoch. Ako to prosim dopadlo. Ste spolu do dnes. Môj priatel mi po19 rokoch povedal ze ochladol a uz nic ku mne neciti. Zrutil sa mi svet a chcem to za kazdu cenu zachranit len neviem co mam robit. Najhorsie je ze mame dve deti 6 a rok a pol. Neviem si predstavt zivot bez neho a nechcem aby baby trpeli. Co mam presne robit aby som ho neodohnala z domu uplne preč. Ďakujem krasnucko za pomoc 

Kamila, St, 20. 05. 2020 - 09:54

Veľmi ťažko radiť v takejto situácii. Lebo môžme tu teoretizovať, nerob mu drámu, staraj sa o seba ... Na začiatok sa s ním s skús porozprávať. Dlhé spolužitie robí so vzťahom veľa, viac vecí sa stáva rutinou a hlavne pri dvoch malých deťoch neostáva priestor na spoločne strávený čas vo dvojici, ktorý by mohol obom pripomenúť prečo ste boli spolu.

Raz mi jedna kámoška povedala, že v krízovej situácii si skúsi predstaviť najhorší možný scénar a prijať ho ako, niečo čo sa môže ozaj stať. A keď ustúpi prvotný šok, možno sa dá niečo zmeniť.

Asi fakt, len podľa možnosti v pokoji, rozumiem, že to bude ťažké, skúsiť zistiť ako to tvoj priateľ má. Či si našiel inú, či je len unavený zo vzťahu, nič mu nedáva ..., (jasné otázne je koľko do vzťahu dáva on ..., to bude na druhú debatu) Teraz máme všetci za sebou náročné obdobie.

Skúsiť zistiť, či vie dať vám dvom ešte šancu. Či máte, kde dať na víkend deti, keď korona pominie, napríklad babkám a ísť spolu na víkend. S malými deťmi to ako mama nemáš nijak jednoduché, ťažko byť okolo toho okuzľujúcou partnerkou ...

Držím veľmi palce, verím, že v sebe nájdeš a nakoniec dosť síl, aby si to celé ustála, nech bude výsledok akýkoľvek. Možno za to nestojí, aj keď to teraz tak necítiš, v každom prípade život s dvoma malými deťmi bez partnera, je určite véééľmi zložitý. Objímam

 

mima1416, St, 20. 05. 2020 - 10:31

Dakujem velmi pekne za rady. Druhu nema a chce aj on aby bolo vsetko tak ako predtym. Tiez ho to trapi. Ale nevie preco sa to stalo kedy a co ma robit. Momentalne som ho poslala aspon k rodicom nech skusi porozmyslat co vlastne chce tak uvidime ci to bol dobry napad. Skusali sme chodit viac spolu von a travit spolu viac casu uz to bolo na dobrej ceste konecne sa usmieval ale zrazu sa to vsetko vratilo spat a nemal chut so mno sam travit cas... 

Kamila, St, 20. 05. 2020 - 10:54

Ak je z jeho strany ochota, zachrániť vzťah, neuvažovali ste o partnerskej poradni? Nemá partner nezávisle od teba, vášho vzťahu, nejaké náročnejšie obdobie? Vyhoretie v práci ...? Možno zmena vzťahu k tebe nemusí byť príčinou, ale dôsledkom, nájsť odpoveď na také by možno pomohla partnerská poradňa ...

Inak by som možno skúsila s ním dohodu, asi to je blbosť, dať si pauzu nejakú vedomú, ale stat v jednej domáccnosti aby ste sa spolu postarali o deti, kym je najmensie ozaj male. Ak je vztah len o vzájomnej unave, nie o hadkach a kriku. Brat to ako docasne riesenie a cas ukaze co dalej. Inak sa ti bude asi fungovat, ked budes mat jedno dieta v skole, druhe v skolke, ty v praci,a j ked jednoduche to nebude nikdy. Nepises, aky ma vztah k detom ... 

mima1416, St, 20. 05. 2020 - 12:05

Deti zboznuje a aj oni jeho ale do poradne ho bohuzial nedostanem... 

Kamila, St, 20. 05. 2020 - 12:17

Tak to je ozaj velka skoda. V tejto faze, mozno uz len taka zvlastna rada, zacni sa venovat sebe, nech sa postara o deti a chod cvicit, hned ako to bude mozne, nieco co by ti spravilo radost, ked sa bude dat dtretavaj sa s kamaratkami, zajdi ku kadernicke, zisti co ca bavi, viem, ze toho casu mas mri malom dietati malo ...Rob to vsetko pre seba, nie kvoli partnerovi. A cas ukaze, co to bude az to bude. Snim nepohnes, ale vies pohnut so sebou, mozes ist do poradne sama a dostanes na svoju situaciu lepsie odpovede. Drz sa.

dasa_, St, 20. 05. 2020 - 21:21

Láska má mnoho podôb. A sem tam jedna podoba lásky prechádza do inej. U niekoho sa láska partnerská časom premení do lásky rodičovskej, keď na hlavné miesto idú deti. Keď neostáva na iné kapacita.

Ja by som tomu dala čas. Neriešila to. Keď nemá iný vzťah, možno si len sám musí mnohé v sebe ujasniť. Skús tomu nechať voľný priebeh. Vyplň si zatiaš čas inak. Nie bezpodmienečnou závislosťou na tom druhom. Nájdi si niečo svoje a skpste chvíľu existovať len vedľa seba. Život nie je vždy len o samých srdiečkach.

mima1416, Št, 21. 05. 2020 - 11:30

Dakujem krasnucko. Musim to nejak vyskusat lebo ja som ten zavislak na dotykoch takze to bude pre mna obrovsky boj. Vidiet ho a nemoct sa ho dotknut 

dasa_, Št, 21. 05. 2020 - 11:55

No, ešte že máš deti ÚsmevÚsmev Možno ti trochu tie dotyky vynahradia. Chvíľková zdržanlivosť môže pomôcť. Vyskúšaj a pár mesiacov uvidíš

Mamka1, Ut, 13. 02. 2018 - 16:51
Ahoj Lucka, prosim Vas ste tu este aktivna? Bola by som vdacna za kazdu odpoved, lebo po precitani vasho prispevku o manzelovi mam pocit akoby som to pisala ja. Uplne do bodky presne, este aj motorkar je. Mna by zaujimalo ako ste to vyriesili. Ci sa Vam podarilo opat fungovat alebo sa cele manzelstvo rozpadlo, pretoze mam pocit, ze nam sa to vsetko rozpada:( Dakujem za odpoved. Anna M
lucka, Št, 27. 09. 2007 - 17:56

Ked si teraz z odstupom casu spominam, ako mi sem tam povedal, ze ja som sa do teba zase zamiloval, ako na zaciatku nasho vztahu, tak mi je tazko. Az teraz si uvedomujem, ze vtedy som si to velmi nevazila a brala som to ako samozrejme...Co by som dala za to, keby sa tie casy vratili

Lucka

lucka, Št, 27. 09. 2007 - 18:05

Ano Zuzka, asi mas pravdu s tou pracou. Pusu som mu vacsinou davala prva ja, lebo som to vlastne ja potrebovala. Nevedela som si predstavit ist spat a nedt mu pusu a rano tak isto. Ale teraz zistujem, ze vlastne som v tom sama a mam pocit, ze sa mu vnucujem...

An, presne tak, aj on mi povedal, ze je vsetko na nom a nie len financne. Pritom, co sa tyka domacnosti a syna je drviva vacsina na mne. Ale to nechcem aby to vyznelo, ze sa stazujem. Beriem to ako delbu prace - on ma nastarosti financne zalezitosti, veci okolo auta a pod.
Lucka

yaya, Št, 27. 09. 2007 - 19:52

ja to vidím tak, že naozaj má problém on, depku on, len v tejto chvíli nevie, kde je problém a je pravda aj to, že ak chlapi niečo robia, tak dokážu robiť len to jedno, ak im niečo nejde, tak im nejde celý svet...
ja by som ti Lucka poradila len podľa môjho(a to som prežila oveľa horšiu krízu ako ty) a muža som z nej dostala len jedným...správala som sa k nemu tak, akoby som chcela, aby sa on správal ku mne....a to chcel odísť a dokonca kvôli inej babe...takže, akýkoľvek prejav lásky nie je vnucovanie...ak chceš, aby ťa objal....tak ho objím ty, ak chceš aby ti dal pusu, daj mu ty...ak chceš, aby ťa miloval....tak ho miluj....nerozmýšľaj nad tým, či sa podlizuješ, vnucuješ...rob to čo mal a má rád na tebe a smej sa....možno to bude teraz znieť tvrdo, ale pred sebou on vidí len uplakanú nešťastnú babu s ktorou aj on padá do ešte väčšej priepasti ako bol....nič sa ho nevypytuj, nenúť ho na vyjadrenia....ak bude cítiť, že k tebe stejne nič necíti, pochopíš to sama...tak už o tom nehovorte, chodťe spolu von, medzi kamarátov, neriešte, možno zober malého niekam na víkend a vráť sa, akoby ste sa milovali ako predtým...a ešte jedno..budú odmietavé postoje, bude chladný....ale vydrž, naozaj...a opakujem rob to, čo by si chcela aby on robil tebe a ak ho miluješ, tak mu to povedz....a ozvi sa nám naničmamám, budeme ti držať palčeky

lucka, Pi, 28. 09. 2007 - 17:41

Yaya, dakejem za tvoje povzbudenie a rady. Je pravda, ze vlastne taketo nieco som chcela pocut. A podvedome to aj tak citim.
Spravaj sa k ostatnym tak, ako chces aby sa oni spravali k tebe...tym sa snazim riadit vseobecne...skusim teda dat na tvoje rady a ozvem sa.
Dakujem.
Lucka

Amalka, Št, 27. 09. 2007 - 23:29

ahoj lucka, premyslala som, co by som robila byt tebou... asi by som skusila zalovit v pamati a vydolovat vsetky prijemne spomienky na casy najvacsej zamilovanosti tvojho manzela. Co tak zohnat si vonu, ktoru si vtedy pouzivala, pustit mu nejaku spolocnu piesen, vziat ho na vase oblubene miesto, posadit sa spolu k fotografiam... Laska sa len tak nemoze vyparit, ona zostava, iba sa meni jej intenzita. Je normal, ze sa vo vztahu striedaju obdobia plne intenzivneho pocitu zalubenia s chladnymi obdobiami odcudzenia. Hm, neviem, co by som este vymyslela, ale myslim, ze je velmi lahke zamilovat sa, ked clovek chce. Vytrvalo lubit je ovela tazsie, ale zda sa, ze mate vztah plny pohody, mozno by pomohlo nejake ozivenie stereotypu, mozno by to v nom nanovo zaiskrilo, keby si prenho spravila nieco nezvycajne... aj ja ti velmi drzim palce, bud statocna, lebo slzy muzi v laske nemavaju. Skus mu ukazat, co v tebe je ;-)

som v papradí

Edit, Pi, 28. 09. 2007 - 00:05

Hm, ahoj Lucka, suhlasim s dievcatami, aj ked realizacia bude tazka. Ale verim ze vedia co hovoria. Ja mozem dodat len tolko, ze mam kamosku, ktora sa na par mesiacov prestahovala do Londyna s priatelom, ona ceska, on talian, on kreativna dusa/tvori hudbu. Londyn ho po par mesiacoch znicil, nemal moznost tvorit, vsetci sa hnali za peniazmi pred jeho ocami, a nik o inom ani nerozpraval. Ubilo ho to, umelca, ktory zrazu nedokazal napisat ani notu, zrazu bolo vsetko cierne, nikam nechcel ist, zmenil sa...Odstahoval sa z Londyna spat do Pariza kde zili predtym, nechal priatelku v Londyne s tym ze ostanu kamarati, nahovara jej ze jej ublizuje, ze vzdy sa rozhodne niekde odstahovat a ona to toleruje a stahuje sa tiez..........Tazko mu ona hovori, ze je stastna tak ako to je, ze inak by nenasla odvahu a dovod cestovat, ze jej to tak vyhovuje.......On nic nepocuje, je nestastny koli praci,koli jeho zivotnej laske-HUDBE.
Hm, jedine co som poradila svojej kamaratke, je dat mu cas, az sa znova spamata, najde stratenu notu v Parizi, vylieci dusu z Londyna a vsetko sa upravi. Ved problem nebol vztah, ale praca.

lienka, Pi, 28. 09. 2007 - 07:32

Tiež si myslím, že problém má muž sám so sebou. Je v nejakej fáze "vyhorenia" a to ovplyvňuje aj váš vzťah. Ako sa správa medzi kamarátmi, vie sa uvoľniť, je šťastný...smeje sa?? Alebo je celkovo taký apatický, fungujúci len z povinosti???
Všetko čo tu baby radia je fajn, hlavne nech z toho nieje slzavé údolie...ži svoj život a nedaj sa stiahnuť jeho depresiou, ale zároveň mu dávaj pocit, že stojíš pri ňom.
Nepreberaj ohľadom výchovy vášho syna všetky povinosti len na seba...daj im dvom priestor...nech si užije vzťah s dieťaťom plnými dúškami...
...netlač na neho, nech všetko plynie prirodzene...on sa musí nájsť
verím, že máš správneho chlapa, ktorý ti nechce ubližovať...zveriť sa nejakému psychológovi by možno nebolo od veci, nech to skúsi trebars cez nejakú poradňu na nete
Lucka drž sa

svetlana (bez overenia), Pi, 28. 09. 2007 - 09:11

Lucka, mozno si len potrebuje ujasnit rozdiel medzi zamilovanostou a tou "obycajnou laskou", co spaja manzelov aj po 40-tich rokoch. Aj ked je to risk, ja by som ho asi nechala sa na cas odstahovat. On vyzera dost rozumne, natlak nic nevyriesi, ani slzy a vycitky.

eifelovka, Pi, 28. 09. 2007 - 13:51

Svetlana.. citam si tvoje slova stale dookola a dookola a asi po prvy krat ti hovorim ze DIK (blush)

Ema, Pi, 28. 09. 2007 - 13:29

Mne sa zdá ,že za tým bude manželský stereotyp. Čo by povedal na to ,keby si mu povedala.
Mám sa poobzerať po niekom kto ma bude ľúbiť? Možno by sa zamyslel ,či ťa chce naozaj stratiť a otvorili by sa mu oči. Ináč ja som si tiež vypočula v manželstve podobné argumenty
ako ty ,ale za tým bola iná a nie jedna ,tak som odišla a požiadala o rozvod. Tým ťa nechcem
naň nahovárať, skús ešte nejako zabojovať. Možno by vám pomohla spoločná dovolenka niekde pri mori, ale už je po sezóne.

majas, Pi, 28. 09. 2007 - 13:41

Je to veľmi ťažké pre teba, ale musí sa tvojmu manželovi nechať, že je voči tebe fér, že to nerieši ľahšiou cestou. Aj ja si myslím, že by pomohol psychológ, určite by sa dostal na jadro problému, lebo to vôbec nemusí byť o tom, že ťa už neľúbi ako to tu spomínali viaceré dievčatá. Zabojujte spolu o vašu lásku, skús sa prekonať a preberte spolu ešte tú možnosť zmeny jeho práce, to ako si vážiš, že vás zabezpečuje, skús sa naučiť bez výčitiek zdieľať jeho záľubu v motorkách, musíte proste niečo zmeniť, lebo toto ho ubíja. Ja verím že ak zabojuješ a on bude chcieť pomôžeš mu znova sa zaľúbiť.

lily, Pi, 28. 09. 2007 - 14:13

Jednoznačne navrhujem násť si prácu, bude pre Teba ľahšie ho podporovať a stáť pri ňom lebo sa odreaguješ inými vecami a na druhej strane, nebude všetko finančné len na ňom, možno sa skôr uvoľní.
Má to aj ďalšiu výhodu, budeš sa stretávať s inými mužmi a rozhodne ti stúpne sebavedomie, budeš zrazu iná a pre neho určite zaujímavejšia.:-D

lucka, Pi, 28. 09. 2007 - 17:56

Baby, ste strasne zlate, ze ma svojimi radami podporujete a davate mi rady. Ja som asi zabudla napisat, ze nie som zena v domacnosti. Pracujem uz rok po MD, ktora trvala ani nie tri roky. Tiez som si co sa prace tyka, uzila svoje. Nastupila som spat do zreorganizovanej firmy pod sefa, ktoreho otrasny pristup ku mne ma ubijal. Som zena cinu a rozhodla som sa pre odchod. Uz treti mesiac pracujem na novom a mam pocit, ze toto je konecne to, co som tak dlho hladala. Ani plat nemam zly, i ked s manzelovym sa neda zrovnat. Hovorim, si, ze clovek asi nemoze mat vseko. Bud ma super pracu alebo super vztah. Ja som si chvilu myslela, ze konecne mam oboje a vidite, ako sa to zrazu vsetko zvrtlo...
Baby, myslim, ze v kazdom vasom prispevku je kus pravdy.
Dakujem vam. Zamyslim sa nad vasimi radami.
Lucka

lucka, Pi, 28. 09. 2007 - 18:04

A este Lily, v praci som bola obklopena vacsinou muzmi a viem, ze niektori ma istym sposobom obdivovali, ale nechcem aby to tu vyznelo ako chvalenie sa alebo nieco podobne. Len na tvoj prispevok musim reagovat, ze moj manzel si je vedomy, ze som sa kolegom pacila a mozno i stale pacim. Iste tak trochu ziarlil, ak nie aj moc(blush) . No ja som sa snazila dat hned kazdemu najavo, ze som stastne vydata mamina...Takze ako si pisala, tam problem nie je. Ale aj tak ti dakujem.

Lucka

yaya, So, 29. 09. 2007 - 23:06

"bud dobrý..... každý koho stretávaš bojuje svoj boj......"

molekula, Po, 01. 10. 2007 - 08:36

Lucka ako tak citam mam pocit,ze mas malo sebavedomia..neospravedlnuj sa za to,ze mas pocit,ze sa chlapom pacis..ak si nebudes verit budes posobit nevyrovnane a kdesi som citala,ze chlapi maju radsej vyrovnane zeny..podla mna tvoj muz ma problem sam zo sebou,zrejme hladal niekde na zaciatku u teba daky azil,ktory si mu nevedome neposkytla.Zrejme ti nepovedal co ho trapi a ty si to na nom nevidela.Ako pises vacsina starosti je na tebe..takze by som sa ani necudovala ak by ti nieco take uslo..a on v tej svojej depke alebo ako by som to nazvala nadobudol pocit,ze si mu neni oporou..snad ocakaval,ze je priehladny ako vykladna skrina a ty to zbadas..ale to su len moje domienky...myslim,ze len on vie co sa deje..a nevies to asi ani ty ked ti to nepovedal..ale ja osobne by som pouzila liecbu sokom..zacni sa spravat zahadne rob veci ktore si nikdy pred tym nerobila,chodievaj domov vzdy v inom case a obcas sa milo ospravedln,ze meskas a maj pri tom zahadny usmev..obcas mavaj zasneny vyraz a v noci v postleli len tak vydychni "ach jaj" a uvidis co sa bude diat....ale aj tak ti nazavidim,je to strasna situacia ale drzim palce nech je to len take nedorozumneie,ktore sa skoro vyriesi...

DADKA, Po, 01. 10. 2007 - 19:00

Milá Lucka,
nečítala som všetky predchádzajúce komentáre ,
v podstate iba tvoj článok, a veľmi pozitívne
vnímam skutočnosť, že sa spolu s manželom
dokážete rozprávať o vašom probléme.
Myslím, že je to veľké plus a určite by som
na tom postavila svoju stratégiu ako získať
späť milujúceho manžela.
dadka

kalerab, Ut, 02. 10. 2007 - 15:56

molekula: Prepac, ale to je riadny kalerab.

Toz ked toho 'ujka' ozaj nieco trapi a dokonca vyklopil svoju vec aj s navrhom 'riesenia' ako to vidi on (a asi nad tym rozmyslal), tak mu to podla mna treba umoznit. Bud sa zbada, alebo je to aj tak jedno.

Este k tomu prikladat tym, ze sa bude spravat ako 'radsej ani nenapisem co', v tom riesenie nevidim.

molekula, Št, 04. 10. 2007 - 15:06

no mily kalerab..neviem ci to je kalerab..ale rozhodne je to jeho problem tak preco nieco navrhuje?nech to spravi a znasa nasledky nie?jej som poradila len nieco na spamatanie..ani jedna z nas nevie co sa v skutocnosti stalo..ako mozem niekoho co mi nic zle neurobil len tak prestat milovat????tak to sa zda zas mne ako riadny kalerab!!!

lucka, Pi, 05. 10. 2007 - 14:15

Baby, Molekula a Kalerab,
aj ja som sa najskor k tomuto problemu stavala podobne - v style "ved som nic zle neurobila, tak preco ma prestal milovat?" A mozno prave tam je ten problem, ze som NIC NEUROBILA...Ale bohuzial nezijeme cierno-biely zivot a tiez tento problem nenastal zo dna na den. Proste moj manzel zacal citit, ze ta povestna iskra z nasho vztahu vyprchala. Stale ma ma velmi rad a ja to naozaj citim. Vidim na nom, ze sa trapi aj preto, ze sa trapim ja. Myslim, ze clovek sa nedokaze jednoducho odmilovat na zaklade nejakeho skutku, ale je to praveze dlhodoby proces podmieneny roznymi castokrat aj malickostami, ktore su ale pre vztah dolezite....je to napisane asi komplikovane, ale tak to vidim ja.
Druha vec je, ze manzel je velmi komplikovana povaha a na dosiehnutie spokojnosti v zivote ma postavenu latku prilis vysoko....
Lucka

Mira-Mária, Pi, 05. 10. 2007 - 15:30

Lucka, ako vždy nedá mi nešpitnúť svoj názor... zlož si tie rúžové okuliare z očú a neobhajuj ho! Komplikované povahy sme tu všetky do jednej, ináč by sme svoje trable neriešili takto verejne a nečakali radu, či "pofúkať boliestku".
Zatiaľ mi z toho vychádza, čo si doteraz napísala: je to -buď nedospelý jedinec, čo ťa zbytočne zaťažuje a takto alibisticky sa od teba chce odpútať, alebo po druhé- ( čo mne sa zdá pravdepodobnejšie, lebo skúsenosťami asi čítame medzi riadkami) ho nevrušuješ ( a možno ani iné ženy) a preto sa vyhovoril na to, že ťa neľúbi...
... teda prepáč moju otvorenosť, ale ak mu nestojí, tak o odvleč k urológovi;-)

Jarmila, Pi, 05. 10. 2007 - 18:15

:-D :-D :-D
velmi sa tu vyskieram, vdaka za pobavenie, ale v podstate mozes mat pravdu:-} ak v tom naozaj nie je este ina zena, a on fakt mozno cit lasky z vdacnosti prechovava....
Zazila som taky trojuholnik..odohraval sa vedla mna... Chlapec a dievca sa na vyske zobrali, neskor prisla dcera.... Par rokov nato si robil nadstavbu, zoznamil sa so spoluziackou, asi po 7 rocnom manzelstve sa zalubil..a lubili sa s krasnym vysledkom - dcerou...ale co ked v tom istom case otehotnela aj jeho manzelka...a do tretice vsetko dobre dcera... Vyzorom bol chlapik ako z modneho casopisu...v niektorych chvilach mi spravanim pripominal nerozhodneho chlapceka...hlavne ked zasnene pozeral na svoju 'milenku' vzajomne oddane pohlady a pritom obaja div nenariekali aky je osud kruty, ked on svojim sposobom ma rad svoju manzelku, lubi ju..sice to neiskri, nie je tam vasen.. on sa nevie rozhodnut, ktoru lubi v skutocnosti viac...a ak je aj laska k manzelke predsa o cosi chladnejsia, alebo trochu vyprchana..nemoze sa s nou rozist..lebo mu predsa cele roky pomahala na vysokej, tolko sa obetovala.... tolko mu financne pomohla pocas vysokej...
No co by ste povedali na toto? Skoncilo to tak, ze mlada spoluziacka zostala s dcerkou sama,on sa vratil k rodine... ale uz vobec netusim ci su stastni v tej rodine, alebo to stastie len zase roky tak predstieraju...dufam, ze si aspon uvedomil co urobil a poupratoval si v sebe, aby rodina a deti s ktorymi zostal boli stastne...
Hold.. zeny su zeny a chlapi su chlapi....

molekula, Po, 08. 10. 2007 - 09:51

ahoj Lucka,jedna vec je dosiahnutie spokojnosti a druha vec je laska...neviem ako to mam chapat..to ako,ze on ma vysoko postavenu latku a ty cez nu nepreskocis a preto ta prestal milovat?????no ako pise kalerab JE TO RIADNY KALERAB!!!!!...Ja mam pocit,ze zatym vsetkym hladas chybu v sebe preco ho ospravedlnujes?ak sa to stalo uz davnejsie preco ta na to neupozornil,ze sa nieco deje?ci ta iskra zhasla z vecera do rana???? na toto sa mi paci reakcia MM ta to napisla presne....chalan ma evidentny problem sam zo sebou ale nevie ho pomenovat tak ti povedal,ze ta nemiluje....ake jednoduche ze?..toto presne tvrdil aj moj manzel ked isiel vecer co vecer niekam von..."ZAMYSLI SA NAD SEBOU PRECO TO ROBIM!!!"--no a ja som sa zamyslela zistila som,ze on ani vlastne nevedel preco to robi..ale je taky charakter,ze chcel aby som mu ja vymyslela dovod!!!!!presne taky egoista ako tvoj tiez mal latku vysoko postavenu,ale skakat kazal len mne!!!!! tak som sa nastvala a latku som preskocila raz a navzdy.ten preskok bol sice narocny ale stal zato...tak mila Lucka neobvinuj sa a ver,ze niekde je ten ktory ta budem milovat zato aka si a nebudes sa musiet trapit nad tym preco ta prestal milovat....a toho tvojho nechaj nech si ten svoj problem vyriesi sam.....a nech to dopadne ako kolvek asi to tak malo byt....pekny den

lucka, Po, 08. 10. 2007 - 16:56

Molekula, nie nestalo sa to zo dna na den. Ako som uz pisala, uvedomil si to asi pred rokom a cely ten cas rozmyslal nad tym ci je to len nahly popud a stav, ktory sa casom zmeni,ale nezmenil sa , tak mi to povedal az teraz ked si je tym isty, ze daco nieje v poriadku. Vies, cim viac o tom vsetkom uvazujem, zacinam to viac chapat a zrazu zacinam citit to, co preziva on. Snazi sa stat sa lepsim, viac mi pomaha, vymysla a oragnizuje spolocne rodinne vikendy. No on by asi chcel, ab som ja bola aktivnejsia, lebo aj ja si zacinam uvedomovat, ze som v tom vztahu naozaj akasi pasivna a cakam na to, co navrhne on a ja sa proste prisposobim. Vyplyva to asi z toho, ze som takto bola nim vlastne "vychovana". On bol ten, ktory ma stale nejake akcie, hobby, vyjazdy a ja som bola ta, co sa tomu prisposobovala. Navrhol, nech aj ja si najdem nejaku cinnost, ze on sa zatial postara o syna...
Neviem si predstavit zivot bez neho, je to stale pre mna sok, lebo nikdy by ma nenapadlo, ze sa rozideme. Ono sa v podstate na vonok nic nezmenilo, fungujeme ako predtym, len so smutnymi tvarami a stale rozoberajuci nas vztah. Kolegyna mi povedala, ze takyto stav riesia mnohe pary s detmi, len o tom nehovoria...neviem, stale na to myslim dokonca sa mi uz o tom sniva...

Lucka

siza, Ut, 09. 10. 2007 - 10:13

Ono to tak casto byva, ze to, co sa nam na partnerovi volakedy pacilo (v Tvojom pripade to, ze si sa vzdy dokazala prisposobit) zacne po case liezt na nervy a byva z toho najvacsi problem.:-(
Skus sa aj teraz "prisposobit" situacii a zacni byt Ty ta aktivnejsia a vymyslat nieco nove. Aj ked lahsie sa to pise ako uskutocni.:-(

Pekny den:-}

majas, Ut, 09. 10. 2007 - 11:19

Ja by som jednoznačne postavila do popredia pozitívum, že on chce, skúša, nevzdáva to, skús sa na základe toho uvolniť a byť veselšiou, aktívnejšou, zmeň svoje prispôsobovanie, skús byť aj sama sebou. Keď sa budete takto utrápene tváriť a stále pitvať a hľadať problém, možno ho nikdy nenájdete.
Tento problém by mal nájsť nestranný odborník hlavne u manžela, aby sa vyjasnilo, či je tu šanca, alebo je to neprekonateľné. Ty môžeš skúsiť niečo zmeniť.
Ozaj len taká možno nemiestna otázka, nezistil náhodou, že ho priťahuje iné pohlavie, lebo aj to sa stáva.

lucka, Ut, 09. 10. 2007 - 12:16

Majas, myslim, ze v inom pohlavi to nie je :-) . Vcera, ked sme sli spat, zacal ma hladakt a tulit sa ku mne. Ja neviem, mam zmiesane pocity...nemozem sa s nim milovat, ked viem, ze uz ma nelubi a ma ma "len rad". On si potrebuje niekde vybyt sexualne napatie, ale ja nemozem, ked mam v hlave to co sa stalo...Zajdem asi k psychologovi, lebo uz sa sama v sebe nevyznam. Skoda len, ze nechce ist aj on.
Lucka

majas, Ut, 09. 10. 2007 - 12:30

Tak aspoň v tom je jasno, určite to je ťažké pre teba, ak máš tú možnosť zájdi k psychológovi. To je ten paradox, keby ti to nepovedal brala by si jeho pokus úplne inak ako keď to vieš, teraz chápeš prečo mu to tak dlho trvalo, kým to vyslovil - riskoval. Na druhej strane to čo-ako ti to povedal nemusí byť jediný a hlavný dôvod, možno je to len to, že to čo cíti, necíti zjednodušil do slov "už ťa nemilujem". Riaď sa tým čo cítiš, nasilu to nemá význam, ale ak je to aj pre teba príjemné, tak si nasilu nevnucuj ten pocit, veď on ma už nemiluje.
Ale máš pravdu niekedy je ťažké vyznať sa v sebe samej v takej situácii.

svetlana (bez overenia), Ut, 09. 10. 2007 - 13:18

Lucka, nestaci si to (nemozem sa s nim milovat, ked viem, ze uz ma nelubi a ma ma "len rad") v hlave prehodit: "A budem sa s nim milovat, lebo ho lubim." ?

Ved si len zober, ze on slovami pomenoval nejake svoje pocity, urcite to nejde dokonalo, pocity sa mohli zmenit, co tazko zase dost dobre vyjadrit slovami, ale ty sa stale upinas na tie jeho "davne" slova ....

yaya, Ut, 09. 10. 2007 - 15:53

ale tým, že sa s ním nebudeš milovať tie city v nom nepremneníš....ale presne opačným správaním...užívaj si, jednak že po tebe stále túži, jednak že s tebou chce ležať v jednej posteli...jednak že proste stále s tebou je!!!

Muska, Ut, 09. 10. 2007 - 16:59

Presne tak ako pise yaya, uzivaj si. Este to teda nie je uplne zle. Uplne zle by bolo, keby sa Ti v posteli otocil zadkom a totalne kaslal na Teba. Zabojuj aj Ty. Nehovor si, ze Ta uz nemiluje, ale ze napriek vsetkemu ho stale pritahujes. Tak hlavu hore.

Vierik, Ne, 14. 10. 2007 - 15:03

No tak toto je druhý takýto "čudák - chlap" o ktorom tu čítam. Jedného takého poznám osobne.

Moja spolužiačka s ním začala žiť - nechcem klamať, ale možno aj čosi vyše roka bývali spolu. Nakúpili na splátky nábytok, video, televízor a po týždni - dvoch prišiel domov s tým, že nie je to ňou, ale on ju už nemá tak rád, ako kedysi a nevie ako z toho von: proste: rozíďme sa.

Podotýkam, už raz rovedený a s jedným synom.

Ona v šoku, bez akéhokoľvek dramatizovania, zbalila veci, dohodli sa, čo kto dospláca a šli od seba. Taký rok a pol boli sami a potom začali prichádzať v noci SMS-ky. Najprv len také všeobecné, potom opisy toho, ako ľutuje... Dali sa dokopy, žijú opäť spolu, vybrali úver, zrekonštruovali byt, kúpili na hypotéku iný a dali ho do prenájmu - kvôli zadným - finančným dvierkam... Ona si nevie vynachváliť a on sa k tomu nechce vracať, lebo nevie do dnešného dňa pomenovať, o čo mu vtedy išlo. Ona to akceptuje a baby - taký zohratý a pohodový tým som ešte nemala možnosť vidieť naživo! Prisahám!

Takže ťažko radiť: toto je fakt len risk - naslepo sa rozhodnúť (resp. skôr intuitívne a pustiť sa na križovatke rohto životného problému trebárs doprava); možno ti to poslúži ako posilnenie tvojej nádeje, že nič nie je jednoznačné... Ani to jeho čudesné nespokojné obdobie... Prípadné vaše odlúčenie neber ako definitívu. Čo ak dopadnete rovnako?

Budem na teba myslieť.... Vlastne - na oboch...

mika, St, 17. 10. 2007 - 16:19

Ahoj Luci, viem si predstavit ake tazke muselo byt ,uz len napisat nadpis tvojho prispevku....neviem si predstavit co by som robila v takej situacii.
Ja by som ho pustila nech sa odstahuje, asi by som sa nevladala nanho pozerat kazdy den a vstrebavat to co ti povedal. Mne sa zda dokonca ferove od neho, ze to ponukol. A myslim ze po case odlucenia by sa vratil a velmi rad.
A nechcem byt zla, ale fakt si poriadne prever ci v tom nie je ina zena, mozno ze s nou nic nema, mozno len nejaka existuje na ktorej vidi to co mu chyba pri tebe....My sme s muzom mali tiez nejake problemiky + stereotyp ....no a potom som zistila ze mal "kamosku", pol roka, a ja blba by som dala za neho ruku do ohna, lebo on fakt nie je taky typ /a to si asi myslime vsetky/.
Ale ak sa mate radi, tak to urcite spolu prekonate a ked nie - tak to urcite spoznas ze to nikam nesmeruje... Drzim ti velmi palce.
Ja tiez zatinam palce, drzim jazyk na uzde, placem kadetade a snazim sa byt dobra manzelka, ale niekedy sa pytam co robia nasi muzi pre nas...aby sme ich my stale chceli....

ribišška, Ne, 04. 11. 2007 - 22:45

aj jaaaaj... tebe to aspon ten tvoj povedal... moj sa jedneho dna vybral píliť švagrovi drevo a to bolo v sobotu rano v oktobri 06 a v sobotu vecer mi zavolal že tam zostane spat lebo maju toho ešte vela a v nedelu mi zavolal či si može prist pre malu okolo 13-tej hod a ja že ano. po tejto vete som sa išla pozrieť do jeho skrine ale veci tam mal a potom mi v nedelu volal že príde na vlak o 19-h do tt a nech si prídem pre malu na stanicu. ja som mu povedala že nech si lahnu a že ja syna odveziem z tt do nr na internat a že okolo 21h budem doma a on mi povedal že nie, lebo že on ide spat k rodičom. teraz už prešiel rok. ja som sa uplne zmenila, on tiež... ja volím cestu najmensieho odporu a to sme boli spolu 8 rokov a mala ma 4,5 roka... teraz už normalne spolu komunikujeme. ja som sa komplet zmenila a aj postava a aj chovanie a uplne som rozkvitla, na artmame si pozri moje malby a cukrikove pohare a misky z hliny... a on sa vyjadril že by chcel späť... a ja som mu na to povedala: už by sme si mohli aj oproti seba sadnúť a definitívne sa rozísť... ved ty ešte stale píliš drevo u švagra.... ver mi že sa rozplakal a mne nebolo na male, ale ver mi... ked sa budeme snažiť akokolvek to zachraniť, oni budú utekať... ale keď sa ty otočíš a zrazu prestanu vyčitky a povolíš a vlastne pozbieraš zo zeme svoju podupanu žensku hrdosť-pozor nie ego... stačí hrdosť, tak ešte môžete byť priatelia. my sme boli spolu na mama-mia a teraz mi poslal sms že či s nim pojdem na fidlikanta na streche... samo že som suhlasila. kup si knihu prečo muži miluju potvory a slušnym holkam zostanu oči pre plač a pouč sa... ked čo i len jednu vec urobíš čo tam píšu a radia sami chlapi, tak uvidíš ten vysledok. aj ja som to tak urobila a bušilo mi srdce a vlastne sa mi to len vyplatilo... a doležite je nepochybovať o sebe. nerobiť nič z pomsty... všetko so všetkym suvisi a može byť že na teba už čaka tvoj skutočny partner... ja ti verím že pochopíš čo som ti napísala aj ked to nebude lahke, ale neboj sa. svet sa nezruti... ty a syn ste dvojka a tvoj muž sa bude raz prehadzovat v posteli sam a budu mu zniet tie nepremyslene slova čo vypustil z ust lebo to neni len tvoja chyba ako sa ti snažil nahovorit, ale aj presnou polovicou, ked nie aj vacsim dielom jeho chyba lebo to dopustil a radsej chce zduchnuť akoby zabojoval. držím ti palce a ver si. nič neni take horuce ako to vyzera. ;-) (y)

lucka, St, 07. 11. 2007 - 10:38

Keywest, myslim, ze presne chapem tvoje slova. Ano, aj ja sa utesujem tym, ze zacnem novy zivot. Lenze u nas je jeden maly rozdiel, ze moj muz ani nahodou neplanuje zduchnut a oslobodit sa od syna. Praveze on si predstavuje, ze bude me sa mu venovat pol na pol, len s tym rozdielom, ze on sa odstahuje. Chce byt v nasej blizkosti, lebo nechce so mnou stratit kontakt, stale mu vraj na mne zalezi no a syna chce vychovavat tiez. Ja si to vsak vobec neviem predstavit - uz len z praktickych dovodov...on vraj ano.
Cim viac sa o nasom vztahu rozpravame, tym to viacej chapem. On proste citi, ze si uz malo rozumieme a sme naozaj rozdielni. To sme boli vsak od zaciatku, len kedysi nam to nevadilo,...teraz v inej situacii s dietatom a rodicovskymi povinnostami sa zrazu ukazuje, ze to uz nekalpe ako kedysi. Pred svadbou sme boli spolu 7 rokov, teraz sme 7 rok manzelia. Nieco na tej semicke asi bude.
Baby, uz sa pomaly zmierujem s tym, ze dalsi zvysok zivota prezijem bez neho a mozno aj uplne sama...bez akehokolvek muza...mozno mi bude takto naozaj lepsie, nebudem sa musiet neustale niekomu prisposobovat a budem zit svoj slobodny zivot spolu s jedinym milovanym dietatom. Teraz ked to pisem, stekaju mi slzy po tvari (lebo som si este donedavna predstavovala svoju buducnost uplne inak) a zaroven sa tesim na novy zivot.

Dakujem Vam vsetkym...ste zlate
Lucka

ribišška, St, 07. 11. 2007 - 20:17

toto je na telefon... ale zatial len takto... aj moj chcel byt stale pri nas, ale to by bolo ešte horšie riešenie... prva vec... dobre sa vyplakat, ale aj si na tom najst to dobré že len on chce odíst a že ti neprišli policajti povedať že ho maš ist identifikovat do mrazaka... hnusne-viem, ale tak si to prirovnaš že stale tu je a že on bude niesť pocit viny že chcel odísť. prečo-to ti do očí skutočne nepovie. ty nesmieš o sebe pochybovat a chlapi su takí že miluju to čo stracaju. ked mu začneš davať na javo to že čakaš kedy odide, tak zrazu uvidíš že to s ním akosi bude lomcovať. ak už odišiel, chod na súd a daj si určiť výživne a stretka, ale este pred tym mu povedz že nech si da navrh on a aj ty niečo navrhni. chci každy druhy vikend a aspon dva dni v týždni. a daj to aj do návrhu... ak chceš aby ti prispieval 2000/mes, tak pytaj 4000 a nehadaj sa a počkaj čo súd dá. ak povedal že pojde preč len na skušku, tak sa dohodni že cez tu skušku nech ti pomaha s najomnym s polovicou... ved ide o skušku vašho vztahu a aj ked toto je koniec-čo si budeme navravat, ty ziskaš čas aby si sa rozhliadla po niečom lacnejsom... a vlastne začni sa chovať podla toho čo chce on-chce odíst, tak sa ho opýtaj : kedy sa už odstahuješ? vieš mi povedať presny termin? pozeraj mu do očí a čakaj na odpoved...a vydup si aby sa o dieta staral dva dni v týždni-je to taky isty rodič ako ty... a ty chod do sauny, na bazen, alebo len tak na erobic a s kamaratkami na nakupy. presne tak ako ked si chodila von ked si ho nepoznala... a este ja som si zariadila že si malu brava zo školky a že ju tam na druhy den aj odovzda.. tak zamedziš jeho stretka s tebou a ver mi, milujeme čo stracame. ;-) bude sa čudovať že čo sa to deje.. a tak... toto fakt neni na pisanie, ale na pokec, alebo na stretko... vieš, laska je bezpodmienecna a ked sa toto vytratí a prídu skor očakavania a su nesplnene, tak nastava problem ... deti miluju svojich rodičov aj ked ich dali do domova... je to bez podmienok... proste im je to jedno čo s nimi urobili.... jednoducho ich miluju aj s ich chybami... ;-)

svetlana (bez overenia), Pi, 07. 12. 2007 - 15:11

key, nemam slov (clap)
len mi povedz, v com je do kelu problem, ze tie zeny to pocas toho "spolocneho zivota" casto nie velmi chapu ...
ked sa tak spatne na to pozeras, v com bol problem u teba ? co je to .. stereotyp, ..... ?

uz asi chapem tu tvoju knihu o potvorach ... a asi som malo potvora :-) este sice neviem, ci nou chcem byt :-D

Elenka, Po, 05. 11. 2007 - 15:24

Lucka, veľmi dobre chápem ako sa cítiš. Zažila som niečo veľmi podobné v mojom manželstve. Hovorí sa, že práve 7. rok manželstva je kritický. Je to zrejme tým, že zamilovanosť sa vytráca a vzťah začína všednieť. Chce to urobiť nejaké zmeny, ktoré by narušili stereotyp. Verím, že tvoj manžel ťa stále miluje, ale trochu inou láskou ako na začiatku vzťahu. Netreba v tom hľadať nič záhadné - iba hormóny sa už ukľudnili a vzťah začína byť skôr o partnerstve - vzájomnom porozumení, priateľstve, dôvere a kompromisoch. Skús manžela trošku prebrať z letargie. Nech si uvedomí, že o teba stoja aj iní muži - že si krásna, jedinečná a preto si ťa vzal za manželku. Nech trošku žiarli, aby sa presvedčil, že ťa ešte stále ľúbi a záleží mu na tebe. V žiadnom prípade sa mu nevnucuj. Nájdi si nejaké vlastné záľuby a ukáž mu, že vieš existovať aj bez neho. Držím palce (y) :-)

ribišška, St, 07. 11. 2007 - 20:19

hovoríš mi z duše... presne tak... dieta nech mu da na dva dni a tie nech si necha pre seba na kozmetiku a na erobic a na saunu a je stale usmiata a svieža... hlavne ked si bude preberat maleho zo skolky... :):-) ja som si vydupala aby si tatičko bral malinku každy neparny vikend a každu stredu zo školky a vo štvrtok rano ju da do školky... aby som sa s nim nemusela stretavat a ten den je celýýýýýýýýýýýýýýýý môôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjj... a ked tata nemože, šup mu dieta na nahradny termín... a ja som in sauna, bazen, fitko, kamaratky, nakupy, relax doma, malovanie, modelovanie, pletenie z pedigu... viď artmama... xixi, život je užasny... ... a tak... presne ako za slobodna ked si lucku ten jej tato nasiel... :)))

lucka, Pi, 09. 11. 2007 - 11:03

Keywest,
dakujem za rady...je super, ze to tak beries, ten vas rozchod. Vies, ja si dokazem predstavit, ako budem fungovat po rozchode, len si nviem predstvit, ako to bude prezivat nas takmer 4-rocny syn. Ako to pochopi, a co mu odpoviem na otazku - preco uz tatinko nebyva s nami, preco je raz u neho a raz u mna...to ma trapi najviac, nechcem mu pokazit detstvo a nechat ho zit v zmatku...
Lucka

ribišška, Pi, 09. 11. 2007 - 15:41

mna ked sa toto mala opyta, tak jej poviem že jej ocinko ju veeeelmi luuubka a že ked chce, tak mu možeme aj hned zavolať a tak neklameš, ale ani nerozvadzaš niečo čo on ešte nechape. mne sa zda že tvoj chlop chce ist bokom od rodiny, uživať si, ale teba bude stražiť a obmedzovať tvoj pohyb že ta bude kontrolovat a držať si ťa ako zaruku kym si on bude robit sam bez dieťaťa čo sa jemu zachce a bude sa tvariť ako chudak, čo ho manželka nechape... lucka, moja mala ma 4,5 roka a tiež bol toto moj problem... ale moj starši syn mi povedal že nech to neberiem tak tragicky a že on je v pohode, aj ked nevyrastal s otcom.. že mu otca nahradili jeho dedo-moj otec, alebo moj brat... neboj sa v lete snehuliaka, rieš veci až ked nastanu.. cmuk a posielam ti vela vela sily a neživ sebe strach a tragedie a rozne scenky... rob to čo ty chceš a maleho ste robili dvaja, dvaja sa o neho starajte... maleho mu ponukaj a ked ho bude mat on, uplne odstrihni mysel na nich. ja to tak robím a už sa mi stalo že mi dal malu k telefonu čo revala jak tru že chce byť so mnou a ja som povedala že ja som mimo v inom mesta a že bude u jej ocka a jemu som poslala sms že si ju za klobuk nedal... poučenie??? on si to už nikdy nedovolí a mala zistila že jej slzy so mnou nepohnu a že si nedam pokaziť jediny den volna ked sa cely týždeň vzrovo o dieta staram... cmuk.. neboj... všetko sa vsiakne ... len treba začať... a hlavne si veriť...(y) (y) (y) (y) (y) (y) (y) (y) (y) :-D :-D :-D :-D ;-) ;-) ;-) ;-) :-P :-P :-P :-P

Elenka, Pi, 09. 11. 2007 - 11:35

Veď sa hneď nemusíš rozvádzať. Alebo ti to navrhol? Myslím, že to chce trošku času a dať si nervy do poriadku a možno to nebude také zlé. Ak si urobíš čas aj pre seba, odzrkadlí sa to nielen na tvojej nálade, ale i vzhľade a príťažlivosti a to si určite všimne aj tvoj manžel a začne rozmýšľať nad tým, či ťa skutočne už nemiluje .............;-) Hore hlavu Lucka a skús trošku zabojovať. Držím palce(y)

ribišška, Pi, 09. 11. 2007 - 15:42

presne tak elenka... dobre si to napisala... (y) (y) (y) ;-) ;-) ;-) :-D :-D :-D :-D

agnesa, Št, 06. 12. 2007 - 19:51

Možno sa ti bude zdať že to čo ti teraz napíšem je postavené na hlavu ale ak to porovnám s mojou situáciou tak si na tom dobre. Prečo? Môj manžel nepije, nechodí von s kamošmi, nieje agresívny ani nič podobné len keby... Keby so mnou hovoril. My sme sa totiž tak odcudzili že spolu vôbec nehovoríme len vety typu: čo je na večeru, čo si dnes robila atď. Iank vôbec nič, sme spolu 6 rokov ztoho 4 roky manželia ale ja som od neho naposledy počula vetu milujem ťa pred viac ako troma rokmi. Tiež to začalo keď sa nám narodila malá, ale myslím si že vyhováranie sa na dieťa zo strany chlapov je úbohé. Nerob si zbytočné vrásky aj tak to nezmeníš. Buď sama sebou a miluj svoje dieťa, ak ťa nemiluje nezaslúži si ani jednu tvoju slzu. Keby mi muž povedal že ma nemiluje aspon by som vedela na čom som a určite by som sním nedokázala ostať pod jednou strechou - z hrdosti a tiež práve kvôli dcérke, nezaslúži si vyrastať pod jednou strechou z rodičmi ktorí sa teraz neľúbia a po dvadsiatich takto prežitých rokoch sa budú až nenávidieť.;-(

lydusha (bez overenia), Pi, 07. 12. 2007 - 10:33

Agneska a ty si mu kedy povedala naposledy ze ho milujes?;-)

motylik, Pi, 21. 12. 2007 - 19:14

Ahoj Lucka,
ženy vo svojich komentároch k tvojmu problému majú pravdu. Ja napríklad som 17 rokov šťastne vydatá, takto to znie na prvý počuv dobre. Ale nikto nevie, iba hádam my dvaja s manželom, čo nás to koľkokrát stálo námahy. Ale oplatilo sa investovať trpezlivosť, lásku, energiu, toleranciu. Dnes sa už na manželstvo (každé) dívam ako na úžasné dobrožstvo, pri ktorom sa dva ľudia navzájomnom spoznávajú a objavujú a zároveň objavujú aj svoje vlastné vnútro, svoje možnosti a vlastnosti, ktoré treba stále skúmať a zdokonaľovať (tie dobré stránky samozrejme). O tom vzťah dvoch ľudí je: vo vzájomnej interakcii sa vyvíjať k lepšiemu. Znie to asi zložito, hm. Človek stretáva ľudí, ktorí mu majú niečo priniesť do života a nikdy nejde o náhodu. Aj pri tvojom manželovi sa máš niečo naučiť, niečo máš na sebe zmeniť. A to niečo spravidla býva to, čo ti na tvojom partnerovi najviac vadí. No ani teraz som ti asi nepomohla. Pomohla by ti nejaká literarúta o karme a karmických vzťahov, tam som našla veľa inšpirácie aj ja (aj v ďalších ťažkých kilách kníh).
Ale napríklad mi veľmi pomohla aj numerológia, lebo vďaka nej som si "rozpitvala" môjho manžela a to mi pomohlo pochopiť zákutia jeho duše. Jeho dobré stránky i zlé, a prečo napríklad v takej a takej situácii tak a tak reagoval alebo reaguje.
Napíš mi ak chceš tvoj dátum narodenia a dátum narodenia manžela, k tomu celé mená, ak sa mi cez sviatky zadarí, spravím ti aspoň stručný numerologický rozbor osobnosti.
Prajem ti slnko v duši. (sun)

molekula, Pi, 21. 12. 2007 - 20:07

motylik..zaujamve....aj mna zaujma numerologia,horoskopy a karma...zhanam informacie na nete..mas dake zaujmave stranky kde by som sa mohla nieco dozvediet????ty sa zaoberas numerologiou??rada by som sa s tebou pobavila na tuto temu...napis mi na mail druvos@marta.sk dik Daniela

motylik, Ut, 25. 12. 2007 - 00:18

Ahoj píšem ti na druhýkrát už rovno sem, lebo prvýkrát sa mi z neznámeho dôvodu nepodarilo meil odoslať. Numerológiou som sa začala intenzívne zaoberať, keď boli moje deti malé, t.j. zhruba osem až desať rokov dozadu. Vtedy som sa samoštúdiom podľa kníh vypracovala a robila som numerologické rozbory osobnosti a po niekoľkých rokoch tréningu a zbierania skúseností aj na zakázku. Pomohla som veľa ľuďom pri riešení ich partnerských problémov a pri riešení problémov s deťmi. Skúšala som aj robiť predpovede do budúcnosti, ale to mi nešlo. Dlho mi trvalo, kým som prišla na to, že tadiaľ moja cesta nevedie. Ale napriek tomu som rada, že som mohla účinne pomáhať ľuďom. V posledných rokoch sa už numerologii nevenujem z časových dôvodov, po samoštúdiách a seminárov všetkého možného už som sa oddala naplno iba liečiteľstvu, lebo to je moja cesta. Z numerologie viem už iba málo, trvá mi dlhší čas, kým si na niečo spomeniem. Existujú na to aj rôzne semináre aj s programom na PC, ktorý numeroskop vypracuje automaticky podľa zadaných parametrov. Ja tento program nemám a vždy som numeroskopy vypracovávala ručne, čo bolo dosť časovo náročné. Pozerala som aj na webe ohľadom numerologie, ale tie informácie sú dosť povrchné, dobré môžu byť asi jedine tie platené. Ak chceš, môžem ti napísať knihy ohľadom numerologie, ktoré sa oplatí kúpiť. Ak sa ešte vôbec dajú kúpiť. Pá.:-*

molekula, Po, 07. 01. 2008 - 10:50

Motylik,dakujem ak budes mat cas napis mi tie nazvy knih skusim si ich zohnat chcela by som to pre vlastnu potrebu myslim,ze cisla nam vela hovoria a ja by som si ich chcela preskumat...

lydusha (bez overenia), So, 22. 12. 2007 - 09:22

Ostava mi len suhlasit s tym co pises Motylik....aj ja sa ucim ze stretnutia v zivote nie su nahodne a tesim sa ked sa cez sviatky pustim do knih ktore som si kupila, ci dostanem od Jeziska(sun)
Dve su prave o tom, ze ziadne stretnutia v zivote nie su nahodne, zabudla som autora a dalsie dve su este zaujimavejsie.....o magii do ktorej sa troska bojim pustat a anjelske liecenie....
Chystam sa este dokupit knihy o karme a numerologiu.....lenze vsetko chce svoj cas....zatial som tam kde som a tesim sa ze mnohe veci zvladam lepsie ako kedykolvek predtym....hlavne uz dokazem zvladat svoj hnev a drzat svoju prchkost nakratko......

motylik, Ut, 25. 12. 2007 - 00:23

Ahoj k tomu ti poviem len krátko, že nekupuj si kvantá kníh, ktoré ťa možno zaujmú na počuv. Kupuj si knihy tak, že na náhodou natrafíš alebo si ťa jednoducho pritiahnu do obchodu. Tie sú pre teba vhodné. Lebo inak môžeš dopadnúť ako ja. Budeš zmätená z toľkých informácií, ktoré pre teba navyše ani nemusia byť prínosom. A niektoré ti dokonca môžu uškodiť. Všetko chce svoj čas. Choď na to pomaly.

lydusha (bez overenia), Ut, 25. 12. 2007 - 10:40

tak na mna vypadla z regalu satanska biblia.....co si mam o tom mysliet?

motylik, Št, 27. 12. 2007 - 23:36

fúha, to by som sa zľakla!
a nemáš modrinu? (rofl)
na mňa knihy väčšinou nepadajú. ja si kupujem knihy (aspoň posledné roky tak), že keď už dlho premýšľam nad niečím (väčšinou ma trápia otázky z duchovna alebo liečiteľstva), tak ma po nejakom čase ako keby niečo núti ísť do predajne alebo antikvariátu a tam začnem pozerať a listovať knihy s duchovnou alebo liečiteľskou tematikou. no a pri niektorej konkrétnej knihe mám taký zvláštny pocit a niečo ma núti si tú knihu aj kúpiť. až doma potom zistím, že tá kniha mi dáva odpovede na otázky, ktoré ma v poslednom čase trápili. proste poslúchnem vyššiu myseľ, intuíciu, nadvedomie, nevedomie - názov si dosaď aký sa ti najviac páči... (giggle)

Evisska, Št, 14. 02. 2008 - 11:55

He he he Lydushka neboj sa, ja mám satanskú bibliu doma a nie je tam o čertoch či pekle (rofl) pod na prvý pohľad desivým názvom sa skrýva iný uhol pohľadu na život... ľudia od pradávna považovali za "satanské pôžitky" napríklad rozkoš a iné príjemné veci a o tomto je celá satanská biblia..nie je v nej naozaj vôbec nič desivé, ver mi. čítala som juB-]

lucka, St, 09. 01. 2008 - 15:10

Ahoj Motylik,
daj sem prosim ta tvoju e-mailovu adresu, rada by som ti poslala tie datumy narodenia a mena.
Dakujem
Lucka

cucoriedka2, So, 22. 12. 2007 - 20:09

motylik zaujmavé tá numerologia by zaujmala aj mna v našom vzťahu z manželom. Neviem kolko máš času ak by ti niaky ostal rada pošlem aj naše dátumy. ;-) dakujem

motylik, Ut, 25. 12. 2007 - 00:24

Kofolka pošli. Skúsim.

klodik, Ut, 25. 12. 2007 - 12:24

Milá Lucka, prečítala som si Tvoj príbeh a musím povedať hlasné uf.A to by som si myslela, že som sama s takým problémom.Neviem čo napísať k Tvojmu problému, ale napíšem čo prežívam ja-možno v tom nájdeš paralelu a povieš si, že veď aj iným sa to stáva, že nie si sama.Keď sme sa s manželom brali on mal 19 rokov. ja 22 a brali sme sa z lásky. Po dvoch rokoch sa nám narodil synček, a do roka ďalší syn. všetko bolo super, manžel podnikal, staral sa o rodinu, zabezpečil nás, ale čím viac bola len a len práca. ja som popri materskej vyštudovala vysokú školu a keď som sa konečne chcela zamestnať a porozprávať sa o tom s manželom tak vždy len mávol rukou a povedal, že uvidíme ako to bude. išlo mi o to aby som mala jasno v tom, že ak budem chodiť na smeny či bude schopný sa postarať o deti pri svojej pracovnej vyťaženosti.No proste začali sa hromadiť problémy, mala som pocit, že som mu ukradnutá, až kým jedného dňa prišiel z práce a keď som mu dala pusu on nič. Tak som sa opýtala, že či od neho pusa nebude?A on mi na to, že až keď schudneš.No to ako by ma vodou obaril. Nedokázala som s ním po tejto hláške komunikovať, viac a viac som sa uzatvárala až to dopadlo tak, že sme sa niekoľko mesiacov nemilovali- čo sa teraz meria už na roky.Vtedy to obdobie trvalo asi rok a pol, keď sme boli v zime na dovolenke. Bol tam úplne čudný, konečne sme sa po rokoch dostali na dovolenku, ale on bol mysľou úplne mimo. Keď sme prišli domov, prvé čo urobil odišiel niekam preč. Až vtedy som nabrala odvahu opytať sa či niekoho má. no a potom to všetko bolo ešte viac a viac zamotané. Manžel jeho kolegyne si myslel, že spolu niečo majú, ale nie je to tak ako si on myslí...po čase z neho vyliezlo, že on mi vlastne nedokáže povedať, že ma ľúbi, ale jej to povedať dokázal-to ako tej kolegyni. No bolo to hrozné, bolo mi z neho na gŕcanie-pardón za výraz, vyhodila som ho z bytu, ale nebola som vôbec schopná vychystať deti do školy, tak musel prísť on- no hotová tragikomédia. Po čase to všetko bolo tak, že problém nie je v jeho kolegyni, ale vo mne, a v tom ako to ja všetko beriem. Musím povedať, že vždy keď išli spolu niekam pracovne tak som riadne hysterčila- no ale kto by nehysterčil, že?Chcela som aby ona odišla z práce, ale nestretla som sa s ochotou u manžela to takto riešiť, stále mi opakoval, že problém je vo mne, že to nesprávne chápem. Musím však podotknúť, že za celý ten čas mi ani raz nepovedal, že ma má rád, že ma ľúbi. Ja s tým problém nemám, stále ho ľúbim- je to moje rozhodnutie, pretože napriek všetkému viem že je to dobrý človek, milujúci tatino a dokonca môj dobrý priateľ ochotný kedykoľvek pomôcť. Je naozaj inak veľmi dobrý, starostlivý, no len chýba to podstatné- láska. Všetko toto trvalo veľmi dlho 4-5 rokov až nakoniec teraz v lete si našiel podnájom s tým, že proste potrebuje byť sám.Často mi je smutno, často si poplačem, ale tiež mám aj pocity zloby a nenávisti, že to takto riešil, ale na druhej strane sa naša komunikácia veľmi zlepšila. príde keď je v pohode,sme neustále v kontakte, pomáha mi,stará sa o nás. V lete mal ťažkú haváriu, 3 týždne som sa oňho starala, bola to úplná samozrejmosť, aj sa mi za to poďakoval, ale keď mu bolo lepšie, tak sa zas pobral do toho svojho podnájmu. Na Vianoce mi namaľoval krásny obraz, makal na ňom po nociach. Je to nenormálne zamotané.Ale ani jeden z nás sa nechce rozviesť- nechceme to takto riešiť, asi preto lebo obaja cítime, že napriek všetkému ide v našom vzťahu o hĺbku, že tie dvere sa nedajú len tak zabuchnúť- rozvod a hotovo a koniec. Niekedy si vravím, že ak to má byť opäť taký krásny a naplnený vzťah tak musíme prežiť niečo veľmi, veľmi hlboké aby sme sa vedeli opäť navzájom prijímať so všetkými kladmi aj zápormi, ktoré nám život prináša.

tatanka, Ut, 25. 12. 2007 - 14:09

ahoj lucka,

ako sa to vsetko vyvinulo? ubehlo od vtedy dost casu...
ja mam ten isty problem, navyse, som tehotna (v 9. mesiaci) a to ze ma "asi" nemiluje mi oznamil asi v 6-7. mesiaci. argumenty boli presne tie iste. je to v nom, on si nikdy nemyslel, ze to takto dopadne, a nikdy mi nechcel ublizit a urobit tuto hroznu vec. chyba je v nom, nie vo mne a podobne. akoby som si citala slova mojho manzela, ked si citam to, co povedal tvoj tebe. a.... never mu, nechcem ta strasit, ale na 99% bude za tym ina zena :(( mna dlho klamal, ze za tym nie je ina a nijaku inu nema, to vyslo z neho po case - v 8. mesici tehotenstva, lebo mi uz nechcel viac klamat. mimochodm, jedna z 2 kolegyn :)) no comment. daleko nechodil, to mohla byt hocijaka ina.
takze tak :(
je to neuveritelne, ako lahko sa chlapi vzdavaju, kvoli novym "zalubeniam", ktore aj tak pominu a opat vztah zklzne do rutiny, aj ked ten nas vztah nebol ani po 8 rokoch, co sme spolu, v rutine. cestovali sme, chodili ravat bedminton, chodili von s kamaratmi, planovali sme. jediny problem bol, ze som zostala na rizikovom tehotenstve (pricom babatko chcel a aj sa tesil, ked som otehotnela), teda doma a nemohla som sa "realizovat" . tak si nasiel kolegynu - mimochodom, pred tym boli kolegovia rok a nedialo sa nic, pretoze ja som bola dost aktivna. a tu ho mas... on chce zahodit vsetko za hlavu, aj malickeho, ktory nam kazdu chvilu pride na svet...
drzim palce!!!

molekula, Po, 07. 01. 2008 - 11:10

ked tak citam tieto komentare tak je to asi 80%manzelstiev rovnake..ale PRECO??????? stale nad tym uvazujem co je pricina???ako si udrzat taky normalny vztah ci uz manzelsky alebo partnersky??Ja som sa na svojho priatela strasne tesila prisiel domov 24.12.od vtedy sme stale spolu boli sme na horach aj s detmi bolo nam fajn,ale ako sme sa vratili domov zrazu zatuzil po svojich kamaratoch a ja som zosmutnela..videl to na mne a ostal v pochybnostiach ci ist ci nie..ja som mu povedala,ze nech ide..ale ze mam strach ze zas budem po veceroch sama doma a ze sa to vsetko bude opakovat...poradte mi co robit???nechcem byt stihacka..ale bojim sa ved prilezitost robi zlodejov.......:-(

lydusha (bez overenia), Po, 07. 01. 2008 - 11:21

Aj chlapi maju svoje dni...preto je fajn ked si mozu spolu potrkotat a poohovarat nas....moj isiel raz k susedovi, ze na chvilu kuknut, ma novu playstation....aj som zaspala a ked som sa prebrala...kukaaaaam...pol tretej v noci....hmmmmmm, tak pekna chvilka...chlapi sa pozabudli a mastili nejake bitky a sutazili na autach....nastatsie to nerobi casto....
A keby si isla s nim medzi kamosov? Ci to uz nie je ono? Alebo sa dohodnut s babami tych kamosov a tiez si spolu vyrazit....(sun)

eifelovka, Po, 07. 01. 2008 - 11:53

Jaaaj "kamosi".. no.. tiez mame podobne "definicie" doma.. len s tym rozdielom, ze ja za kamarata povazujem cloveka, ktory ti zavola aj vtedy, ked od teba nic nepotrebuje a jednoducho TA CHCE POCUT.. jedneho kamarata mojej polovicky "nemusim" - lepsie povedane, neznasam ho uz v okamihu, ked vidim jeho meno na mobile na stole.. Snazim sa nekomentovat, ale nie vzdy to je jednoduche, ked vidim, ako sa pri nom moj partner meni na totalne dementneho pubertaka a ked vidim ako ho dotycny zneuziva.. ale uz sa snazim fakt to nekomentovat, uz sme si to velakrat "vydebatovali" a viem, ze tuto cast vojny nemoze ziadna zena vyhrat.. proti kamaratom NIKDY pokial si sam chlap neuvedomi, ci je to "priatelstvo" pre neho prinosne, alebo nie.. JA som akorat happy, ze tento dotycny tu nebyva tak casto, lebo si myslim, ze jeho "kazdodennu" pritomnost v normalnom zivote by som nevydrzala a viem aj to, ze by som nedokazala dat nikomu ultimatum "ja alebo on" lebo si myslim, ze priatelia su doleziti.. a ak je tento dolezity pre moju polovicku, musim to akceptovat aj ked vzdy ked su spolu srdce bije ako o zavod, co sa "zase udeje" :-O Mne to totiz pripada, akoby ked sa stretnu dostali prvy krat volny vybeh a su ako odtrhnuti z retaze.. ved ked sa stretnu baby aby si pokecali nemaju potrebu vymetat vsetky bary a stratit sa do rana... ved mne to uz aj v tomto veku pripada take "trapne" (giggle)

lydusha (bez overenia), Po, 07. 01. 2008 - 12:37

Barbi kym len bary vymetaju...horsie by snad bolo keby sa rozhodli vymetat erotaky....(sun) (sun) (sun)

eifelovka, Po, 07. 01. 2008 - 13:40

A co ti ja viem, co kde vymetaju :-D ja ich nekontrolujem.. ale chlapi by si mali davat bacha, lebo ked sa potom nastvu zenskeeeee to este len nieco zaziju s "vymetanim" (giggle)

lydusha (bez overenia), Po, 07. 01. 2008 - 13:48

ved to hovorim, kazdy musi mat svoj priestor....oni si potom dvakrat rozmyslia ci sa budu flakat a ako casto, ked sa zacnu flakat aj baby.....my sme tak kedysi chodili so susedami....do kina, na amfik, na vino...tatovia boli s deckami a my sme si isli....
Inak uz som vypatrala preco sa Lucia pobila na silvestra....majitelova frajerka zhodila Luciinu kamosku z podia kde si baby tancovali a Lucia ju vykmalsala za vlasy....ta potom zavolala ochranku ale zamontoval sa tam svedok a potom slecna majitelova zostala pekne zahanbena, ze to vlastne spiskala ona....:-D

eifelovka, Po, 07. 01. 2008 - 13:58

No ved vravim, ze tvoja dcera ma moje sympatie (giggle)

lydusha (bez overenia), Po, 07. 01. 2008 - 14:05

dakujem, dnes na nu vynimocne vela myslim, lebo je na svojej prvej praxi, v dudinciach a normalne ze maka....uvidim ju az po 19.1., jaaaaaaaaj boze:-O

eifelovka, Po, 07. 01. 2008 - 14:07

Uz je z nej velka slecna B-] (y)

molekula, Ut, 08. 01. 2008 - 08:21

nevola ma medzi svojich kamosov..neviem sice preco ale podla rozpravania su to chlapi,ktori bud maju pred alebo po rozvode....ja osobne by som nebola proti keby to bolo v ramci normy ale dostala som strach,ze sa to bude znova opakovat..povedala som mu nato,ze ok teda aj ja si budem musiet najst dakeho konicka... ja to nemienim zazivat znova sediet doma a omyslat kde a s kym je!!!!!!!Ja mu chcem verit..ale v dnesnej dobe je to strasne ...karty sa mozu rychlo zamotat...Chodim do spolocnosti a vidim,ako niektore zeny nemaju zabrany.Raz sa mi stalo,ze sme boli na jednej akcii a nalada bola super..a osoba mne vemi blizka zrazu zobrala do ust kusok syra a rovno k mojmu priatelovi ze ako dat si ho z ust do ust...dost ma to zarazilo ale vrchol vsetkeho bolo ked mu vopchala do ust jazyk...tak to som nevydrzala a obom vycistila zaludok..strasne zla sa na to pozeralo....potom som si povedala ako by to asi dopadlo keby som tam nebola?????????naozaj mam strach...poradte ako to riesit????

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 09:12

tak to sa nerobi....len si molekulka zapamataj ze na vsetko treba dvoch...ja viem ze su chvile ked muzom padne mozog do gati a zrazu nedokazu premyslat....ale ked si my vieme povedat staci, nie, musia to vediet aj oni. Neviem ako by som sa zachovala v takej situacii ze niekto strka jazyk do krku mojej polovicke, ale nakolko sa len ucim istym veciam a este stale som dost prudka, asi by na nich skoncil prevrateny stol...viem je to reakcia nehodna ale aspon by som si ulavila....niekedy su kamosi pred rozvodom alebo hned po rozvode strasne mudri a dokazu ekne zamotat hlavu...tie reci ako: co ty, ty len sedis zene pri sukni, ja si robim co chcem, mam pipky ake chcem....Ale ta druha strana, ze je to maskovanie bolesti a samoty, ked vecery osamote bolia a su strasne dlhe...ta cast ostava nevypovedana...o tom sa nehovori...a tak ti ostava len vymysliet nejaku strategiu, aby bol s tebou doma rad....aby mal lepsie podmienky ako s kamosmi v krcme...je to tazky boj, ale ja ti budem strasne dryat palcekz nech to dobojujes do vitazstva...(heart)

eifelovka, Ut, 08. 01. 2008 - 09:23

Teda ja neviem, ale keby sa nejaka zenska zachovala takto ako sa opisuje vyssie s tym syrom a ten moj by si ju pustil takto k telu, bez mihnutia oka by sa z neho stal moj ex a ona by mala krasny monokel pod okom z bitky "alla tvoja dcera" a vobec by som nerozmyslala 2 krat... ON by mi za to nestal, ked sa mu podobne "srandy" pacia nech sa paci, ale bezomna a ONA.. takym "kraskam" by mal konecne niekto poriadne "vysvetlit" co si o nej kto mysli!

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 09:39

jezis barbi, ja si ta viem uplne predstavit:-O
fakt neviem ako by som reagovala ja...ale asi by som nebola za damu....je to strasne tazke , hlavne ked prihliadam na ostatne okolnosti....teda co sa mna tyka, v mojej situacii sa velmi palit mosty nedaju. Ale to je ina tema.
hehe, asi preto sme taki lekvari a sedime len doma, nechodime nikam s partiou, aby sme nemuseli celit takymto katastrofam:-P

eifelovka, Ut, 08. 01. 2008 - 10:06

Lydush, ja si myslim, ze to nie je tym, ze sedis doma, ale charakterom.. ja by som si nieco podobne nikdy nedovolila a uz vobec si nemyslim, ze tymto niekto vyjadri niekomu to ako si ho vazi.. uz som podobne veci riesila a chladnu hlavu som si zachovala, lebo vtedy, ten dotycny a dotycna pre mna uplne okamzite prestali existovat! To je cisty egoizmus a je mi z toho na grc :-O

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 10:19

najhorsie je ze alkohol otupuje zmysli, povoluje emocie....ja nepijem, ale vidim, zemnohym ludom spusta zabrany...nechcem to teraz zlahcovat ale je to aj do istej miery podmienene aj tym(beer) ....v ziadnom pripade nechcem aby to vyznelo ze pod vplyvom alkoholu je to akoze ospravedlnene, nikdy som to nebrala ako vyhovorku...ze prepac, pil som, neviem co som robil...take u mna neplati....
A jasne ze je to charakterom...kazdy ma mat to svoje odtial potial...su iste hranice kam by som ja nesla ani keby co bolo....dospeli by sa mali vediet bavit aj bez toho aby si navzajom pchali jazyky do krku

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama