reklama

Rozchod po rokoch manzelstva, úprava styku s deťmi

Lujzalujzicka , 13. 11. 2016 - 19:13

reklama

Dobrý deň. Som 22 rokov vydatá, máme 3 deti. Dočkala som sa toho, čo som myslela, že sa ma v živote nebude týkať. Manžel si našiel milenku. Postavil ma pred hotovú vec. Oznámil v septembri, vôbec sa to nesnažil skrývať. Nemala som šancu obrániť seba, vzťah. Správa sa ako keby mal klapky na očiach. Opakuje stále to isté ako keby bol mimo reality. Nezaujímajú ho deti, môj názor. Jediné, čoho sa obáva je to, aby som ja nekontaktovala tú ženu alebo jej rodinu. Aby nemala peklo. Tak sa vyjadril. Je rovnako stará ako on. Čiže po 40-ke. Nereaguje na moje snahy o komunikáciu. Ani na komunikáciu s dospelými deťmi. Vyjadril sa, že mu to stojī zato. Je pravda, že už dlhšiu dobu sa správal divne, pripisovala som to práci. Venoval sa svojim koníčkom. Nás akosi vynechával. Vcera si zbalil veci, že ak niečo budem potrebovať, nech mu zavolám....nechápem, nerozumiem. Nechápem ako sa môže niekto takto zmeniť a otočiť chrbatom k svojej rodine. Mate niekto skúsenosti ako reagovať v danej situácii? Pretože sa cítim, akoby som sledovala nejaky film a nemohla ho ovplyvniť. Vďaka za rady.

reklama


reklama

dasa_, Ne, 13. 11. 2016 - 19:56

Pokiaľ sa naozaj zbalil a odišiel, nemáš veľa možností, čo s tým ďalej. Asi len počkať. A zariadiť si medzitým život podľa seba.  Ak sa aspon trochu dá. Po 22 rokoch sa začať venovať viac sebe. Deti sú už zrejme trošku väčšie. Tie ťa už za chvíľu nebudú vôbec potrebovať. S takýmito chlapmi najviac otrasie, keď si uvedomia, že ťa to nezloží. Že sa zariadiš aj bez neho. Aj ked to teda je velmi ťažké. Ale aspoň sa o to treba pokúsiť. Lebo najhoršie by bolo začať vystrájať, doprosovať sa, plakať. Také niečo čaká a potom si tým vlastn eospravedlnuje sám seba - vidíš aká je?

No v každom prípade to chce od teba veľa sily. Na druhej strane, nikde nie je napísané, že po štyridsiatke nemôžeš začať nový život. Dôležité je, aby sa o rodinu aj nadalej staral finančne. Lebo aj takí sú, čo odídu a rodine nechajú len dlhy....

Sú to nezrelí chlapi, ktorí nechápu svoju úlohu v živote. Ale zvonku s ním nič neurobíš.

novanka, Po, 14. 11. 2016 - 00:14

Nemám vlastnú skúsenosť, neviem, či poradím. V poslednom čase mám pocit, že je podobných koncov dovtedy pokojných manželstiev akosi viac. Vždy som zastávala názor, že pokiaľ je manželstvo dobré, oplatí sa oň bojovať. Na druhej strane, snažiť sa niečo riešiť s človekom, ktorý je tak zaslepený, že nie je schopný normálnej komunikácie asi nemá význam. :-( Nerozumiem, prečo chlapi(a niekedy aj ženy) dokážu pre niečo nové, neznáme, neisté zbúrať všetko, na čom roky pracovali, budovali to tehličku po tehličke - a to myslím obrazne povedané. No minule som počula rozprávať nejakého odborníka, ktorý rozprával, že môže byť vzťah akokoľvek dobrý, láska medzi dvoma ľuďmi veliká, už nikdy pri sebe nezažijú to, čo prežívali, keď sa do seba zaľúbili, keď sa navzájom oťukávali, spoznávali ... že to človek môže zažiť zas len s iným človekom. Tak to beriem tak, že keď človek stretne niekoho nového, kto ho očarí, je to asi fakt len taký ošiaľ, poblúznenie, že si človek skrátka nevie pomôcť, a kým z toho vytriezvie, je veľakrát už neskoro. Nezávidím ti, ale život pre teba nekončí, možno práve naopak, prinesie aj tebe niečo nové, pozitívne. Veľa zdaru.

lastovička, Po, 14. 11. 2016 - 09:23

Keď je manželstvo dobré, oplatí sa oň bojovať.

Ak by bolo dobré, tak by sa toto nestalo.

Ja by som ho nechala ísť. Určite by som sa nikomu nedoprosovala aby so mnou žil, keď nechce.  A zariadila by som si život po svojom. Máš deti, tak máš pre čo žiť. Toto môže byť začiatok niečoho - ale čoho, to si musíš sama určiť. Držím palce

 

novanka, Po, 14. 11. 2016 - 10:15

Ja by som to hneď neuzatvárala tým, že manželstvo nebolo dobré, meníme sa, starneme, vidím to sama na sebe, že môj postoj k manželstvu je iný, ako keď som doň pred 16-timi rokmi vstupovala, rovnako ako môj vzťah k manželovi. Aj manželstvo, ktoré bolo roky harmonické sa môže rozpadnúť, nemožno hneď povedať, že bolo zlé. Na druhej strane prípad, kedy je chlap(väčšinou) pobláznený a má klapky na očiach a nevidí nič okolo je iný, ako keď sa rozpadá manželstvo bez vonkajšieho vplyvu, keď sa dvaja v manželstve takpovediac vyžijú ...

lastovička, Po, 14. 11. 2016 - 10:24

nemyslela som tým celé manželstvo ale posledné obdobie, kedy vlastne prišlo k zmene. Ak si chlap niekoho nájde, ak vôbec začne nad niečím takým uvažovať, tak už vtedy nie je niečo v poriadku. Len niekedy to v sebe taja, a pootm zrazu prekvapia, že našiel som si inú a odchádzam. Ono ťažko radiť, keď nevieme čo a ako. Aj u nás bolo všelijako. Ale keď prišlo na lámanie chleba, povedala som, nech si ide, ak chce. Ak chce zostať so mnou, tak nech sa podľa toho aj chová ale určite ho nebudem nútiť zostať so mnou. Netvrdím, že mi bolo všetko jedno. Ale bola som nachystaná že si zariadim život podľa seba, ak by som musela.

púpavienka, Po, 14. 11. 2016 - 09:31

Nuž veru niečo tam dobre nebolo, bola tam určite nespokojnosť len sii všetci myslime že je to nič ved to je v každom manželstve, ale potom sa niečo pritrafí a stane sa to čo nikto nechcel. Je to ťažké pre teba ale život nekončí, si ešte mladá a určite nájdeš svoje šťastie. Nie je možné nikoho vlastniť, nikomu prikázať aby sa vrátil, nikoho k ničomu prinútiť, lebo to všetko sa raz spočíťa. Môžeš iba rešpektovať, hnevať sa zúriť to všetko ale nie dlho aby si sa v tom neutopila.

Aj mne v jednej minute odišiel po 22 rokoch ale tam kde už niet návratu.

Veľa sily a Objímam a veľa Slnko do duše, ktorá je zradenáObjímam.

 

happy60, Po, 14. 11. 2016 - 16:17

Prvoplanovo by som  napisala, ze nie si prva, ani posledna. Ako by sa s takymito pripadmi aj v medialnej sfere vrece roztrhlo.

Ale toto ti asi nepomoze. 

Kedze je t.c. mimo, teda mimo domova, tak ti velke moznosti na modulovanie situacie neostali. Ale ja by som to nevzdavala. Poloz si ty sama cestne a uprimne otazku, ci ti za to stoji a ked ano, tak to nevzdavaj.  Nechaj ho nejaky cas a postupne sa ho snaz nejakym sposobom zapajat do rodinnych akcii . Nejake oslavy, akcie s detmi { nespominas ich ci su este doma{. Ale hlavne a predovsetkym, my sme tu iba laici. Nevieme o vas dvoch takmer nic. Neboj sa obratiti na odbornikov. Mas narok aj na bezplatne poradenstvo u psychologa cez zdravotne poistenie, len si zisti ktory psycholog sa na co specializuje a ci ma zmluvu s tou tvojou ZP.

Drzim prsty.

Mozno by ti mohli byt napomocne aj tvoje deti, iste su uz dospele a spolu by ste mohli spriast nejaky plan, na spolocne akcie.

Tu slecnu, ci pani, by som zatial z toho vynechala.

Evka1223, Ut, 15. 11. 2016 - 10:10

Neviem, či poradím ani radiť nechcem, len napíšem svoju skúsenosť.

Zažila som, stalo sa mi po 22 rokoch bezproblémového manželstva.... prežila som. Asi bezproblémové nebolo, keď sa mi to prihodilo. Bol to šok, ktorý ma zválcoval a svoj pocit by som opísala asi takto: netopier letí v tme, stratí svoje navádzacie zmysly, vrazí vo veľkej rýchlosti do niečoho tvrdého, capne na zem a dostane ešte ranu od zeme. Čiže nič nevidela, nič netušila, len to zrazu prišlo a bác! Naozaj netušila. Začal podnikať, mal málo času, stále menej a menej a ja som to pripisovala pracovnému nasadeniu, povinnostiam a ešte viac som ho odbremeňovala od veci tak primitívnych (podľa neho) ako chod domácnosti, deti..... (božia prostota!), aby mal pokoj a kľud na prácu. Zrazu sa tomu netopierovi na zemi rozsvietilo. Reagovala som podľa toho, čo bolo najsilnejšie – hnev a sklamanie. Začala som pod vplyvom týchto emócií konať tak, ako by som sa nikdy za normálnych okolností neznížila. Mne to pomáhalo....v tom, čo ma trápilo....nie v tom, v čom by malo. Vedela som, že týmto ho odoženiem a ešte viac pripútam k tej druhej. Vedela som, čo by som mala robiť, ale som to jednoducho vtedy nezvládala. Byť v pohode, byť v prvom rade nad vecou, nechať veci plynúť, nezasahovať, lebo to len zhorším. Teoreticky som to vedela, len prakticky to nešlo. Presne ako radia žienky, žiť svoj život, prijať veci také ako sú a starať sa o seba a svoje naplnenie života. Bola som neskutočne zranená a ubolená....a konala som v afekte. Moje ego bolo tak silné, že som sa nedokázala skľudniť ani pod vplyvom najlepšej priateľky, ktorá sa venuje etikoterapii a liečbe vzťahov. Na rovinu mi povedala, že ona moju situáciu nevie zmeniť, vie zmeniť môj  pohľad na veci a všetko mám tým pádom vo svojich rukách ja sama. Hm....lenže to nešlo ako lusknutím prstov. Netopier sa musel najskôr zdvihnúť, vzlietnúť, usadiť a spamätať. Jedno som vedela isto. Ľudia robia chyby, majú na ne právo, ale musia si ich naprávať sami cestou akú si zvolia....je to ich cesta a nikto ju za nich neprejde. Ciest je však na výber veľa.

S odstupom niekoľkých rokov môžem z nadhľadu povedať, že moje manželstvo nebolo ideálne. Ja som robila čo som mohla so svojim nastavením pre rodinu, domácnosť, deti. Ušetrila som manžela mnohých vecí, ktoré pre život potreboval vedieť, prežiť a precítiť. Maximálne som sa mu prispôsobila a hľadela predovšetkým na uspokojenie jeho nastavenia: pohodová domácnosť, vzorné deti, manželka. Príčinou jeho odchodu bolo ako vyhlásil, že sa nudil a dusil. Ťažko sa mi vtedy chápalo ako je to možné, veď sa takmer o nič nemusel starať....z môjho pohľadu.

Našla som si opäť cestu k svojim koníčkom, starým priateľkám a vzlietla....a spokojne lietam bez výčitiek svedomia, že nemám vždy navarené, utretý prach a lesklé dlážky...ale som spokojná a vyhlasujem, že sa mi nič lepšie nemohlo stať. Ani môjmu ex. Zbavil sa žienky, ktorá prispievala do rozpočtu, držala domácnosť a deti pohromade lebo ju to bavilo a napĺňalo. Teraz má partnerku, ktorá je pravý opak....snažím sa veriť, že je spokojný ako ja.  

Neľutujem a nehanbím sa za nič, čo som urobila, je zbytočné si niečo vyčítať....malo to prísť, aby ma to niekde posunulo. Neposunula som za týždeň ani za mesiac ani za rok....posúvam sa ôsmy rok.

Hlavne nepočúvaj nikoho, čo by si mala robiť a ako by si mala robiť. Nikto nie je obutý v tvojich topánkach a nikto nevie presne čo zažívaš...ani ja, napriek tomu, že  som zažila podobné.

Počúvaj svoje srdce a svoju intuíciu....tá ťa nikdy nesklame. Ak nevieš ako na to, vyhľadaj  dobrého etikoterapeuta a pozri sa na problém z pohľadu odborníka.

Držím palce Kvietok

Kamila, Ut, 15. 11. 2016 - 12:52

Takáto spoveď chce odvahu a už ja nadhľad, je skvelé vedieť si odpustiť a aj iným. Áno

Lujzalujzicka, St, 16. 11. 2016 - 08:14
Tak vám dievčatá veľmi pekne ďakujem za reakcie. Evka 1223 Presne si pouzila slová, ktoré by opísali situáciu v našom manželstve. Hoci som reagovala s kľudom, ktorý som ani ja sama nechápala a nerozumiem mu, pretože samozrejme posledné 2 roky som videla zmeny na manželovi. Čím viac som sa snažila tým bolo horšie. Pomaly sme ani nedýchali doma , len aby bol spokojný. A nebol. Aj mi povedal, že on nebude nikdy spokojný. Vyplavalo v posledných mesiacoh aj to, že má priateľku. Snažila som sa to ešte zvrátiť kľudom väčšou snahou. Ale nič nebolo dobré. Kvapkal mi to po kvapkách, takže pri jeho odchode som sa nezrútila. Ale....mrzí ma to veľmi veĺmi, že som to neudržala. Chcela som rodinu udržať za každých okolností pre naše deti. Aj milenku by som bola tolerovala. Menil svoje nazory každý deň. Mal svoje požiadavky a počula som iba ja chcem tak ja chcem zas inak a buď bude po mojom alebo nijako. Dodnes si so mnou nesado a nepovedal čo ako ďalej konštruktívne. Áno, dusil sa, nudil sa . Presne ako píšeš, odbremenila som ho od povinnosti všetkých. Doma nič nemusel, deti ani nevedel , že má. A ak som nahodou niečo potrebovala, tak buď sa nedalo alebo vybav si zariaď si. Vīkendy si organizoval pre seba a svoje záujmy. A keď nás náhodou vzal so sebou bolo to vyslovene o ničom. Odutý, nahnevaný. Takže čo ....? Pomaly kŕåčal k niečomu a ja som mu slepo verila až nás doviedol... Deti sū zåzračne spokojné....nechápem. Iba ja sa musím nejako dať dokopy. Lebo som ako v bubline, čakám, čo bude...ale nerúcam sa. Pekný deň a ešte raz ďakujem.
Aanička, St, 16. 11. 2016 - 16:38

keď toto číta nezaujatý človek, tak jediné, čo môže povedať, že to je najlepšie, čo sa ti mohlo stať. To, že odišiel. Manipulátor. V ničom nepomáhal, o nič sa nestaral. Ešte si ty mala robotu s ním. Deti sú spokojné. Už len aby si aj ty získala aký taký nadhľad. O dva tri roky, keď si toto prečítaš po sebe, tak sa možno budeš sama sebe čudovať, prečo si to ty neukončila už skor sama. Z úcty ku sebe samej.

Kyria 11, Pi, 20. 07. 2018 - 11:12
Ahoj čítam ako keby som čítala o sebe žiaľ mne sa to stalo o dva roky neskôr ako tebe.nic nebolo dobré všade videl chyby ale nič nechcel zachrániť .už len preboliet tu bolesť pri srdci ktorú spôsobil.
púpavienka, Ut, 15. 11. 2016 - 14:53

Môj príbeh z nie najlepšieho manželstva je trochu iný ale možno niekomu pomôže. Po toľkých rokoch -32- som oprostená od všetkého, necítim bolesť, necítim hnev, necítim nenávisť, je to niečo ako keby cudzie. U nás to bolo opačné, ja som požiadala o rozvod po 11 rokoch manželstva ale nikdy som neuverila že môj manžel ma milenku a to moju spolužiačku, stále som tomu neverila - nechcela som veriť, nechcela som to pripustiť, ale pravda je taká že od vtedy - a to bolo po takých dvoch rokoch manželstva ako som sa dozvedela že niečo medzi nimi bolo ešte pred našou svadbou aj ked som tomu neuverila alebo nechcela vedieť o tom nič, no naše manželstvo sa začalo strácať. Deti rástli a ja som uverila jeho slovám aká som nemožná a bez neho neprežijem a tak som robila všetko preto aby navonok naše manželstvo bolo ok, myslela som že kvôli všetkému, deťom ktoré ho milovali ´, finančnými otázkami a všetkým okolo toho ale hlavne preto že u nás sa nikto nerozvádza a on to vedel a mal to ako tromf, nuž a nakoniec som bola prvá ktorá to urobila. Verte alebo nie, dala som žiadosť o rozvod ale veľmi som chcela aby sa niečo udialo a ja som nemusela nič riešiť, lenže neudialo sa a nás na druhýkrat rozviedli. Ostala som úplne bez všetkého iba so svojimi deťmi, bez všetkého a ešte veľmi chorá. No dakujem Bohu že sa to vtedy tak stalo a ja som bola rozvedená, nič lepšie som v tej situácií nemohla urobiť. Skúšala som všetko, roky som chodila do manželskej poradne. Bolo to také oslobodzujúce aj ked v biede a chorobe, ale ako sa hovorí Boh dopusti ale neopusti a tak to bolo aj u mňa. 

Vedela som iba jedno že ja už nechcem trvalý vzťah ale človek mieni a pán Boh mení a tak odrazu sa to stalo a ja som prežila 22 rokov s niekym iným, on si vážil práve tie vlastnosti ktoré môj ex nenávidel, on ma videl silnú a aj takú chcel, on ma videl krásnu nepotreboval ma ponižovať. On bol pri mne ked som už dalej nevládala, bol ten ktorý bol na mňa hrdý. Videla som odrazu inú tvár lásky, možno menej pudovú ale s naplneným srdcom, boli sme spolu lebo sme to tak cítili, lebo sme chceli a nie preto že sme museli.

Po 25 rokoch som sa stretla u dcéry na krstinach s mojim ex a uvedomila som si jediné - my sme naozaj nemohli byť šťastní, on nemohol urobiť šťastnou mňa a ja jeho. Nechápem prečo som si ho vybrala pre otca mojich dcér, mala som pocit že ma s ním absolutne nič nespája sme úplne niekde inde. Mohlo by ma ospravedlniť to že som bola mladučka, ale nemyslím že by to malo byť ospravedlnenie. Stalo sa tak ako sa stať malo, on ma ženu podobnú jeho typu, posťažujú sa na všetko a všetkých a navzájom si prikyvujú a ja konečne som sa nemusela báť že príde z roboty a odrazu sa z manžela stane divé zviera, že neviem čo bude vyvádzať.

Tým som chcela povedať to že ma môj ex podvádzal ešte pár týždňov pred svadbou a pokračovalo to celé tie roky a ja som to mohla vidieť v toľkých veciach, ale nevidela som to lebo som to vidieť nechcela. Nikdy som nepochopila prečo si nezobral ju ale chcel mňa.

Môj rozvod mi dal dosť, musela som sa sama rozhodovať, musela som byť aj mamou aj otcom, musela som sa naučiť žiť a zbaviť sa hnevu a všetkého čo niesol nesúlad v manželstve. No musela som sa naučiť žiť aj bez cirkvi - nie, nezmenila som sa z veriacej na neveriacu, len moja viera je založená na inom a odpustenie som si musela dať sama. Urobila som toľko chýb aj v manželstve a aj potom, ale som len človek a neverím že Boh chce vidieť zlomených ľudí a preto im dá silu aby sa z tej zeme pozbierali a nakoniec s radosťou vyskočia. Prajem všetkým krásne spolužitie, lebo to je naozaj fajn ale nič nasilu sa nedá.Slnko

Kamila, Ut, 15. 11. 2016 - 16:16

Ďalší neľahký príbeh, z pred mnohých rokov, svedčiaci o tom, ze mnohe zle je na nieco dobre. Je tych rozvodov, rozchodov teraz viac, alebo to tu bolo stale?

púpavienka, St, 16. 11. 2016 - 11:39

Kamila myslím že rozvodov či rozchodov bolo vždy veľa len sa o tom nepísalo, teraz sme virtuálne spojení a tak sa to zdá viac. Možno ich bolo menej na dedinách a tiež vtedy za komunizmu sa netolerovali veľmi vzťahy na pracovisku a veru veľakrát sa dohovaralo aj na odborovej rade. Smiešne ale veľakrát to málo aj dosť veľkú váhu. Poznám taký prípad kde si muža predvolali a on sa naozaj uzemnil, ale zrejme aj to boli len svetlé výnimky ale človek mal viac možnosti na podporu zo strany zamestnavateľa.

happy60, So, 19. 11. 2016 - 12:28

Krasne napisane... Dakujeme za poodkrytie toho vnutorneho ja. Zelam, nech veci idu s lahkostou letu - ci uz pomyselneho netopiera alebo sykroky.

dúha1, St, 16. 11. 2016 - 10:08

No ja len toľko, skús si to ešte raz v kľude prečítať, tvoju vetu konkrétne aj milenku by som tolerovala. Pozri sa na to zo strany normálneho muža partnera, chcela by si takú partnerku? ja len toľko.

nagas, Ut, 13. 12. 2016 - 13:47

Ahojte baby.

Možno ma ukrižujete, že sa miešam do babských vecí. Pravda je taká, som na tejto stránke dlhšiu dobu, v snahe zachrániť moje  manželstvo.  Nebudem rozpisovať, podrobnosti, ja som bol na materskej s  oboma synmi, manželka si budovala karieru. Odišla od nás,  nemá žiadny citový kontakt , zo synmi asi ako kukučka. Užíva si život, bez zábran a hanby a snaží sa  to zvaliť na mňa. 

Takže občas je to aj opačne, že my ťaháme za kratší koniec.  A to po  25 rokoch, všetko som riešil ja, autá, okolo domu, vodovod, kúrenie, opravy,   okrem papierovačiek.

Jozef

Kamila, Ut, 13. 12. 2016 - 15:54

Ani ženy nie sú sväté, každý vzťah je vždy o dvoch ..., v dnešnej dobe často ženy prestávajú byť ženami, muži, mužmi ...., nie je to jednoduché. Držím palce, aby si našiel svoje šťastie, možno už s inou partnerkou?

púpavienka, Ut, 13. 12. 2016 - 16:10

Tak ako písala Kamila, jednoducho vzťah je o dvoch ľudoch a ak to nejde  je to iba veľké trápenie min. pre jedného z partnerov a nezáleži či je to  muž alebo žena.

Skúsil si nejakú psychologickú poradňu alebo niečo také? alebo je to už zlé veľmi? Myslím že to čo píšu pod blog pre ženu platia komentáre aj pre muža, nič nezáchraniš ak to jednoducho už nejde.

Držím palce aby si našiel tu správnu voľbu.Slnko

esmeralda33, Št, 15. 12. 2016 - 16:19

Pekný deň. Ja osobne vydatá nie som no mám veľmi komplikovaný život. S mužmi to vždy dopadlo zle a pred trištvrte rokom som zažila podobnú situáciu od zúfalstva som skusila profesionálne veštice čo mi pomohlo akurát tak k vysokým účtom. Našťastie som narazila na jednu pani pracujúcu so vzťahmi tak som to riskla nakoľko nebrala veľa a pomohlo to. Nemôžem opisovať v komentari priebeh ale kto chcete napíšte mi sukromne a popíšem na základe čoho sa môj krachnutý vzťah posunul

nagas, Št, 15. 12. 2016 - 23:22

Pred dvomi hodinami som sa vrátil zo sinagógy, kde účinkovali zuš-kári  a  aj môj menší syn/193cm/. Príjemný zážitok, Ďalšie príjemné prekvapenie od Vás.

A pokračovanie nabudúce, znova prešli dve hodiny, vošiel syn a preberali sme dnešný ďeň.

  Ešte raz vďaka, za každý riadok od Vás.

nagas, Pi, 16. 12. 2016 - 10:39

Práve som prečítal článok margori.  Každý človek má inú povahu a každý vzťah je iný.

Čakal som aj také odpovede, ktoré budú proti mne, skratka ženská solidarita. Aj to si vážim, tu sa ukázalo kto prežil niečo podobné má pochopenie pre druhého bez rozdielu pohlavia.

Naše manželstvo skončilo, neni čo riešiť. Z mojej strany bola snaha cca  2roky, /poradňa, posedenia so spoločnými známymi, články z netu ./  Sú ešte veci ktoré sa riešia, na počudovanie pomerne hladko.  To len odpoveď, či sa to ešte nedá zachrániť.  Starší syn je v úvodzovkách samostatný, /býva u svojho zamestnávatela, ak sa dá nazvať býva, chodia po slovensku a sprevádzajú spevákov Bílú, cmorík a pod./  Mladší je somnou, s matkou sa už vôbec nerozpráva, no ako rástli obaja strácali veškerý vzťah s matkou. Nielen citový ale celkovo, komunikácia, rozhovor  o  osobných .veciach problémoch.   Teraz som pozeral , tu som tri roky a 9 mesiacov prihlásený, Zatial som využival  bezplatnú právnu pomoc, k spokojnosti. A znova sa cez túto stránku dostanem podporu nevzdávať to.  Prežili ste niečo podobné, viete  čo človek prežíva.  Začal som si hladať partnerku cez internet, som z toho sklamaný, nebudem to rozoberať, kto to pozná vie o čom píšem.  No  ak viete poraďte z hladiska ženského pohladu, kde nájsť partnerku, ako v  relácii dobre vedieť   rada nad zlato.  Myslím, že 56 ročný som ešte neni do šrotu, no a samozrejme pre synov keď už nie matku ale chápajúcu dušu, čo keď vidí, že má niečo na srdci sadne si s ním.    ....Dve baby ohovárajú tretiu- Tú Maru stretávam v takých pochybných zapadákoch, čo by som tam nikdy nevkročila??????????????

Pekný ďeň   Jozef

 

 

Kamila, Pi, 16. 12. 2016 - 12:19

Je fajn, že začínaš novú životnú fázu. Ako nájsť partnerku? Ťaťžká otázka. Internet si už vyskúšal, vieš ako to (ne)funguje, ostáva už len chodiť na miesta, kde sa stretáva viac ľudí, relatívne podobného veku, záľub? Neviem, nemám skúsenosť, rôzne kurzy, vzdelávacie, tanečné? ....

púpavienka, Pi, 16. 12. 2016 - 14:29

Jozef, viem ťa pochopiť a viem že túžiš po niečom čo upokojí tvoju dušu a pohladí aj telo. Neviem ti dať radu kde nájdeš tu správnu, myslím že to tiež je úplne jedno či si muž alebo žena. Hovorí sa že ked sa odputame od vzťahu ktorý bol je cesta na nový vzťah. Naozaj ti z celého srdca prajem aby si tu pravú našiel, nič neurýchliš možno je niekedy dobre počkať a príde to čo nás ma postretnúť.

Petulkas, Ut, 03. 01. 2017 - 14:30

Zatial nemám vlastnú skúsenosť s takou vecou ale najlepšie by bolo ho nechať tak a ísť od neho preč aj s deťmi. Je to ťažké s myslím ale je to to najlepšie, čo môžeš spraviť.

Lujzalujzicka, Pi, 06. 01. 2017 - 15:58
Ďakujem Vám za všetky komentáre. Je to pomaly 2 mes., čo sa odsťahoval . Stále znovu a znovu ma prekvapuje. Za tu dobu ani raz nepriniesol deťom nič. Žuvačku. Cukrík. Nič. Nieže by to potrebovali, ale udivuje ma to. Chodí k nám ako uzná za vhodné. Príde , posedí poprípade sa naje a ide. Ani raz nepadla otazka, či je všetko v poriadku, či niečo nepotrebujeme. Má iba požiadavky. Chce to či ono. Chce príst vtedy a vtedy. Žiadna sebareflexia. Veď on nič neurobil. Nikomu neublížil. Nerozumiem tomu. Je možné, že otec nemá záujem o svoje deti? Vidī iba seba a to čo chce on. Hambila by som sa sama za seba. A on nič. Dospelé deti mu to aj povedia a on nič. Ako stena a melie si iba svoje. Znovu opkujem nerozumiem tomu. Vie mi to niekto vysvetliť?
dasa_, Pi, 06. 01. 2017 - 17:09

Celkom by ma zaujímalo, jej rodina už o tom vie? Ako reagovali, keď sa toho tak bál?

Lujzalujzicka, Pi, 06. 01. 2017 - 17:29
Myslím, že nevie. Myslím, že ani svokrovci to nevedia, hoci tam on býva. Chová sa alibisticky a čaká, že situáciu vyriešim ja. Celé manželstvo ma nechával v podstate riešiť všetko, čo sa týkalo rodiny. Veď on nič neurobil, nikomu neublížil.
púpavienka, Pi, 06. 01. 2017 - 18:16

Môj ex prišiel k nám a povedal deťom - nakoľko sa mama nechce k nemu vrátiť tak už žije s inou ženou a teda že ma už iné deti. Myslela som že mi mozog prestal reagovať lebo by som tomu nikdy neuverila, lenže bola to pravda. Takže aj ten tvoj sa cíti zrejme oklamaný a všetci mu ublížili a tak sa ľutuje v kruhu svojich.

Lujzalujzicka, Pi, 06. 01. 2017 - 18:27
Oklamany? Kým alebo čím ? Veď je to zbabelé a pripadá mi to vážne choré. Kým žena s ďeťmi má robiť čo chce a pretĺcť sa ako vie, on sa zbabelo tvári, že mu bolo ublížené. Nechce sa mi s ním vadiť a bojovať. Som voči nemu nejako zablokovaná. Len ten postoj k deťom ma paralyzuje a udivuje.
púpavienka, Pi, 06. 01. 2017 - 18:42

Ja viem lebo som prešla podobným. Neviem ani doteraz to pochopiť ale čas zhojil rany,

dasa_, Pi, 06. 01. 2017 - 18:59

a ako reagujú deti?

 

Lujzalujzicka, Pi, 06. 01. 2017 - 19:14
Deti sú, našťastie, v pohode. Oni ma držia. Len mne to nejako nejde do hlavy.
Evka1223, Pi, 06. 01. 2017 - 19:43

Právnička mi pri rozvode povedala, nech urobíte, čo urobíte, časom aj tak budete na vine z rozpadu vášho vzťahu jedine vy. Nebojujte s tým.....nechajte to tak, pravda vždy každého dobehne a lož má krátke nohy. 

Pomohlo mi to v tom, že som zbytočne nemíňala energiu na dokazovanie vinníka. Potrebné bolo žiť každodenný život a riešiť každodenné existenčné problémy. Som rada za túto vetu - ušetrila mi kopec energie. Deti časom pochopili aj bez vysvetľovania a dokazovania. Povaha ex sa nezmenila a napriek tomu, že ja na neho nepoviem ani mäkké F, oni si obraz urobili samé. K nemu do bytu nemôžu (aj keď patrí jemu a nie jeho partnerke), lebo milosťpani má vždy záhadne migrénu. Vianočné darčeky si vymieňajú v kaviarni. Tieto Vianoce ich to prestalo baviť a nešli nikam. Dve deti , ktoré majú už 30 a 25 rokov.....myslím, že pochopili, čo bolo potrebné aj bez môjho boja za pravdu. 

Sme v pohode Srdce

Dirina, St, 08. 02. 2017 - 11:26

život je veľmi ťažký a treba byť len silná. Raz prídu aj pekné časyÚsmevkeby si vedela koľko som si ja pretrpela ale vďaka tomu som silnejšia a odolnejšia aj čo sa týka chlapovÚsmev

jamia, Št, 16. 02. 2017 - 10:24

to zvládneš neboj, mysli hlavne na seba a na tvoje dieťa, uvidíš raz príde aj na teba rad a budeš ešte rada, že to dopadlo tak ako to dopalo

Kajetana, Ut, 07. 02. 2017 - 11:06

s tym by som sa uz nezatazovala, ked mas deti, ktore pri tebe stoja a vies, ze ta neopustia. Vykasli sa na myslienky, raz ti to bude jasne a bude ti to uz jedno

natalia1411, Št, 23. 02. 2017 - 21:25

Zažila som ...:(

Lujzalujzicka, Pi, 24. 02. 2017 - 16:52
Dakujem vam za komentare....ale stale ma to nici. Stale citim zufalu bezmocnost a zodpovednost za deti ma likviduje noc co noc. Neviem ako ste to prekonali vy ostatne, ale je to velmi narocne. Preslapujem na mieste a premyslam, co robit. Zakial on samozrejme zije....
arianka02, Ut, 07. 03. 2017 - 11:27

Nici ta to este chvilu bude to je pochopitelne a myslim ze aj na mieste. Musim zit aj ty on n ie je jedinym na tomto svete. Isto tam niekde na teba caka niekto kto ta bude milovat nazdy a nesposobi ti takuto bolest.

Lujzalujzicka, Ne, 17. 09. 2017 - 07:24
Ahojte. Tak u nás situácia nezmenená. Teda, čo sa týka manžela. Ja by som sa rada uz posunula a riešila tento nulový stav aj keď jemu to takto v podstate vyhovuje. O deti sa starať nemusí a finančne mi na ich výchovu neprispieva, lebo vraj nemusí nemá to súdom nariadené. Konečne som sa ja dopracovala horko ťažko s výčitkami rôzneho druhu k rozhodnutiu. Podám žiadosť o rozvod. Ale.... potrebujem od vás radu od tých možno , co už niečo také riešili. Ako upraviť styk s deťmi (11 a 7). Otec o ne záujem nemá velký a deti ho absolútne odmietajú . Keď príde , nekomunikujú s ním. Ja viem , že z jeho strany gten záujem nieje. Ale ako to poriešiť ? Dá sa styk upraviť bez obmedzenia? V podstate, že by chodil tak ako doteraž, kedy chcel? Vďaka.
púpavienka, Ne, 17. 09. 2017 - 09:03

áno da sa to tak urobiť ale nechaj si ešte poradiť. Ono také zbytočne vynútené víkendy či niečo iné nie je  až také ružové. Niekedy sa vôbec nemusel upravovať styk s deťmi ak sa dohodli a nepotrebovali to riešiť a nemala som to ani v rozvodových papieroch napísané. Je to o dohode.

eva m, Ne, 17. 09. 2017 - 11:23

Daj návrh na súd na zverenie detí do tvojej starostlivosti a na určenie výživného, to môžeš urobiť aj mimo žiadosti o rozvod. Deti majú na výživné právo, to čo je za argument, že nemusí?? A pri úprave styku sa ho spýtaj priamo na súde, akú má predstavu. Nech sa vyjadrí pred sudcom. Styk môže byť aj neobmedzený, otázka je, či to to bude dlhodobo takto vyhovovať, či sa s ním dá dohodnúť, veď aj ty mávaš s deťmi svoj program.. 

Lujzalujzicka, Ne, 17. 09. 2017 - 17:35
S tým vlastným programom ...to je pravda...plne si to uvedomujem, že len pre mňa to bude záťaž, ale neviem si predstaviť inú verziu u nás. Deti s ním nechcú vôbec komunikovať, nieto ešte s ním niekam ísť. Preto hľadám tú najmenej bolestivú verziu pre deti aj keď si to zase ja od.... Preto sa pýtam možno skúsenejších z vás, ako ste riešili vy podobnú situáciu.
Lujzalujzicka, Ne, 17. 09. 2017 - 21:34
Ďakujem, už sa stalo. Ale potrebovala by som radu aj zo života, od ľudí, ktorí niečo podobné riešili.
eva m, St, 20. 09. 2017 - 07:12

vlastnu skusenost nemam Ale moja sestra je rozvedena - je muz si nasiel inu zenu, bola na materskej s 2 detmi... Deti si braval pravidelne kazdy druhy vikend na jeden den, ked boli vacsi, tak aj na 2 dni, ak chceli. Dodrziavali a respektovali to obaja, mohli si zariadit program, vikend. v tomto si nerobili prieky a fungovalo to cele roky, dnes su chalani dospeli a vlastne to takto plus minus funguje stale. 

Lujzalujzicka, So, 03. 03. 2018 - 17:11
Dobrý deň prajem. Tak som tu znovu a znovu idem po radu...mám týždeň pred rozvodom... Povedzte vy, ktoré ste to uz absolvovali, čo ma čaká na súde?
nagas, Ne, 04. 03. 2018 - 13:30

Pridal nagas dňa 16. december 2016 - 10:39 som Ti písal.

Držím Ti palce aby si to mala za sebou ako ja - 2 minuty.  Jediné čo povedala že sme sa odcudzili.

Keď je už rozvod, nemá zmysel  rozoberať prečo. Bez emócii, hlavne nereagovať na provokáciu.

čím skôr ukončiť.....

Jozef

 

bozska, Po, 16. 04. 2018 - 17:23

Skús využiť služby Mediátora, ak sa dá ešte manželstvo zachrániť ( ja si myslím, že vždy je nádej ) a ak nie, tak všetky formality okolo rozvodu a naťahovačky s deťmi, Ťa určite vyjdu bezbolestnejšie a podstatne lacnejšie ako na súde ... veľmi dobre to poznám z môjho okolia. Mrkni na tento link, možno ti to pomôže https://www.youtube.com/watch?v=inkv3ICJGSA

kyria, Ne, 22. 07. 2018 - 13:28

taký istý scenar zažívam aj ja hoc o dva roky neskor ako ja.S kým sme to vlastne žili? sa tak zmenili či sme si to bežným chodom domacnosti ani nestihli všimnuť? Neviem nerozumiem nechapem

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama