reklama

Ako rozrozprávať dieťa

sabynecka , 07. 09. 2015 - 23:48

reklama

Ahojte.

Malý má 2r a 4mes. a veľmi málo rozpráva. A ja už začínam byť nervózna z toho :-(.

Prvé slová (mama, tata, papa, baba) hovoril, keď ešte nemal ani rok. Postupne si osvojoval nové slová, také vlastné skomoleniny. Ale postupom času som si všimla, že keď sa naučí niečo nové, tak "staré" výrazy prestane používať. 

Rozprávať síce rozpráva stále, brble si keď sa hrá, keď zaspáva atď, len zatiaľ nevieme, v ako je to jazyku :-D. Rozumieť rozumie všetko, ale nechce opakovať, ak mu niečo poviem a rozpráva sa so mnou, keď to on uzná za vhodné a nie, keď sa ho niečo pýtam.

V iných činnostiach je veľmi šikovný - je bez plienky už 4 mesice, telesne/pohybovo je veľmi šikovný, ak ho zaujme nejaká činnosť, ktorú robím, začne to opakovať, keď spolu kreslíme, ale staviame skladačky, rýchlo si to zapamätá a dokáže to potom robiť sám, dokáže prečítať takmer všetky písmena abecedy (naučil sa to sám z hracieho detského laptopu a takého hracieho vláčika).....Len neviem, ako by som ho ešte viac rozkecala.

Neviem, čo ešte robiť. Už som dosť nervózna z rôznych poznámok - ako že švagrinini chalani v 2 rokoch už rozprávala pekne čisto a že sa mu treba venovať....Už neviem, čo ešte by som mala robiť - od maličkého bábätka mu spievam, čítam mu rozprávky, stále sa s ním rozprávam (som s deťmi sama celý deň, muž chodí domov až večer, takže aj ja sa potrebujem s niekym porozprávať :-D ), komentujem všetky činnost,i, keď sa spolu hráme...(Áno, pozerá aj Tv - púšťam mu rozprávky pri jedle, bo je veľmi slabý jedák, tak ho tým rozptyľujem, aby aspoň niečo zjedol).

Žienky, dajte, prosím nejaký tip, ako sa vám podarilo rozkecať deti.


reklama


reklama

Ariesa, Ut, 08. 09. 2015 - 00:10

sabynecka, v 2,5 roku siel moj syn do skolky, sikovny bol, no rozpravat sa mu nechcelo. On si vedel vsetko vyziadat co potreboval, nepomahalo ked som sa odmietla pozriet kam ukazuje, proste ma tam dotiahol Veľký úsmeva nemohla som odist a nevyhoviet mu. Videli sme na nom, ze pamat ma skvelu, poznal cisla, pismena, znacky aj typy aut ... Boli sme z neho doma nervozny, tiez aj skrz skusenosti s inymi detmi, co spamati recitovali reklamy z tv a pod...

od troch rokov ho nevieme zastavit Veľký úsmevMrkám. Mam urecnene dieta, ucitelkam neda vydychnut, mne neda vydychnut Veľký úsmev, vsetky predavacky v okoli ho poznaju po mene, pretoze nemusim chodit do obchodu, chodi len on. Na Hviezdoslavovom Kubine recituje prozu. Mam podmienku, ze ked soferujem a chcem ticho, alebo ked sa pri obede nechcem rozpravat ale len najest, nech to respektuje Mrkám. A take tiche dieta to bolo ... Veľký úsmev

sabynecka, Ut, 08. 09. 2015 - 15:58

Ten prvý odstavec akoby hovoril o našom malom Veľký úsmev, tak dúfam, že to bude mať aj rovnaké zakončenie ako u vás Úsmev

Kamila, Ut, 08. 09. 2015 - 07:51

Nerieš okolie. Mám štyri deti  a každé bolo v tejto a nielen v tejto oblasti iné. Väčšinou sú chalani menej zhovorčivý. Viem ja o takých čo vôbec začali rozprávať keď mali 3 a 4 roky, jasné okrem základného minima. U nás zase najmladšia deva začala dosť neskoro rozprávať a vylaďovalo sa to veľmi dlho, snáď počas celej škôlky, al eutiahli sme to bez logopéda.. Ešte aj na základnej škole som mala pocit, že to čítanie, porozumenie počutého, prečítaného je slabšie, pritom v ostatnom je šikovná. Beriem, to len tak, že táto časť mozgu sa ešte vyvíja..., alebo bude tak ako má byť.

Sabynečka, ak ty vieš, že sa dieťaťu primerane venuješ, tak poronávanie s inými deťmi nerieš a na okolie kašli, každé dieťa je jedinečné.

sabynecka, Ut, 08. 09. 2015 - 16:12

Ja si stále hovorím, že nikoho nebudem počúvať, ale nie vždy sa to dá.

Švagriná má takú teóriu, že jej chalani sa naučili rozprávať skoro, lebo im ako malým spievala. A vraj ju má potvrdenú na deťoch svojich kolegýň a keď to na našom nefunguje, tak musím jedine ja kdesi robiť chybu Váľam sa od smiechu po podlahe

A jeden synov rovesník do 2 rokov zo seba nedostal pol slabiky, doma len kuká do telky a teraz začal tak pekne opakovať všetky slová......No a potom, že nerieš druhých Veľký úsmev

Kamila, Ut, 08. 09. 2015 - 16:23

Ja som tiež svojim o dušu spievala, hlavne pred spaním, keď za svet nechceli zaspať, Hambím sa aj tak bolo každé iné.

Kašli na iných aj keď sa to ľahko hovorí a ťažšie žije. Môžem sa so synom rozprávať o tom, čo sa deje okolo vás, môžeš mu čítať knižky, ktoré ho zaujímajú, tam toho textu asi veľa nebude  ..., ale nič nepotlačíš nasilu ani to nemá zmysel. Najviac potrebuje tvoju lásku, tvoj čas, tvorivé hranie, aj samostatné aj spoločné ...aj čas pre seba ked sa vie vyhrat sam. Každá hlavička je úplne iná, niekto ma lepšie logické myslenie, motoriku ..... Moja vnímala priestorové veci, zvládala základy "vyšívania", na ktoré sa ostatné deti v školke nechytali, ale rozprávala slabšie ako iní .... Užívajte si jeden druhého to je najpodstatnejšie. Úsmev

Ariesa, Ut, 08. 09. 2015 - 17:03

narecnila a naspievala som sa dost. ocino spieval tiez, ten nas nevydrzi byt ticho ani minutu Vyplazený jazyk zapne hudbu len co vojde do miestnosti a este si popri tom spieva nieco, co sa mu zenie hlavou Veľký úsmev. a dieta oddolavalo. 

Dzeny, St, 09. 09. 2015 - 11:27

Neviem, či ťa to upokojí, ale moja mama nerozprávala do štyroch.  Potom zrazu začala. Z ničoho nič. Takýchto prípadov detí, ktoré začali rozprávať neskôr je okolo mňa viacero a nesúviselo to rozhodne s tým, že by sa im rodičia nevenovali. Jednoducho sa tým detvákom nechcelo:) 

sabynecka, St, 09. 09. 2015 - 16:10

Aj svokra mi povedala, že môj muž začal rozprávať až keď mal 3 roky....takže viem, po kom je lenivý Veľký úsmev.

Ja si stále hovorím, že to ešte nič nie je a že nie je prvý ani posledný, ale tie kadejaké poznámky na túto tému a porovnávanie dosť škrú.

Dzeny, Št, 10. 09. 2015 - 14:35

Všetci vedia ako by riešili cudzie záležitosti, len tie svoje nejako nevedia poriešiť:) Viem, že je ťažké nepripúšťať si reči okolia... 

majas, Po, 14. 09. 2015 - 14:29

Nečítala som pre krátkosť času čo písali dievčatá predo mnou, len ťa chcem potešiť  Náš synátor mal 3,5 roka, keď išiel do škôlky a veľmi, veľmi málo rozprával, nemal potrebu, nechcelo sa mu, neviem. Pritom mal skoro o tri roku staršiu ukecanú sestru a aj mladšiu o 1,5 roka, hovorili sme na neho, no nezaberalo. Dnes je to 14 ročný chalan ukecaný až ho treba niekedy zastaviť, myslím, že ho nakopla škôlka. Neporovnávaj, on si to len ukladá a keď si povie, tak sa rozbehne. Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama