reklama

Výchova a antivýchova našich detí

Kamila , 25. 09. 2014 - 09:23

reklama

Dnes som opäť stihla prebehnúť zaujímavý článok Vychovávate vaše dieťa podľa manuálu? Celkom som sa bavila. Autorka v ňom krásne vystihla dva veľké trendy v súčasnej výchove. Jeden príručkový a druhý anti príručkový? (giggle) :-D (rofl) A kde ostal priestor pre zdravý rozum a vlastnú intuíciu? Na druhej strane psychologička v závere upozorňuje, že práve naša spontánna výchova, tak ako ju "cítime" môže byť ovplyvnená tým, čo nám dali do vienka naši rodičia. Možno sa vedome či nevedome snažíme vychovávať svoje deti inak ako nás vychovávali oni a napriek tomu často automaticky robíme to, čo nám na našich rodičoch vadilo. V článku je spomenutý aj nový fenomén tejto doby, alebo je ich viac. Napríklad snaha o perfekcionizmuz, keď si možno prostredníctvom našich detí chceme nahradiť vlastné "prehry". Ale aj ta naša doba je taká, smerujúca k merateľným výkonom? Vtedy hľadáme múdre knihy?
Ďalším novým trendom je to, čo sa tu práve deje (blush) zdieľanie, radenie si ako vychovať deti, ako sa o nich starať .... prostredníctvom blogov, diskusných fór alebo len "googlením". Jasné pri takom množstve informácii môže nastať zmätok. Autorka článku uvádza krásny príklad, keď máme k dispozícii rovnaké množstvo kníh, článkov o tom ako pristupovať k dieťaťu s ADHD a na druhej strane skoro rovnaké množstvo podkladov o tom, že ADHD neexistuje. (giggle) Vyberte si. (sun)

Dievčatá, ako ste vy stratené či "nájdené" pri výchove svojich ratolestí? Čítate knihy o výchove, alebo dokonca najnovšom trende nevýchove? Spoliehate sa pri starostlivosti o svoje potomstvo takej i onakej na vlastný zdravý rozum, intuíciu ? Snažíte sa byť iné ako vaši rodičia či nechtiac opakujete rovnaké scenáre? Výchova je bez debaty veľká alchýmia, ak len máte dve deti a každé je úplne iné, máte pocit, že obe vychovávate rovnako a výsledok je diametrálne odlišný. Ku každému treba pristupovať inak, ale vzorom ste stále pre svoje dieťa rovnakým?

Ja osobne som sa opierala jedine o tehotenskú príručku a voľajaké návody ako sa starať o malé dieťa, hlavne pri prvom dieťati a potom ..., tuším na mňa všetko spadlo či len tri a potom štvrté dieťa. (giggle) Asi by mi nepomohla žiadna príručka o výchove, keď som nemala vyskladanú vlastnú hlavu. Inak je moja výchova jednoznačne intuitívna, snáď opierajúca sa o voľajaký zdravý rozum, podmienená mojim pohľadom na svet - nemám rada systém. Výsledok tomu celkom zodpovedá, (giggle) ale nebude to až také zlé, keď mi na základnej škole po štvrtom pôrode povedali, že ja by som mohla rodiť smelo ďalej (giggle) :-D (rofl) Ale nie, mám rezervy, ktoré už pri dvoch veľkých nenapravím, mladší syn má tuším v mnohom jasno a snáď môžem ešte voľačo napraviť pri najmladšej.

Devy krásne ako je tomu u vás? Ešte jedna záludná otázka: "Zhodnete sa pri výchove detí s vašou drahou polovičkou?" Ja až tak nie, ale gro je na mne, však to tak aj vyzerá. (blush)


reklama


reklama

Lenka R, Št, 25. 09. 2014 - 11:39

Tiež si myslím, že sa to trochu preháňa. Naše dieťa , to bola asi jediná knižka za "mojich" čias, keď som mala drobcov. Žiadna rada v knižke nenahradí taký ten prirodzený mamičkovský inštinkt .
Napríklad malo sa kojiť podľa knižky každé tri hodiny. A predstavte si dievčatá, že fakt boli také maminy, ktoré bábo zobudili, že už má papať, prípadne ho nechali plakať, že má ešte čas... Akokeby nebolo jedno či sa napapá po 2 alebo 4 hodinách. Veď my tiež nie sme hladné na povel. A takýchto pikošiek tam bolo celkom dosť :-D
Teraz je tých knižiek fúra, najlepšie je , že ak sa chce neskúsená mamina poradiť, pozerá knižky, internet a všade jej radia niečo iné .... no a potom nech si vyberie. Ja som deti vychovávala podľa seba, občas som zavolala mamine a nejako to šlo samo a bez väčších problémov. Teraz sa často hľadajú problémy aj tam kde žiadne nie sú. Vyrábame si ich samé a úplne zbytočne. Treba menej porovnávať a viacej svoje dieťatko počúvať a snažiť sa mu porozumieť.

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 11:44

V tomto som ako ty, tusim som kojila každú 1,5 hodinu ked bolo treba, aj ked pri stvrtom to uz bolo miestami o zivot a po troch mesiacoch sa to upokojilo, pri prvom predcasne narodenom tiez. odsavanie mlieka, krmenie, prebalovanie a o chvilu znova ... Akurat mi je luto, ze vtedy neboli este tak bezne satky, nevedela som o nich, urcite by som satkovala.
To ostatne, kazde dieta bolo a je tak ine ...najpodstatnejsie na tom celom procese vychovy je asi spokojna mama, od toho sa odvija snad vsetko.

adris, Št, 25. 09. 2014 - 12:28

Priznám sa, keď bol starší syn malý, siahla som po príručke. Tak nejako som si nevedela rady pri zvládaní hádzania o zem, šialenej aktivity a pod. Pomohlo mi to a myslím, že som to celkom dobre zvládla. Iste robila som aj chyby. Pri druhom synovi to bolo sčasti väčšou skúsenosťou a sčasti intuitívne. Obaja sú takí odlišní, že aj prístup k nim musel a musí byť iný. Snažím sa byť dobrým vzorom. Nie vždy sa mi to darí, ale ak niečo pokašlem, tak to dietkam priznám. Myslím, že im tak ukazujem, že človek sa môže aj mýliť a priznať si chybu je lepšie.Pri výchove prenášam čosi aj z prístupu vlastných rodičov. Pevne verím, že to dobré. Správanie detí veľmi ovplyvňuje aj "vonkajšie" prostredie. Tento školský rok mladšiemu do triedy pribudol nový spolužiak, ktorý nevie čo zo sebou. Má 15 a 3 zo správania, v triede robí taký "cirkus"...Triedna sa na prvom rodičovskom posťažovala, že často strháva aj ostatných k drzosti a spúste iných, nazvem to mierne, rebelstiev. Rodičia si s ním nevedia rady...Syn mi vraví, že sa do takých vecí nezapája. Tak dúfam a verím. Zatiaľ na neho neboli sťažnosti. A s MM sa dosť často nezhodnem, ale základ je tiež na mne. Stalo sa aj také, že povedal mala si pravdu a tvoj prístup bol lepší. Tak snáď sa mi podarí vychovať dietka dobre, aby z nich boli slušní a šťastní ľudkovia.

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 12:34

Jasné, nie raz sa nám stane, že sme pri nich bezradný a siahneme po knihe, alebo rade odborníka. Ozaj plati, ze kazde dieta je tak ine a aj tych okolnosti, ktore na nich vplyvaju je vela. Minimalne pozicia medzi surodencami, vsak aj mi casom dozrievame ..., nemozemem povedat ze ich vychovavame rovnako,lebo sme uz niekde inde , aj na kazde dieta plati ine. :-)

Dzeny, Št, 25. 09. 2014 - 13:02

Kamila, ja si myslím, že tebe zdravý rozum nechýba a intuícia už vôbec. Okrem toho, fakt sa nedá vyhnúť chybám. Ako gramatickým, tak výchovným. Veď čo by vyrástlo z dieťaťa, ktorého rodič nikdy neurobil chybu? To by som nechcela vidieť:)

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 16:47

Mne chýba už len zmysel pre poriadok a dodržiavanie pravidiel, nielen pri výchove ... inak som skoro dokonalá. (giggle) :-D (rofl)

val, Št, 25. 09. 2014 - 13:04

Jedinu knihu co som ozaj studovala ohladom deti bola velka kniha o matke a dietati :-) kupila som si ju ked som tehotnela, velmi mi pomohla, mamu som v tom case uz nemala a svokra je sice dobra dusa ale stara skola (sun) potom som kupovala casopis Mama a ja, tam bolo vselico, aj rady aj recepty, vzdy som sa tesila na nove cislo. A potom sa to stalo objavila som Nanicmamu (y) nic ine nepotrebujem, kazda tu mame deti v inej kategorii, a hlavne som zistila, ze nie som jedina, zufala, dokonala a obcas v depresii :-D :-D ale vazne riadim sa intuciou, sem tam sa pocujem ze pouzivam slova mojej mamy (sun) snazim sa byt dobrou mamou i ked mi mladsia obcass povie, ze som Zlaňa :-D :-D S drahym sa vo vychove viacmenej zhodneme, obaja sme obcas prisny, obcas prilis benevoletny.

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 17:08

Vsak toto krasne, mudre, sikovne a obcas s hlavou v smutku, vo vsetkom aj vo vychove. (giggle)

bigmama, Št, 25. 09. 2014 - 13:58

mam tri deti, a kazde je ine, co plati na jedneho, druhy nad tym ani brvou nepohne... a na tretiu, na tu neplati vobec nic (giggle) je to intuitivne u nas, kdekolvek deti idu, aj vsetky tri spolu, mala som len dobre odozvy a to doma dokazu toho nastvarat, ale u cudzich sa akosi ovladaju, takze si myslim, ze robim nieco dobre, samozrejme, ze robim vela, vela chyb, ktore sa mi vratia neskor, ale zabehnuty vzor z domu sa tazko meni, ak si k tomu pridame este nasu situaciu momentalnu k tomu, tak mam pocit niekedy, ze je u nas ako na psychiatrii :-O nastastie nemam hyperaktivne deti, staci hyperaktivna mama v rodine, keby bolo este aj dieta, tak to by bolo asi na kriminal (giggle)
co som tymto chcela povedat, ze jednoducho priucky su dobre, navod ako to skusit, ale dodrziavat to bod podla bodu moze byt niekedy na skodu veci...
Nemam doma ziadnu knihu vychovy, chodim sem a rada si precitam skusenosti inych matiek, aj clanky precitam, ale doma nemam nic po ruke...Aj bez prirucky sa citim ako nanic mama, s priruckou by som sa nominovala na nepouzitelnu, co sa tyka vychovy....
Dojcenie, tak najstarsiu som kojila kazdych 20 minut!!! ale mala som super sestricku na porodnici, ktora mi vela dala a podporila ma, jednoducho, dieta si pyta vtedy kedy je hladne, a ziadne dieta sa neumori hladom na smrt z vlastneho rozhodnutia...a to som dodrziavala, dvaja mladsi boli mensi papkaci, teda jedli menej casto...akurat tych kazdych 20 minut bol zaberak pre mna, lebo som po pol roku mala 39kil...to bola jedina nevyhoda a dalsia, permanentna vycerpanost, dcera neznasala mlieka pre kojencov, skusala som prikrmovat, vzdy to vyvratila a bola rozhadzana este dva dni po jedenej flasi umeleho mlieka a to som vyskusala od bezlaktozoveho po sojove snad vsetky volne dostupne na trhu!!!!
co je dolezite pri vychove, mat rovnake pravidla medzi partnermi, ak jeden povie nie, tak pri tom stat a podporit, a dolezite je, ak sa nieco slubi, treba dodrzat, ak sa neda slub dodrzat, treba vysvetlit preco....to su pre mna dve najdolezitejsie pravidla :-)

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 20:11

Nase presne tak isto funguju, v skole anjeli a doma zopar certov s nimi silo, bojovali a miestami aj bojujú so mnou statočne. Hranica medzi uprimnostou a drzostou bola velmi tenka ... ;-)
Presne ako pises, kazde tak uplne ine. Ostava nam len komunikovat a komunikovat, tie moje rozvozy su aspon na nieco dobre, nemozu utiect ked s nimi rozpravam. (giggle)
Ta to ty si si ozaj plne "vychutnala" dojcenie, paneboze 39kg, vsak to si sa stracat musela. (hug)

bigmama, Št, 25. 09. 2014 - 21:53

no, u nas je rozvoz zatial o tom, nalozit dvoch mladsich, ktory sa biju o stary modry podsedak, hoci herecka ma ruzovy princeznovsky, ale ona chce ten modry, bez navleku!!! Tak rano bitky, kto bude kde sediet, takze idem s adrenalinom dvihnutym az po usi (blush) a na nejaku diskusiu naozaj nie je nalada, zvycajne koncime tak, ze im poviem, ked sa do dvoch sekund nedohodnu pojdu tych 7 km peso!!!! vacsinou zaberie a potom je v aute hrobove ticho :-) ked sa zacnu hadat po ceste, tak prudsie pribrzdim a zahlasim, kto si zela vystupit a zvysok cesty ist po vlastnych, vacsinou zaberie....samozrejme, najprv pozriem, ci nemam za sebou auto, aby mi neskoncil v kufri (giggle)
no tych 39 kil veru sranda nebola, pridruzila sa poporodna depresia a to som jedla ako kon a stale isla vaha dolu.... potom to zostalo na tych 39 kil nejaky rok a potom som sa vysplhala na 42 (giggle) pri starsich dvoch to bolo menej drasticke, ti nejedli tak casto, ale syna som dojcila do 16 mesiacov, ani jedno z mojich deti neznasalo "umele" mlieko pre kojencov....

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 22:11

No na "inteligentne" debaty si musis este chvilu pockat. ;-) Aj ked psolednu dobu sa aj ja o dusus rozculujem, starsi syn a jeho predstavy o vysokej .... :-O Nasi sa dlho vadili na tom, kto bude sediet vpredu.
Este ze zaberaju tvoje finty fnu. (giggle)

bigmama, Pi, 26. 09. 2014 - 00:20

zatial ma vek na sedenie vpredu len najstarsia a kedze je o sest rokov starsia, tak kym mladsi dorastie, tak ona bude mat uz aj vodicak (giggle)

púpavienka, Št, 25. 09. 2014 - 14:00

Ja neviem, ja som asi výchovu nikdy nepochopila :-| Kúpila som si knihu hned ako som otehotnela, ale nepáčilo sa mi už vtedy že moje dieťa musím nechať revať a tváriť sa že je všetko v poriadku, bola príliš prísna či až bezcitná podľa mňa a tak som si z nej zobrala len rady ktoré mali pre mňa zmysel. Kojila som podľa potrieb mojich deti ale bola som skôr klasická intuitívna mama.
Moje dcéry si kúpili podstatne viac kníh ale som rada že stále sa riadia srdcom, vidím to aj teraz pri malom Ziankovi.
Myslím že dokonalý rodič neexistuje.
Sú veci kedy musí byť prísny a sú zase také kedy dovolí deťom oveľa viac, ale ja si myslím že takto je to správne.
Veľmi ma mrzí prístup rodiča ktorý nevychováva, je to ťažký údel pre dieťa, lebo príde život a on odrazu bude musieť robiť kompromis a ten nikdy nemusel urobiť, lebo všetko sa podriadilo jemu.
Vo výchove tak ako vo všetkom, každý extrém je zlý a to aj pre rodičov a aj pre deti.

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 20:13

Veru tak, zlatá stredná cesta.

majas, Št, 25. 09. 2014 - 14:02

Asi podobne ako vy, neriadim sa príručkami ako na to, ale zas rada si prečítam nejakú tu radu alebo ak ide o konkrétny problém, či situáciu pohľadám si informácie. Minimálne mi to dá iný pohľad na vec. Tiež sme riešili hádzanie sa o zem alebo domáhanie sa vecí v obchode silným plačom, no ono ich to neprešlo, len taktika sa zmenila (rofl). Každopádne ma určite ešte to zaujímavejšie len čaká, tak ako včera som sa dozvedela na rodičku, že náš nesmelý 13ročný kľudne povie učiteľke, že ju nemá rád a pod. A to ešte do puberty len mieri naša najtvrdohlavejšia. Inak ja musím hlavne pracovať na predýchavaní a úsilí zachovať si chladnú hlavu. Momentálne si asi musím naštudovať ako ich naučiť väčšej tolerancii voči sebe, keď už príkladom to nefunguje. :-)

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 20:15

No taktika starsích je tiež veselá, ak chcú niečo nové do šatníka. (giggle) Ta to je odvaha, takto priamo ucitelke od srdca povedat, ze ju nema v laske. :-O B-]

eva m, Št, 25. 09. 2014 - 14:42

pekna tema :-)
o vychove sa da tolko popisat, pomeditovat, pocitat...
fakt ale je, ze je dolezite sa riadit zdravym rozumom. Mna fascinuju nove trendy v tom, ze rodicia chcu byt s detmi kamaratmi, chu byt strasne demokraticki, benevolentni, mne tam ale chyba urcenie hranic dietatu a respekt.
Som poznacena svojou pracou, uvedomujem si to. Ale dovolim si povedat, ze som prisna mama a zatial to funguje. Nase deti vedia, co muzu, co nemozu, vedia, ake maju povinnosti, ulohy, vedia, ze mozu kedykolvek prist za mnou a som pripravena sa s nimi ocomkolvek rozpravat. Vedia, ze im pomozem s hocicim a asi sa na to aj trochu spoliehaju- hlavne dcera. Ale vedia aj to, ze nesmu papulovat, nesmu byt k rodicom drzi, nesmu klamat. A tak sa ale spravame aj my k nim.
Uvedomujem si, ze som zrejme prisnejsia ako moji rodicia. Nasi boli a aj su skveli rodicia, v mnohom som si od ich vzala priklad. A potesilo ma, ked mi raz svokor povedal - dobre vedies tie deti.
S muzom sa v zasade zhodneme, mame rovnake priority vo vychove, ak mame nejake rozdielne nazory, hladame zhodu. To si velmi vazim. Nejdeme jeden proti druhému a deti to vedia - dava im to pocit istoty.
Este nie sme v cieli, deti dorastaju, uvidim, ci sa nasa vychova ukaze ako spravna, podla mna vsak vsetkeho vela skodi - aj trestov, aj demokracie. Len lasky moze byt kolkokolvek :-)
Eva (sun)

púpavienka, Št, 25. 09. 2014 - 15:08

Pekne si to, tak ako to cítim aj ja. Nie si staromodná, si len zodpovedný rodič a som rada že tiež dosť dobre nechápeš vzťah rodič ako kamarat, lebo ja sa už dlhý čas predieram a vysvetľujem, že rodič je rodič a dieťa bude šťastné ak bude vedieť že môže prísť za ním ked bude mať problém, ale iné veci chce povedať kamaratom.
Aj ja som sa stretla s tým, že mi mladé žieňa plakalo a najviac na svete bolo nahnevané na svoju mamu, lebo jej nechcela byť mamou ale super kamoškou a nútila svoju dcéru do tej role a potom nastal veľký problém a hnev.
Prečo ma nenaučila to čo si môžem a nemôžem dovoliť k iným, ako ja vlastne mám žiť? ved ja to neviem.

eva m, Št, 25. 09. 2014 - 18:07

pomaly si zacinam mysliet, ze som nejaky osamely bezec s tym postojom dieta - rodic. Tak super, ze nie som sama.
Eva (sun)

Kamila, Št, 25. 09. 2014 - 20:19

Veru, vela lasky so spravne nastavenymi mantinelmi, su pre dieta velmi dolezitymi

Dzeny, Št, 25. 09. 2014 - 14:51

Niekedy mám pocit, že tých rád ako vychovávať dieťa a ako sa starať je priveľa a hlavne sú úplne protichodné, vydávajú sa za jediné správne. Evidentne nie je žiadna rada univerzálna. Podľa niektorých rád, ktoré sú teraz v trende, by som sa nemala dožiť viac ako pol roka :-)

gueva, Št, 25. 09. 2014 - 15:52

Ako matka čakateľka som si vymývala mozog mamičkovskými časopismi. Nuž čo, dalo sa to možno ospravedlniť vekom. Výsledok bol, že som sa často cítila hrozne nemožná, lebo predsa v mamičkovskom časopise sa písalo, že dieťa sa musí kojiť minimálne do dvoch rokov a popri materskej by som mala rozbehnúť aj kariéru a iné nezmysly.
Toto by sa už pri druhom dieťati neopakovalo. Išla by som na všetko oveľa intuitívnejšie.
Čo sa týka výchovy teraz, rada si prečítam rôzne rady aj knižky ale používam ten zdravý rozum. Teda aspoň si to myslím.

aramana, Pi, 26. 09. 2014 - 08:53

Mala som dieťa v 19tich, bez internetu, bez časopisov, s jednou knihou a samozrejme kopou rád, ktoré sa na mňa chceli nalepiť v pôrodnici...prvých 5 dní v pôrodnici som bola ovplyvnená tým, na čo som si spomínala čo bolo popísané v knižke a tiež plačom detí, pretože kojiť sa malo len každé 3 hodiny...ja som mlieko nemala.Zhodou náhod som bola na izbe aj so susedou a tá si odsávala mlieko aj pre môjho malého (heart) Nedovolila som moje dieťa krmiť z fľaše, stále som dúfala že to mlieko príde a potom by nechcelo chytiť prsník.Krmila som moje novorodeniatko lyžičkou.Ako jedna z mála som si nechávala malého na izbe aj v noci, pretože som sa dozvedela že deti dotláčali cez noc umelým mliekom.Domov nás pustili len na základe toho, že suseda sľúbila, že mi bude mlieko pre malého dávať.Prišli sme domov a moja prvá cesta bola pre mlieko ku susede.Večer som chcela ísť preň tiež...no prišla moja mama, zavrela ma s malým do spálne a povedala:"Prilož si malého a daj mu papať." ???Veď som nemala mlieko!Ako mu môžem dať papať???Synak spustil krik, už bol hladný, ja začala plakať, pretože mlieka nebolo...skúsila som, priložila som ho, on chudáčik sal, sal, pomedzi to od hladu plakal a ja plakala s ním...pripadalo mi to ako večnosť...bábätko moje, ja ti neviem dať papať, slzy, strach...a zrazu to prišlo...behom pár minút ma začali tak strašne bolieť prsia a rásť mi pred očami, dieťa začalo preglgať a aj z druhého prsníka sa začalo prúdom valiť mliečko (heart) (heart) (heart) nikdy nezabudnem na tento zážitok a ešte aj teraz keď to píšem, skoro po 17tich rokoch, idú mi zimomriavky po tele a tisne sa slza (heart) (heart) (heart) Prečo to píšem?Pretože toto bol ten bod v mojom živote, ked som si uvedomila že ja som mama a ja cítim/budem cítiť/musím cítiť, čo je pre moje dieťa v živote dôležité, ako ho budem vychovávať...nie podľa knižiek, nie podľa rád ale podľa toho ako to ja cítim.Áno, pre iných to vyzerá tak, že som mu viac kamarátkou ako mamou, aj to priznám.Ale ja cítim že takto je to u nás správne, že takto mu dokážem veľa vecí vysvetliť, že takto sa dokážeme lepšie pochopiť vzájomne.Častokrát som bojovala s "tabuľkovými" deťmi - váš syn ba mal už robiť to, robiť ono, dokázať toto, povedať onéé...no nie.Môj syn je iný, nemôžu mu rozumieť tabuľky, nemôže mu rozumieť psychologička, ktorá ho vidí raz do roka, nezapasuje nikomu do mantinelov života a hraniciam výchovy.Nemôžem ani povedať že sa držím vo výchove zdravého rozumu...môžem len povedať, že sa držím vo výchove tým, ako to cítim a beriem svoje dieťa v prvom rade ako človeka.Ako človeka ktorému sa niekedy niečo nechce, ktorý čo to ofrfle, ktorý si aj zanadáva...pretože ja som taká istá :-) Beriem ho ako človeka, ktorý keď ponúkne objatie, je silné a vrúcne a cítiť z neho spolupatričnosť, pretože ja som taká istá (heart) (heart) (heart)

Kamila, Pi, 26. 09. 2014 - 09:01

Moja, to teda musel byt mocný zážitok. (hug) Toto, ked nemas poriadnu podporu u ozaj dobrych sestriciek v porodnici
Poznám mne sa najstarsia prisala po troch mesiacoch, lebo bola mesiac v inkubatore a ja som dovtedy mlieko odsavala a flaskovala, kym bola ochotna spolupracovat.
Tvoj malý má skvelú mamu. Máš to ťažké chlop ma 2 metre a ..., no správaj s ak nemu ako k dieťaťu, ja viem je toho veľa. Držím vám obom palce. :-)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama