Vek prvorodičiek sa aj na Slovensku postupne zvyšuje a nezriedka sa stáva, že ženy majú svoje prvé bábätko až po prekročení tridsiatky.

V súčasnosti teda nejde už o nič výnimočné, no odborníci tvrdia, že v súvislosti s výchovou je rozdiel v tom, či matka dieťa porodila napríklad v 18-tich alebo až neskôr 35-tich rokoch.

Vyšší vek matky je síce rizikový zo zdravotného hľadiska ako pre rodičku, tak aj pre plod, z hľadiska prístupu k výchove sú však podľa viacerých štúdií deti starších matiek emocionálne a sociálne vyspelejšie, a to najmä vo veku pred vstupom do puberty.

Takisto sa vyšší vek matky pri výchove odráža aj v ich kognitívnych schopnostiach, ktoré sú významným faktorom pri vzdelávaní a zdravom vývoji detí.

V tom, ako matka pristupuje k výchove dieťaťa, zohráva zásadnú úlohu najmä fakt, či ho plánovala a aké boli okolnosti jeho počatia.

„Rozhodnutie mať dieťa je zrejme najdôležitejším rozhodnutím v živote každej ženy. Pokiaľ žena otehotnie viac-menej náhodne, má iný prístup aj postoj k výchove svojho dieťaťa ako žena, ktorej sa podarí otehotnieť po rokoch snaženia sa o bábätko,“ vysvetľuje psychologička Andrea Čanigová.

Zároveň dodáva, že spôsob, akým vychovávame dieťa, ovplyvňuje viacero faktorov vrátane našej osobnosti, modelu výchovy z našej pôvodnej rodiny, životné okolnosti, či podpora partnera. Rolu však určite hrá aj vek matky, respektíve jej životné skúsenosti.

„Vekom sa osobnosť matky mení. Je to prirodzené, lebo každý sa vyvíja. Dôležité je uvedomiť si, že mladá matka na prahu dospelosti rieši popri výchove dieťaťa aj zabezpečenie svojej budúcnosti a to po každej stránke. Jej život sa práve rozbieha, a pod vplyvom týchto okolností jej zostáva prirodzene menej kapacity mentálnej aj časovej na dieťa. Na druhej strane to neznamená, že je menej zodpovedná,“ hovorí Čanigová.

Výskumy a skúsenosti odborníkov podľa nej dokazujú, že aj mladé mamy si postupom času uvedomia plnú zodpovednosť za malého človiečika a často platí, že „deti mladých matiek sú v ďalšom živote viac samostatné a lepšie pripravené zvládať rôzne prekážky a nástrahy života.“

Dieťa vek nerieši

Netreba zabúdať na to, že každý vek má pri výchove svoje výhody aj nevýhody.

„Nedá sa určiť, ako sa dieťa cíti pri matke mladej alebo staršej, pretože to nerieši, nevie to porovnať. Pre neho je jeho mama 'bez veku'. Nikto nemá ideálnu matku, ale každé dieťa potrebuje milovať svoju mamu a byť milované ňou. K výchove patria chyby, ale treba vedieť s nimi narábať a spracovať ich,“ hovorí Čanigová.

S istým odstupom a nadhľadom sa však na rodičky vieme pozrieť už z pohľadu dospelého človeka. Psychologička konštatuje, že matka, ktorá porodí svoje dieťa vo vyššom veku, teda približne po tridsaťpäťke, je už pravdepodobne ekonomicky zabezpečená, má vyriešené bývanie a všetky ostatné predpoklady na vznik rodičovstva vrátane zrelého správania.

S tým všetkým prichádza aj pocit silnej zodpovednosti, ktorá sa môže pretaviť do úzkostnejších reakcií vo vzťahu k dieťaťu.

„Väčšinou sú to práve matky prvorodičky staršieho veku, ktoré sa obávajú viac o svoje dieťa a tým pádom ho aj viac kontrolujú, ochraňujú, strážia. Prejavujú viac svoju úzkostnosť v správaní a majú tendenciu aj k väčšej benevolentnosti v jeho správaní,“ približuje Andrea Čanigová.

Demokracia verzus autoritatívnosť

Ako najlepší štart do života považuje psychologička výchovu postavenú na láskavom prístupe, rovnocennosti, dôslednosti a budovaní hraníc a to bez ohľadu na vek ženy.

„Dalo by sa povedať že máme vytvárať hranice nie pre deti, ale s deťmi,“ hovorí.

Základ tvoria dva hlavné výchovné štýly a to demokratický alebo autoritatívny. „Rozdiel medzi nimi nespočíva v tom, že pri tom prvom je všetko dovolené a v druhom prevládajú predovšetkým obmedzenia, ale v tom, akými spôsobmi sa stanovujú pravidlá a hranice správania dieťaťa.“

Demokratický a partnerský prístup je založený na rovnocennosti a rešpektovaní dôstojnosti dieťaťa. V autoritatívnej výchove prevláda nerovnosť, vzťah nadradenosti a podradenosti a používajú sa aj mocenské prostriedky. Existuje medzi nimi nejaký súvis aj s vekom rodičiek?

"Otázka benevolentnosti vo výchove nezávisí natoľko od veku matky, ako od jej vlastnej emočnej zrelosti a postoja k sebe samej. Matky ktoré dávajú svojim deťom dôveru, že zvládnu a poradia si s rôznymi záležitosťami im zároveň dodávajú sebavedomie a budujú ich sebaúctu," objasňuje psychologička.

Autor: Michaela Žureková

Článok vyšiel v online magazíne zena.sme.sk