reklama

Nevstúpiš dva krát do tej istej rieky

Pridal/a stakola dňa 30. 10. 2010 - 18:31

reklama

Tieto slová antického filozofa Herakleiosa z Efezu majú vo svojom obsahu skrytú hlbokú – nadčasovú múdrosť, ktorej korene siahajú od prvopočiatku ľudstva cez súčasnosť až do ďalekej budúcnosti. Filozofi - milovníci múdrosti – vedeli často odveké pravdy veľmi výstižne zakomponovať do svojich výrokov.
Nie vždy sa však dá naše konanie riadiť podľa pravidiel takýchto známych právd. Hoci v podvedomí vieme, že by sme do tej istej rieky naozaj nemali znovu vstupovať, aj tak do nej často krát vstupujeme, pretože dúfame, že náš druhý vstup bude iný, lepší, šťastnejší a že možno práve my vyvrátime pravdivosť tejto veľmi známej tézy.
Veď to všetci poznáme. Každému z nás sa to už v živote stalo, že dal istej situácii druhú šancu. A keďže výnimka potvrdzuje pravidlo, tak sa určite aj stalo, že niektorí z nás svoj druhý vstup do tej istej rieky neoľutovali. Oveľa pravdepodobnejšia varianta však je, že náš druhý vstup bol nakoniec ešte väčšou katastofou, ako ten predchádzajúci. Niekto vstúpi raz, popáli sa, vystúpi z rieky a pre istotu za sebou spáli aj všetky jej mosty, aby do tejto rieky nabudúce nemohol nielen vstúpiť, ale ani len ponad ňu prejsť. Iný však dá návratu do tejto rieky ešte šancu a po čase i otupení nepríjemných spomienok, to vyskúša znova. Podaktorí iba vstúpia, odvážnejší sa pustia i hlbšie a dokonca môžu dospieť k záveru, že sa v nej dá aj celkom dobre plávať ( stačilo zmeniť plavecký štýl), slabší jedinci sa môžu začať topiť, či nebodaj sa aj utopia v jej vodách.
Čo sa ale stane, ak sa jedinec, ktorý ledva vyviazol so zdravou kožou z rieky po svojom druhom vstupe, odváži vstúpiť do tej istej rieky i po tretí ba i x-tý raz? Takéhoto jedinca pokladáme za blázna, ktorý sa snáď vedome vrhá do ubližovania si sebe samému , ak niečo také dopustí. Veď pravdepodobnosť pozitívnej zmeny pri nasledujúcom pokuse pokoriť rieku priamo úmerne klesá s každým ďalším vstupom do jej prúdu. O takýchto ľuďoch snáď iba povieme, že sú nepoučiteľní, alebo : „Kto chce kam, pomôžme mu tam.“
No na druhej strane, práve vďaka úspešným , menej úspešným, či neúspešným pokusom pokoriť tú istú rieku, nám život píše rôznorodé dojímavé ľudské príbehy so širokou škálou ich zakončenia. Veď vstúpiť do tej istej rieky znamená aj dať šancu sebe i druhým. Názory na túto známu pravdu sa môžu rôzniť i na základe aspektov, akými sú povaha človeka, životné skúsenosti, zážitky a postoje. Mladí a nerozvážni vstupujú do tej istej rieky častejšie, starší a poučení životom do nej už nevstupujú. Veď i táto filozofická téza mala šancu vzniknúť len na základe opakovaných vstupov človeka do rieky a následných poučení sa z takéhoto konania. A najlepšie sa človek poučí na vlastných chybách. Ako sa hovorí, sto krát počuť a raz zažiť. Asi nik z nás neposlúchne túto múdru radu skôr, kým si na vlastnej koži nevyskúša do tej svojej rieky opäť vstúpiť...

***

Vraj do tej istej rieky
človek dva krát nevstúpi.
Ak to napriek tomu spraví,
máloktorý šťastie nakúpi.
Nazveme to nerozvážnosť,
ak do rieky niekto po druhý krát vstúpi.
Keď to spraví i tretí krát,
povieme si: "Ten je hlúpy."
Ak opätovne vstúpi do nej,
tu je každej rady škoda.
Poučí sa snáď až vtedy,
keď ho spláchne riečna voda...

(heart) (flower) (heart)


reklama

reklama

lydusha (bez overenia), So, 30. 10. 2010 - 18:38

Ja som too "uslovie" pochopila tak, ze nevstupis dvakrat do tej istej rieky je nemozne z toho dovodu, ze voda v nej tecie a teda nie je ta ista, je to uz ina voda, nie rieka ako taka....
A nie ze je ten clovek nepoucitelny a stale lezie do toho isteho problemu.

stakola, So, 30. 10. 2010 - 18:42

Hmmm, vidíš...toto mi neprišlo na um. Môže to byť myslené aj tak, ako to podávaš Ty. Ja to chápem tak, že by človek nemal v živote urobiť dva krát tú istú chybu. (flower) (sun) (flower)

lydusha (bez overenia), So, 30. 10. 2010 - 18:46

Nikdy to nie je ta ista chyba, nie su dve totozne situacie, okolnosti, akteri....a cas

Zuzana1978, So, 30. 10. 2010 - 19:51

(sun) Aj ja to chapem rovnakym sposobom. Do rovnakej rieky nevstupis 2 krat, pretoze vsetko plynie a meni sa..
Ale aj ta druha teoria je na zamyslenie. Ludia, ktori sa opakovane dopustaju rovnakych chyb a omylov..mozno to bude aj tym, ze odmietaju prijat tezu o neustalej premene a vyvoji..ich podvedomie ich nuti celit urcitym situaciam, ktore nemaju doriesene a oni predpokladaju, ze ak sa vratia do rovnakej situacie, budu ju vediet zvladnut..kedze podvedomie funguje ako autopilot, v urcitych situaciach, ktore nevieme zvladnut racionalne (s kontrolou mozgovych centier v prefrontalnom laloku),nase vedomie prepne na autopilota, co znamena, ze budu aktivovane mozgove centra, ktore su priamo podriadene emociam a zvykom (amygdala). Jedina moznost ako zmenit urcite spravanie je preprogramovat /zmenit vlastne myslenie najprv, potom dokazeme zmenit aj nase reakcie.

lydusha (bez overenia), So, 30. 10. 2010 - 19:54

Zuzi, nie je to rovnaka chyba. Je to chyba, ktora sa ponasa na predchadzajucu. Je to NOVA chyba:-) v inom case, priestore, ina reakcia, ina akcia...

Zuzana1978, So, 30. 10. 2010 - 20:19

pravdu mas! (sun) opravujem to na: niektori ludia robia chyby, ktore maju podobne charakteristiky ako ich predchadzajuce chyby, pretoze ich podvedomie ich nuti celit urcitym situaciam, ktore nemaju doriesene a oni predpokladaju, ze ak sa vratia do podobnej situacie, budu ju vediet zvladnut..kedze podvedomie funguje ako autopilot, v urcitych situaciach, ktore nevieme zvladnut racionalne (s kontrolou mozgovych centier v prefrontalnom laloku),nase vedomie prepne na autopilota, co znamena, ze budu aktivovane mozgove centra, ktore su priamo podriadene emociam a zvykom (amygdala). Jedina moznost ako zmenit urcite spravanie je preprogramovat /zmenit vlastne myslenie najprv, potom dokazeme zmenit aj nase reakcie.

stakola, So, 30. 10. 2010 - 20:20

Jasné, že nikdy nič nie je rovnaké...aj tá istá chyba už nie je tou istou chybou, ak sa odohráva v inom čase ( hoci by to bolo aj pár sekúnd po tej predchádzajúcej chybe)...moja úvaha sa skôr týkala situácií, keď sa ľudia vrhajú do rovnakých problémov niekoľko krát za sebou bez toho, aby sa poučili z tých predchádzajúcich situácií. Všetko je to o uhle pohľadu. Na tú istú vec a ten istý problém sa každý človek pozerá úplne inak...(flower) (sun) (flower)

26ela, So, 30. 10. 2010 - 18:59

26ela(flower)
ale žiak veru dokáže narobiť tú istú chybu aj x krát.Napríklad,keď píše díktát a potom má robiť opravu a ešte aj pri nej spraví tú istú chybu:-O .A poučiť sa veru nechce a nechce.

lydusha (bez overenia), So, 30. 10. 2010 - 19:00

Ty to vidis ako tu istu chybu ale rozhodne to nie je ta ista chyba. :-)

georgina, So, 30. 10. 2010 - 19:00

Raná grécka filozofia - Herakleios z Efezu (540 - 480 p. n. l.)

- Efezos - pobrežie Malej Ázie
- „temný filozof" (uzatvorenosť pred ostatným svetom; písal vo veršoch)
- „tečúci filozof" (všetko plynie)
- dielo „O prírode"
- svojský spôsob vyjadrovania (plno antitéz, aforizmov, porekadiel a hádaniek)
- myšlienka všeobecného plynutia a zmeny - „panta rei" (všetko plynie) - nič nie je nemenné a netrvá stále
- „Do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme."
- „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky."
- „Svet sa pohybuje preto, lebo je bojom protikladov."
- všetky veci prichádzajú do svojich protikladov - celý život je bojom protikladov
-> zakl. dialektiky - svet pozostáva z negácií
- arché: oheň, kt. má v sebe skryté zárodky života => je hylozoista
- za základ sveta považuje večný oheň - tento svet nevytvoril žiadny Boh ani človek, ale bol je a bude večne živým ohňom, zapaľujúcim a vyhasínajúcim podľa miery => zakl. dialektiky - učenie o zmene, pohybe, dianí a plynutí (príčina zmeny - boj protikladov)
- svetu vládne logos (vyskytuje sa u neho 1. krát) - všeobecný poriadok, jednota sveta, miera nevyhnutnosti, zákon vecí, objektívny princíp, reč, kt. nás poúča, čo majú rozmanité veci spoločné, zákon, kt. sa príroda riadi
- zakl. gnozeológie; poznanie je predovšetkým poznaním objektívnej skutočnosti, kt. exist. nezávisle od nášho vedomia
- panteista
- návrat k osudu a cezeň k mytológii
- Kratylos (jeho žiak) - „Všetko na svete je relatívne" - posunul jeho učenie aj do tejto roviny

http://www.antiskola.eu/referaty/index.php?page=show_detail&id=1810

lydusha (bez overenia), So, 30. 10. 2010 - 19:01

(clap) (clap) (clap) (clap)

Do_tej_istej_rieky, St, 17. 05. 2017 - 23:24
Aj keď uz vela vody pretieklo riekami od zverejnenia tohto článku,nedá mi a musím k nemu niečo napísať. Nerozumiem preco výrok "Dva krát do tej istej rieky nevstúpiš" väčšina ľudí chápe ako radu resp. Nejakú zákonitost že nie je možné prípadne dobre, aby robili niečo opakovane ci rovnako. Výrok nehovorí o nemennosti veci, dejov, ľudí a nevyzyva k tomu aby sa vyvarovali robit nieco znovu a opakovane. Práve naopak hovorí O tom, ze aj ked sa moze zdat, ze robime znovu rovnku vec, alebo prezivame nieco znovu, nie je to tak a je to vždy iné. aj keď rieka sa volá rovnako ako ta do ktorej sme vstúpili pred rokmi alebo pred sekundou a urobíme tak v tejto chvíli znovu, voda v rieke je iná, koryto sa zmenilo , my sme sa zmenili .... Teda výrok nie je o nemennosti alebo neupozorňuje, nevystriha ci neradi nerobiť nieco znovu a teda k nečinnosti resp. Že nie je možné niečo vykonať opakovane (do rovnakej rieky môžeme teorericky vstúpiť milión krat) , ale práve naopak , hovory o neustálej premene, pohybe, nestalosti,plynuti,transformacii a neopakovateľnosti okamihu. Teda neustálej zmene a o tom ze naopak nic nie je rovnaké a aj ked vstúpite milión krat do tej istej rieky (prakticky to je vykonateľne) ani jeden jediný krát to nebude rovnaká rieka, voda,pocit... ale vždy to bude iné a NEOPAKOVATEĽNÉ.
Kamila, Št, 18. 05. 2017 - 08:52

Súhlasím, vždy to bude neopakovateľné. Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama