reklama

Ako Ivan udobril rodinu

Pridal/a Amalka dňa 29. 02. 2016 - 13:33

reklama

Život je ku mne mimoriadne prajný na úžasných ľudí. Jedným z nich je človek čarovný, živé antidepresívum - Ivan Slnko. Rada sa prizerám jeho počinom, pácha veci nesmierne. Tešivé, dušehrejivé, užitočné aj výnimočné Srdce. Pre išpiráciu pridávam príbeh o tom, ako oferoval peniaze na letnú dovolenku, aby udobril rozhádanú rodinu. Vypýtala som si povolenie rozpovedať ho ďalej, nech motivuje aj ostatných. Pre kvalitnejšie vychutnanie ho zverejňujem v pôvodnom znení ako sa ku mne dostal:

Akurát som došiel z urbáru. Rodina rozhodla,že "som ten pravý", aby som dal do poriadku dedičstvo, nevysporiadané pozemky, urbárske aj komposerátne. To mám za to, že som spojil 30 rokov rozvadenú rodinu. A za to, že som nechcel predať a rozšafáriť dedovizeň. Tak okrem mozoľov mi pribudli aj takéto starosti.

Iba som povedal, že dôvodom je to, aby sa naši potomkovia mohli aj v budúcnosti slobodne prechádzať aj po lúkach aj po hore. Pretože všetko už má vlastníka a neprajem si, aby niekto niekoho z pozemkov vykazoval. Kam by sa chodili potom prechádzať? Po námestí? A tak najstarší z rodiny rozhodli...

Dal som si robotu za každým zájsť a porozprávať sa. Potom som objednal celú chatu, bo nás bolo 31. Dal som pripraviť porádneho jedla, pitia. Vývozy a odvozy z chaty. Na chate preto, aby mi kam nemali utiecť. A šoférov som nechal odísť. No pohrýzť sa nemohli,lebo zubov im moc neostalo.
Otcov sme nechali pri sebe,mamy pri sebe a s bratrancami a sesternicami sme sa veselili až do rána. Poniektorí aj na druhý deň. A ja som sa od samej radosti zdržal tri.

Obetoval som síce prachy na letnú dovolenku, ale stálo to za to, vidieť všetkých pohromade. Toľká rodina nebola ani na strýkovom pohrebe. Nebolo to ľahké,využil som psychologické finty. Po našom som trochu vydieral. Ale vyšlo to. Teraz bude dedičské konanie zas. Ak ma budú tankovať, tak ich do riti nakopem, bo po dobrom som im už predviedol. Najťažšie bolo presvedčiť,že sa hádať nechcú. Ale mohli to len dobre hrať. Bo my sme tvrdohlavci poriadni. U nás sa neustupuje a bojuje sa svedomito až do poslednej krvi . Ale čestne. Bez podrazov. No a ešte čosi. Medzi toľkými tvrdými palicami bola vždy jedna najtvrdšia. Nateraz moja. Som sa podučil od rohatého* už v kočíku. 

(*keď bol maličký, tak ho na dvore strážil baran Chichocem sa )


reklama

reklama

Kamila, Po, 29. 02. 2016 - 13:43

Skvele ak sa rodina stretne nielen na pohrebe.  A ked je v zostave aj zopar zatatych baranov, to este len musi byt "zabava" Šikovný to mladý muž, ten Ivan. Úsmev

Dzeny, Po, 29. 02. 2016 - 13:57

To je aké dobreé:)))) Pozdrav Ivana, fandím mu!:)

Amalka, Po, 29. 02. 2016 - 14:02

odovzdám Mrkám aj podľa mňa skvelé, nezišlo by mi na um spáchať takúto vec a keby aj, tak by som nemala odvahu na realizáciu. On má veľa krásnych príbehov. Podľa neho by sa dala napísať príručka ako naozaj žiť život Slnko

 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama