Každý ma právo na všetko ale musí niesť aj dôsledky, myslím že ak ich otec bol pre synov dobrý otec a aj dobrý manžel tak mňa by ani len nenapadlo meniť priezvisko deťom už z úcty k nemu. Je plno rodín ktoré majú rôzne mena a nie je to až taký problém a deťom by si naozaj ublížila ak by si im zatajila kto je ich biologický otec, to že to bude vedieť vôbec nič nezmení na vzťahu k novému ockovi ale naopak to môže mať hrozné následky. Ale možno tvoj manžel pre teba až tak veľa neznamenal, lebo inak by si zrejme takto nerozmýšľala ale patrí sa hovoriť v dobrom, alebo? či?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte dievčatá. Po pravde, nikdy by som si nemyslela, že tu na fórum napíšem, ale ocitla som sa v ťažkej životnej situácií a neviem ako z toho von. Mám 30 rokov. S bývalým manželom sme sa zoznámili ešte na vysokej škole, ako spolužiaci. Bol to dobrý človek a navyše sa vedel o nás veľmi dobre postarať. Zobrali sme sa keď som mala 24. V 25-ke sa mi narodili dvojčatá chlapci. Bývalý manžel zomrel pri autonehode keď som mala 27. Milovala som ho a on bol naozaj výborný otec a manžel. Dokázal zarobiť na náš dom za necelé 2 roky, žili sme si krásne.
Keď však zomrel všetko sa zmenilo. Prišla som o príjem a životný štandard mojej rodiny napriek finančnej podpory ex-svokrovcov sa veľmi znížil. Svokra mi posielala na účet každý mesiac cca 400 Eur. Bola to výtaná pomoc ktorá ale skončila, keď som si po cca roku našla vážnu známosť. S Martinom to bola láska na prvý pohľad, minimálne z mojej strany. Miluje mňa aj moje deti.
Pred časom sme sa vzali. Volám sa teraz jeho menom. A tu nastáva kameň úrazu. Martin chce a ja tiež, aby sa moje deti volali po ňom. So svokrovcami som mala výborný vzťah až do doby kedy som im to oznámila.
Vyčítajú mi všetko. To, že som sa privydala do dobrej rodiny s holým zadkom. To, že mi ich syn postavil dom za 200 tisíc a ja som si doňho nasťahovala žobráka. A najmä to, že chcem zničiť pamiatku na ich syna. Svokor povedal, že ak zmením deťom meno nebude ich už chcieť nikdy vidieť. Najhoršie ale je, že s nimi súhlasí aj moja mama. Jej vadí to, že Martin je vpodstate po každej stránke iný ako môj bývalý. Nie je vysoký, nie je bohatý, nie je ambiciózny, ale čo na tom keď ma ma rád? Som až taká mrcha? Nemám právo na šťastie? Som mladá žena, mám trúchliť 100 rokov aby boli všetci spokojní?
Myslíte, že mám právo, myslím morálne právo, zmeniť deťom meno po terajšom manželovi? Nebudú mi to deti neskôr vyčítať? Napadlo ma, či sa úplne nodpojiť od rodiny a deťom ani nepriznať, že Martin není ich biologický otec.