Nenájde sa nikto, kto prežíva niečo podobné a poradil by mi????
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
reklama
reklama
Ja Ti teda neviem poradiť, mám síce dve deti. U nás sa osvedčilo ak bol nejaký problém, dobre si rozanalyzovať tú sitáciu, kedy sa to deje, za akých podmienok a hlavne ako sa správaš Ty. Tvoje správanie preberá dieťa.
Alebo skús napísať tutok do poradne. (sun)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skus napisat do psychologickej poradne tu ne stranke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skús začať neurologickým vyšetrením.Ak nič nenájdu čo sa vymyká správaniu,aspon ti dajú smer v dalšej výchove
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem za odpovede, skusim napísať do poradne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poslala som ti správu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja to teda nevidím ako niečo mimoriadne. Samozrejme ten jej slovník je dosť desný, ale to má od vás, od iných dospelých, alebo zo škôlky...používa slová, ktorých výzam možno ani dokonale nepozná. To by som nebrala tak vážne. Možno sa ti nebude páčiť, čo napíšem, ale ja by som ju na chvíľu zo škôlky stiahla a venovala sa jej na plno. Dá sa to aj popri bábätku, ja som to taka mala, x žien to tak malo. Po ďalšie - neskúmala by som ju, nehľadala žiadne autistické ani iné črty. Čo keby si skúsila si s ňou dni jednoducho užiť, dať jej všetku pozornosť, starať sa spolu o bábätko, keď maličké spí, robiť niečo spolu. Veľakrát je to len to. Že chcú pozornosť. Rodinných príslušníkov ignororvať v tom zmysle, že ak majú pripomienky k spravaniu dieťaťa...tak fajn, máte pravdu, my to dáme do poriadku...bodka, ďalej sa nerieši, oni nemajú do toho čo hovoriť, potrebuješ si s dieťaťom vytvoriť dôveru, niečo ako spolok...ona nemôže mať dojem, že si spolu so všetkými proti nej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, k tým starým rodičom by som poznamenala - možno to dieťa má aj pravdu - a v tomto veku ešte nevie rozlíšiť, čo je vhodné povedať "na plnú hubu" a čo nie ...
dedo môže byť "nechutný", lebo nie je oholený, veľa fajčí a cítiť z neho cigarety (pivo,....); babke keď povie, že smrdí, tiež to môže byť len jej forma vyjadrenia toho, čo jej noštek vníma - nemusí to byť zrovna skutočný smrad, tak ako by sme ho vnímali my dospelí, ale faktom ostáva, že starší ľudia majú dosť "špecifickú" pachovú stopu, aj keď sú so svojou hygienou úplne v norme ....
vlastne, všetky tie veci, čo tam píšeš by sa dali takto prirodzene vysvetliť, že je tam rozdiel vo vnímaní a vyjadrovacích schopnostiach medzi dospelými a tým 3-ročným dieťaťom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja viem, že máte pravdu. Ona je extremne citlivá a vypozorovala som, že tak reaguje vtedy, ked všetci ospevujú malého a ona vtedy je taká, hned ostane zlá. Ja ju veľmi lubim, ale tiež ma trápi, že si nemôže dovolovať a robiť to čo chce ona. Je to ťažké, ona je hlavne veľmi na mna naviazaná. Ale tiež sa musím venovať aj malému, ona proste vydiera, sama nebude jesť a hnevá má to, že skoro o 4 ročné dieťa sa musím starať ako o ročné, aby som len s nou sa bavila, malý je dosť zlostný a tiež dáva zabrať. Dcéra dosť zle reaguje na to ked sa doma hádame, moj manžel je dosť prchká povaha, a vie byť zlý. A ludia vedia byť zlí, učitelka v školke tiež stále komentovala, že je nespratná, že s nou máme čosi robiť, vraj strčila do dievčata, a dcera povedala, že jej dala učitelka po zadku, dcera sa zatala a už ju nemala rada. Do školky nechodí, chodila iba ten jeden týžden. A inak je aj veľmi lakomá, nikomu nechce nič požičať a často pichá do malého.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podľa mňa...je to prvá súrodenecká rivalita. Nie som odborník, ale ako opisuješ stav, tak by som to pripísala tomu.
Múdre knihy píšu, že v troch rokoch si dieťa uvedomuje svoju osobnosť, svoje ja a začína sa presadzovať....k tomu súrodenec, pozornosť rozdelená na dvoje....stráca svoje istoty a prejavuje sa tak, ako sa prejavuje. Ja by som ju nezbila.....nervy by mi tiekli iste tiež - nie som z mramoru, ale krikom a bitkou to len zhoršíš.
Učiteľke sa divím, že si také niečo dovolila - profesionálka!
Trojročné dieťa nie je žiadna zaostalá bytosť, je to tak múdre stvorenie, len je na inom leveli ako jeho životom "skúsené" okolie.
A to je kameň úrazu...nepotrebuješ nič iné, len veľa veľa veľa veeeeľa trpezlivosti a lásky.....ostatné pôjde samo, uvidíš (heart)
Skús ju objať, keď sa nechová, ako by sa mala....daj jej pocítiť, že ju ľúbiš. To zvládneš!
Láska plodí lásku, pokoj plodí pokoj....zlé, nervózne prostredie plodí len nervozitu....to nepodceňuj.
Zo svojho vlastného útleho detstva si pamätám hlboký zážitok....
Bili sme sa so sestrou. Všetci dospelí na mňa vyleteli, lebo ja som ako staršia mala mať rozum.....a bla-bla-bla. Mala som 5 rokov. Všetci tíšili mladšiu, lebo ved miláčik, zlatíčko. Ale ten miláčik a zlatíčko ma pohrýzol a ja som ju sotila....Všetci videli ju na zadku a mňa nad ňou....jasný prípad. Prečo to píšem?
Jediný otec ma chytil do náručia a silno objal.....ten môj pocit bezpečia a lásky cítim dodnes! Pocit, že mi niekto verí a že ma chápe.
Bolo to ako tabletka...a túto "tabletku" som používala aj v sporoch medzi mojimi deťmi.
A segru ľúbim....je to moja najlepšia kamoška B-]
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(y) (y) (y)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
miriak tiež si myslím, to čo ostatné NM čo Ti písali. Dcéra je v poriadku, len žiarli.
Mne sa prednedávnom tiež narodilo druhé dieťa, syn, a staršia dcéra má dva a pol roka. Musím si zaklopať, ale so žiarlivosťou sme nemali ani raz problém, ani raz sa nesprávala žiarlivo, aj keď sa koľkokrát musím oveľa viac a naplno venovať synovi a ona je "na druhej koľaji". Ale ja jej nedávam pocítiť, že je menejcenná, alebo menej zaujímavá. Skús to aj Ty tak robiť, zapájaj ju do činností okolo bábätka, nech Ti podá čistú plienku, špinavú vyhodí do koša, nech Ti prinesie púder, alebo čisté dupačky, proste všetky činnosti, čo vykonávaš, vykonávaj s ňou. A veľa ju chváľ, aká je pomocnica, ako Ti pomáha a spolu sa staráte o bábätko. U nás to funguje. Takisto si všímam každý moment, kedy dcéra synovi prejaví lásku a vždy jej poviem, že aj on ju ľúbi a že sa z toho veľmi teším. A tak, keď príde návšteva, tak miesto toho, aby si vydupávala pozornosť krikom, tak aj ona mojká brata a okoliu sa to samozrejme páči, takže sú všetci spokojní.
A snažím sa pri výchove nielen reagovať na negatívne správanie, ale aj na pozitívne, aby vedela, čo je dobré. Lebo veľa rodičov robí tú chybu, že dieťa len karhajú a hovoria, čo deti nemajú robiť a vlastne nevysvetlia, čo robiť majú.
Držím palce :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(y) (y) (y) Lebo veľa rodičov robí tú chybu, že dieťa len karhajú a hovoria, čo deti nemajú robiť a vlastne nevysvetlia, čo robiť majú.
PRESNE...tak nejak :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím s tým, že s detmi treba jednať pekne a trpezlivo a presne to som sa snažila aj robiť a teraz vidím výsledok, ked od nej náhodou niečo chcem, čo ona nechce, tak robí stále napriek. Ja som pri nej pri obliekaní, pri jedení, koľko ráz malý plače a som pri nej, ale tiež mi to nepríde správne, pretože už ma skoro 4 roky a ja by som ju nemala obliekať alebo krmiť, mám ešte malé bábo, kt. sa musím venovať. A s tou výchovou je to ťažké, ja snou pekne, ale ked už nereaguje na 10 x, ked ju vyzvem, alebo ked natahuje malého, alebo mu naschvál dáva nohu, aby sa potkol, tak sa rozčúlim aj ja. S dietatom treba pekne ale odtial potial. Ked jej vysvetlim, že takto sa to robí, že sa treba pozdraviť a pod, a ona spraví opak, príde k babke a just ju kopne, tak mám toho akurát dosť. Ona nerešpektuje nikoho, nikto ju nechce ani strážiť, lebo ona sama jesť nechce, lebo ona ked nemá na niečo náladu, tak sa majú všetci pochlebe, proste len protiví, a každý potom len ukazuje na mna, že tak mi treba, to mám za to, že jej ustupujem, že ju len tolkam, že ju obskakujem vo všetkom aby milostivá nedostala náhodou záchvat nervov, a ja bohužial musím skonštatovať, že majú pravdu, a mna už tiež prechádzajú nervy a už aj po zadku dostane. ;-(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
miriak ale to dieťa nemôže za to, že si z nej na prášky. To celé je dôsledok výchovy vás rodičov. Takže áno - je to Tvoja vina, ak hľadáš vinníka. Podľa toho čo píšeš, dcéra nemá stanovené žiadne pravidlá a Ty si jej doteraz dávala opičiu lásku. No a keď sa už nedá dávať opičiu lásku, tak Ti ako opička skáče po hlave. A Tebe prasknú nervy a tak stále dokolečka. Potrebujete pravidlá, ona musí vedieť, čo sa stane, keď niečo urobí - aj pozitívne, aj negatívne. A desať krát dieťaťu niečo hovoriť - tak to by som bola na prášky aj ja. My to máme tak: upozorním raz, druhý krát a tretí krát už príde trest. A dcéra to vie a vie sa podľa toho zariadiť - buď jej to za to stojí, alebo nie.
Ale vie, že pri istej situácii reagujem VŽDY rovnako, nie raz milo, lebo sa snažím byť super kamarátka a raz, keď mám nervy, tak hneď vybuchnem. Veď také dieťa musí byť zblbnuté, nevie čo má očakávať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlas...u nas taky tak, mam troch chalanov a ak by som mala kazdeho 10x napominat, tak uz som v blazinci...ja som mala rovnaky problem ked sa narodil 2 syn a starsi zacal byt "zly" a ja som to riesila PODOBNE AKO MIRJAK A CUDOVALA SOM SA ZE NEPOMAHA (sorry, caps lock), tak som si priznala porazku, zohnala zopar velmi dobrych knih o vychove deti a navstivila psychologa a zistovala co a ako...nehovorim ze mam stav ideal, obcas to je na palicu, ale vacsinou to ide ok...a inak ja som taky razny clovek, aj ked podla mna hovorim normalne, tak podla inych vlastne hulakam...a najvacsie zmeny v spravani na zaciatku nastali ked som sa ja zacala kontrolovat, zacala hovorit pomaly potichu, a najme som prestala opatovat ty si zly, neposlusny....atd, nahradila som to vetou ...som smutna ked sa takto spravas a pod. ....u nas to proste zabralo a zabera stale B-]
podla mna nie je hanba si priznat, ze vo vychove tapes a nevies ako dalej...daleko horsie je s tym nic neurobit a nehladat vychodisko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to tak hanele, ako píšeš. Nechcela som tomu veriť, myslela som si tiež, že decko zlé, ešte aj babky ma o tom presviedčali. Prečítala som si potom jednu knihu o výchove, už si nepamätám ani autora ani názov, posunuli sme ju ďalej, začala som kontrolovať seba a veru veľká zmena. (flower)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiez si myslim ze je to len sposobene surodeneckou ziarlivostou,mame 3 deti,medzi malymi je rozdiel presne 2 roky,teraz maju 5 a 3,ale az teraz badam ziarlivost,starsia chce robit vsetko ako mladsia,opakuje po nej,a to ma najmladsia zialbohu autizmus :-( ,musi jej aj vela ustupovat,inak to zatial nejde,tak jej stale dokola vysvetlujeme ze nech je nasa pomocnicka,ze je velmi sikovna,ze jej sestricka sa od nej uci,a ona ziskava viac istoty,a naozaj sa snazi,a je spokojnejsia,citi sa velmi dolezita
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Gulinka, až teraz som čítala tvoj komentár, kolko rokov má tá najmladšia dcérka, tá, ktorá má autizmus, ako sa u nej prejavil/prejavuje, a kto vám ho diagnostikoval? Dcerka je stále strašne zanovitá, včera sme mali napr. oslavu, ona k nikomu nechcela isť, nikto nemože vojsť do jej izbičky, stále kričala, že "chodte preč", bola zlá, až po 2 hodinách už bola pri nás, ale tiež ked sa jej niekto niečo pýta, tak hned odpovie, že " hh, ty si kakaný, nechcem ta" Je mi už do plaču, s detmi sa tiež akosi nevie hrať, ked jej poviem, že je ona zlá, lebo robí druhým zle, tak začne plakať, že ju nikto nemá rád, ale fakt jej nikto nič nerobí, to ona je k ludom negatívna. Niekedy mám pocit, že nevládzem ;-( , dnes som sa neovládla a dostala pozadku, je mi to luto, ale je hrozne protivná, už sa to nedá vydržať, to nehovorím, že nikto k nám nechodí, ja sa hanbím kdekolvek s nou ísť, a celá rodina točí hlavou, že čo to máme za čudné decko, a mne je už zo všetkého zle :-(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
miriak.Ked som čítala čo píšeš,akoby som čítala o svojej vnučke.Ja v tomto smere dcére stále hovorím aby si určila pravidlá,aby dcéra poslúchala mamu a nie naopak.Moja vnučka má rovnaké správanie ako tvoje dieťa.Mna však rešpektuje a ked nie je doma jej mamina,pre istotu je poslušné dieťa.Si zlá a nemám ťa rada.To je bežné trucovanie,skúšanie hraníc kam až môže.....
Mám 15 ročnú dcéru autistku.Ich prejavy sú odlišné.Majú svoj svet,ťažšie sa s nimi pracuje,nemajú radi zmeny......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, je tu uz napisanych vela komentarnov, citala som len zopar z januara, takze neviem, kam az ste sa dostali... mam velmi podobnu dceru a tiez to dlhsie vyzeralo, ze je rozmaznana, uputava na seba pozornost atd atd... ale houby... nakoniec vysvitlo, ze ma prejavy autizmu... nie je uplne autistka, ale znacne prejavy tam su, takze odporucam naozaj si dat viacerymi odbornikmi dat zistit, ci tam tie prejavy su a ak ano, co najskor na tom zacat pracovat, tie deti potrebuju uplne iny pristup a ak sa to zamseka, o par rokov ta z nej doslova porazi... viem, o com hovorim, tiez mam rada svoju dceru, ale su situacie, ktore su doslova nezvladnutelne... skus sa tomu vyvarovat... cim dlhsie sa caka, tym tazsie sa napravaju chyby a netrpis len ty, ale aj to dieta... drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, dakujem za tvoj komentár, dlho som nebola na tomto fore, dcerka má teraz 4 roky a 1 mesiac, rozpištané a zanovité správanie u nás pretrváva, koncom apríla sme boli u dr. šedibovej, tá nám ale nič konkrétne nepovedala, dcerka je len svojska, treba odsledovať vraj ako sa bude neskor integrovať. Inak si všetko vymáha plačom, je veľmi múdra, inteligentná a rozumná, naopak citovo a správaním na urovni mladšieho dietata, odkedy máme syna, tak začala strašne bábetkovskym prízvukom hovoriť, inak k ludom je už trošku otvorenejšia, už sa tolko nehanbí, s výrazmi ako napr. "ty smrdíš " a pod. čo som písala v uvodnom príspevku uplne prestala. Chcem sa ta opýtať, kedy tvojej dcerke diagnostikovali tie prejavy autizmu, a aké konkrétne prejavy tam boli, a ako sa správa dcerka? Mám ešte syna, má 17 mesiacov, nerozpráva, iba slabikuje, je tiež dosť zlostný, neukazuje prstom, ked niečo chce. Som z toho uplne na prášky, normálne už príznaky autizmu vidím všade, som stále veľmi podráždená, pretože deti sú rozpištané a manžel ma len uráža ;-(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, citala som si o prejavoch tvojej dcerky a mne to dost pripomina autisticke spravanie. Ono maminam, ktore to nepoznaju sa lahko pise, ze je to o vychove a hraniciach, ale jednoducho niekedy tie hranice sa nedaju jednoducho nastavit, lebo dieta reaguje inak ako je bezne. Prejavy, ktore si popisala celkom dobre sedia na spravanie malej aspergerky, pravdepodobne, ak aj bude asperger bude velmi sikovna, len jednoducho k nej treba zaujat iny pristup. U dievcat je to velmi tazke diagnostikovat, casto sa diagnostikuju az same v dospelosti. S tymito detmi vacsinou nejde nic moc po zlom, ale treba urcite nastavit pevne hranice, jasne nasledky ich nedodrzania a vela pozitivnej motivacie. Ked urobis toto, dostanes toto.... A hlavne treba respektovat, ked sa nechce s inymi velmi kontaktovat, kludne ju nechat mimo, nenutit a pomalicky len v socialnych veciach "otuzovat". Ono pristup tvojho manzela moze byt taky tvrdy tiez preto, lebo ma tiez autisticke rysy, len nie su velmi zjavne, jednoducho len ta empatia tam moze byt slabsia.... A tiez syncek, ak neukazuje a je dost trvdohlavy mozno ma nejake aspergerovske rysy, ale nic sa toho neboj, v podstate v slabej forme to mozes nazyvat len povaha, len jednoducho vediet v com je problem ti pomoze naucit sa lepsie ako to riesit a nestresovat sa z toho..Ak jeden surodenec ma autirysy je caste, ze aj druhy..Ja si myslim, ze to nie je tvojou vychovou,casom to sama zistis....Hlavu hore, vsetko bude lepsie, ked budu deti trosku vacsie:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Janka, dakujem Ti za odpoved. Ono je to s nou veľmi ťažké, je strašne náladová, niekedy ma pusinkuje, maminka lubkam ta a zachvilu, ked nie je niečo podla nej alebo jej niečo "sadne na nos", tak už je zle, všetci sú zlí, nikoho nebudem mať rada, nebudem hento alebo tamto. má strašne prehnané reakcie na podnety. Syn už celkom dobre rozumie základné veci, prstom ukazuje, zdiela pozornosť, len reč uplne chýba, komunikuje len s tým svojim "eeee" na všetko, slabikuje si len tak pre seba. Chcem sa ta opýtať, ty si matkou auti dietata? Ako je to s aspergerovým syndromom u dievčat, dá sa stým žiť aj normálny život? Poviem Ti pravdu, som z toho na nervy. Jej správanie ma neskutočne niekedy vytáča, pretože ona nepovolí ani ked sa na hlavu postavím. A manžel ten ešte na mna naziape, že si neviem poradiť s dvomi detmi, že som neschopná a ani rozvádzať to nebudem čo všetko som. Syn ten lieta po byte ako žihadlo a len kde by čo vyviedol, vyhádzal, idem na wcko, on stihne vyhádzať pol kuchyne, to je čosika hrozného s ním. Vyliezť je schopný aj na kuchynskú linku aj za 5 sekund, a ešte ked sú oni dvaja spolu tak to je čistá pohroma. Najradšej by som bola keby dcera chodila do školky, ale na druhej strane sa veľmi bojím toho, ak tam bude ukazovať svoje jedy a zanovitosť a to svoje zvláštnejšie chovanie, tak to bude každodenné sťažovanie sa, ja mám z toho normálne nervy už teraz.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, chcela by som sa s vami poradiť, písala som tu o svojej dcerke, chcem ju dať do školky, u nas v dedine sa vyhovárajú na plný stav, vraj beru deti len ked su rodičia zamestnaní obaja, ja som na materskej s mladším dietatom, ponukli nám školku 8km od nás na 4 hodiny, to je pre mna nerealne s 2 detmi bez auta. Preto sa chcem opýtať, máte niektorá skúsenosti, že by som išla za psychologičkou pýtať doporučenie, aby ju zobrali do školky aspon na 4 hodiny u nás v dedine. Jej by kolektív pomohol, nakolko zostala správaním ešte rozpištanejšia ako predtým, aj ked sa bojím že bude v školke vzdorovať a jedovať, ale možno jej to pomože. špecialna psychologička dr. šedibová priam tlačila na to aby išla do školky. Mám z toho obavy, lebo vie byť veľmi protivná, ked niečo nie je podla nej, ale to že bude len doma tiež nie je pre nu dobré. Dakujem vopred za odpovede.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý den, chcem sa s vami poradiť. Mám problém so svojou dcerkou, má 3 roky a 8 mesiacou, je to šikovné, bystré no trochu zvláštne dieta. Ked bola malá, bola trochu taká tichšia, už som v minulosti sem do tejto diskusie písala, pretože som si myslela, že by mohla mať autistické rysy, neskôr ako rástla som už bola pokojnejšia, od 2 rokov začala pekne rozprávať, bola aj je veľmi šikovná, no po 3 roku sa to začalo zhoršovať resp. zmenilo sa jej správanie. Ked mala 2 roky a 8 mesiacou, narodilo sa nám 2 dieta, myslela som, že je to žiarlivostou, ale to jej správanie ma už psychicky vyčerpáva. Od septembra začala chodiť do školky, dala som ju, lebo sa pýtala, že sa chce hrávať s detmi. A zrazu nastal problem, učiteľka nám začala hovoriť, že detom berie, resp. nechce požičať hračky, že neposlúcha, že si máme s nou urobiť poriadok, po týždni dcerka ochorela, potom syn a do školky som ju nedala, učitelka mi dala pocitit, že sú radi, že sa jej zbavili. Prišlo mi to veľmi ľuto. Už zo školky prichádzala celá rozhádzana, mala záchvaty zlosti. V oktobri sme s nou boli u dr, šedibovej v Ba, lebo som mala pocit, že zase ostala taká čudnejšia. Dr. nám kázala zapisovať momenty, ktoré sa nám nezdajú, a máme príjsť vo februári. Dovod, prečo píšem sem je ten, že už niekedy nevládzem. V posledných týždnoch je dcera veľmi zlá, nevrlá. Akceptuje iba mna, samozrejme, ked jej nie je niečo po voli, tak ani mna neposlúchne, problem je že ostatných ľudí z našej rodiny akosi začala ignorovať, napr. na starkých sa vždy tešila, teraz je len schovatá za mnou, nepozdraví, uchodí, alebo ked ju starký chce pobozkať, kriči, mami, pod ma zobrat, on je nechutný, babka jej hocičo povie, ona na vačšinou na nu len, ty si kakaná, smrdíš a pod. Som zúfala, rodina by najradšej ma aj zaprela, že čo to mám za decko, ja sa za nu hanbím, kolko krát jej už aj hodím po zadku, som na nu naštvaná, neviem prečo sa tak správa, nikomu nechce nič požičať, často začala hovoriť od veci, napr. rozprávame sa a ona povie - bibi povedala tine to a to - videla to na minimaxe, alebo si hrá scenky
z rozprávky. Najviac ma hnevá to jej správanie, pre všetko sa odúva, ked jej niečo hned niekto nedá už je zle a pod. Sú chvile ked sa za nu hanbím, a doslova preklínam celý život. Ona nemá záujem sama sa obliekať, pritom to vie, ona nemá záujem sama sa najesť, pritom to vie ukážkovo, radšej nebude jesť celý den, okrem toho mladšie dieťa je dosť chorlave a mám sa čo obracať. MM mi nie je oporou, on všetko hádže iba na mna, ked nakričím na dceru, tak som blazon, jednoducho, to čo som si od neho už zažila, mám psychiku v prdeli. A toto s dcerkou ma už uplne deptá. Celá rodina mi hovorí že ju treba riadne zdrať, aby vedela čo si može dovoliť, ale ja si myslím, že dcerka trpí poruchou správania alebo autizmom, a ked by som ju začala trestať, jej správanie by sa ešte zhoršilo. Prepáčte, že som sa rozpísala, ale už som fakt zufala.