Ako dospieť k domácnosti bez odpadu?

Úprimne? Ešte neviem, ale začala som. Nekladiem si za cieľ niekoho presviedčať, aby začal rozmýšľať ako ja, ale možno pomôcť tým, ktorí by radi nejako začali, ale nevedia ako.

Foto: Picjumbo.com

Na začiatok som si spísala veci, ktoré sú v mojich silách zmeniť. Určite to nie je kompletný zoznam, ale takto nejako som si to v hlave pred pár mesiacmi upratala ja a začala som podľa toho fungovať. Lepšie povedané, snažím sa fungovať.

Zhrnula som si na začiatok pár základných pravidiel, ktoré sa mi pre redukciu odpadu zdali prínosné. Určite to má veľké medzery, ale som len na začiatku cesty, tak to tak aj berte a všetkých expertov, ktorí sú v tom oveľa ďalej ako ja, prosím o zhovievavosť.

VŠETKY ZMENY ZAVÁDZAJ POSTUPNE

  • Nakupuj len to, čo potrebuješ.
  • Kupuj veci a potraviny bez obalu, ak sa nedá, tak aspoň v recyklovateľnom obale.
  • Kupuj iba lokálne výrobky a potraviny.
  • Všetko, čo sa dá separovať a recyklovať, separuj a recykluj. 
  • Veci, ktoré môžu ešte slúžiť, nevyhadzuj, ale zariaď ich znovupoužitie vo vlastnej domácnosti, darovaním, predajom, daj veciam novú funkciu.
  • Používaj čo najviac produktov šetrných k životnému prostrediu.
     

Všetko naraz sa nedá zvládnuť

Ak budete chcieť zo dňa na deň zmeniť celé svoje fungovanie, zlyháte. Budete frustrovaní, že vám to nejde, že je to komplikované, že nerobíte nič iné, len rozmýšľate nad tým čo, kde a či vôbec to mám kúpiť/nekúpiť, ako sa toho zbavím, prečo to mám doma, komu to mám dať, kam to mám vyhodiť, prečo tie hovädá predávajú všetko zabalené v igelite... Čisté peklo, verte mi. Prešla som tým.

Je to podobné ako keby ste začali naraz držať prísnu diétu, cvičiť, učiť sa francúzštinu a ešte aj prestali fajčiť. To sa nedá vydržať a zvládnuť, buď niečo vypustíte, alebo sa na všetko vykašlete a ste tam kde predtým.

Začnite tým, čo je pre vás najjednoduchšie a keď sa toho stane rutina, pokračujte v zmenách.

Nakupuj len to, čo potrebuješ

Nebudem sa tváriť, že mi to ide na 100%, dokonca mi to nejde ani na 50%. Možno tak na 30% a možno to má zlepšujúcu sa tendenciu.

Takmer úplne som sa vzdala fast-fashion módy, teda bežných obchodov s oblečením. Píšem takmer, lebo úplne som to ešte nedokázala eliminovať. Je to skôr snaha kupovať u slovenských výrobcov (občas príliš drahé) alebo v sekáči (nie je to pre každého). Mojim snom je kapsulový šatník – minimum vecí, ktoré sa dajú navzájom dokonale kombinovať.  

Kupuj len veci bez obalu

Dospela som k tomu takto: Prvotná fáza zvaná „fuj plasty“ tá bola už dávno a bola dosť jednoducho riešiteľná látkovými taškami. Trochu som sa teraz dostala do stavu, že ak si náhodou zabudnem zbaliť tašku, tak nenakúpim, čo je dosť choré a ja si to uvedomujem.

Potom prišla druhá fazá „fujfuj plasty“ a ušila som vrecká na nákupy. Niekde som narazila na debatu, že je ľuďom trápne nakupovať do vlastných vreciek, že na nich čudne pozerajú, ale tomuto ja nerozumiem. Ja mám tri ukážkové skúsenosti a ani jedna nemá nič s pocitom trápnosti.

Na nákupy som si ušila vlastné vrecká, nosím si vlastné obaly a misky.

  • Doniesla som vlastné vrecko do pekárne, dávam ho pani predavačke so slovami: Chlieb si prosím sem zabaliť, nie do igelitu. Ona na to: To sa nedá. Ja na to: Nedá? To tak nakúpim inde. Vybavené.
  • Doniesla som vlastné vrecká, vlastné misky na šunku a syry, vlastný obal na vajíčka do iného obchodu a tam pani predavačka: „To je úžasné, že si to nosíte so sebou. Viacerí sem tak chodia nakupovať, veľmi sa z toho tešíme.
  • Nakupovala som tak v hypermarkete a pani pokladníčka ani okom nemihla. Fakt nie som jediná.

Našla som si obchod kde sa dá nakupovať bez obalu šošovica, vločky a podobne, majú tam aj bambusové kefky na zuby a potom je tu aj e-shop sypaných potravín, ten som ešte nevyskúšala.

Čapované čistiace prostriedky som už zaviedla dávnejšie, je to fajn, cenovo v poriadku, perú a čistia výborne. 

Separuj a recykluj

O tom to sa nebudem rozpisovať, o tom sa už toľko popísalo... Toto už beriem ako samozrejmosť, akurát to nie je samozrejmosť. Stačí sa pozrieť do smetného koša na sídlisku a vaša bublina ekologického nadšenia ihneď spľasne. Nevzdávam sa, robím osvetu, dohováram, na domových schôdzach pílim uši, že nám treba kompostér.

Recyklovanie ma chytilo spolu s Artmamou, recyklujem oblečenie a aj iné veci.  Zo starých tričiek robím tzv podritníky na balkónové stoličky:) Oblečenie, ktoré nenosím posúvam kamarátkam, známym, charitám a podobne. Ak sa to už načisto nedá nosiť,  všetky zipsy, cvočky a iné súčiastky odoberiem, odložím, použijem neskôr.

Ukážka toho, čo robím z odpadu.

Staré zipsy používam na brošne. Nevravím, že je to nejaký osobitý ekologický prínos, ale kým to skončí v koši, tak to ponosím ja aj všetky kamarátky.

Z papiera robím misy, vázy a iné užitočnosti.  Zo starých riflí som urobila kopec vecí, medzi inými aj loptičku pre nášho psa. 

Papierové utierky a nič podobné nepoužívame, mám kopec utierok, ktoré som si ušila zo starých plachiet a obliečok. Používam tie. Zaprasím, operiem, zaprasím, operiem, zoderiem, povýšim na handru na podlahu, úplne doničím, vyhodím.

Papierové obrúsky používame len na Vianoce, inak sme barbari, jeme bez nich. Ja to fakt nejako k životu nepotrebujem.

Ešte sa musíme zbaviť papierových vreckoviek, toto je trochu problém.

Uchošťúry som už vyriešila kúskom vaty na drevenej špajdli. Takto nám uši čistila mama, bola eko.

Biologický odpad - bytový kompostér

Bytový kompostér mám od mája 2017. Trochu som doma párkrát pred chlapom nadhodila, že by sa mi pozdával bytový kompostér s dážďovkami. Musím povedať, že aj keď má môj milý pár múch a niektoré sú veľkosti mäsiarky, tak bez akýchkoľvek okolkov musím priznať, že naozaj počúva, čo hovorím.

Na narodeniny som teda dostala kompostér. Síce nie dážďovkový, lebo po rekognoskácii trhu chlap usúdil, že to nie je úplne to, čo by sme potrebovali, vraj by sme dážďovky neuživili, ale kúpil mi kôš na organický odpad, ktorý splní rovnaký účel, akurát funguje trochu inak.

Namiesto dážďoviek treba vrstvu odpadu posypať substrátom, ktorý obsahuje mikroorganizmy, ktoré pekne zariadia kompostovanie. Nie je to úplne to, čo som chcela, ale je to ok, kým sme v byte a nemáme záhradu, tak je to dobré riešenie.

Kompostér nesmrdí, ani keď ho otvoríte. Akože nevonia to úplne, ale nesmrdí. Je to taká jemná hniloba v kombinácii pôdy po daždi. Vlastne, mne to vonia.

Tekuté hnojivo, produkt kompostovania.

Raz za 3-4 dni treba vypustiť ventil s tekutinou, ktorá sa pri rozklade tvorí. Tekutinu môžete použiť na hnojenie izbových aj exteriérových rastlín. V návode píšu, že to treba riediť v pomere 1:100 až 200, ale toto neriešim, proste to nejako zriedim.

Už som párkrát teda aj tekuté organické hnojivo získala, kvety kvitnú ako besné. Keďže hnojiva je viac ako stíham použiť, tak som sa na domovej schôdzi opýtala susedov, ktorí pestujú v predzáhradke kvety, či im to môžem občas pohnojiť, vraj budú radi. Takže toto mám vyriešené.

Skompostovaný obsah by mal ísť na záhradu, ale nemáme, takže to potom sypem do komunálneho odpadu. Výhodou je, že len vďaka kompostéru som zredukovala objem odpadu minimálne o 50% a možno aj o viac. 

Bonusová motivácia na záver

Nemáte sušičku? Ste eko! Na sušenie vám stačí solárna a veterná energia zadarmo:)

Žehlíte len sporadicky? Ste eko! Nemíňate ani elektrickú ani svoju energiu:) 

Komentáre

no, dobra si. Máme ešte ďaleko k tomuto.

mmch, bratranec má doma ten dážďovkový kompostér, keď bude po dovolenkách, tak sa budem pýtať.

 

Musím sa pochváliť, že my sme pokročili v trochu inej separačnej oblasti. Celkom pravidelne chodíme na prechádzky po meste. Máme očekované všetky stanoviská separovaného odpadu a cestou zvykneme pozbierať aspon plechovice a odpadky, čo sa potulujú pri našom chodníku. Niekedy je to len jedna PRT-ka, niekedy nesieme každý aj tri - štyri kúsky. Nie je to veľa, ale celkom mám z toho dobrý pocit. A špinavé ruky :)

Ja vás chválim! My sa snažíme o to isté pri venčení psa. Asi mesiac dozadu sme na kúsku trávy (15x5 m) medzi autami vyzbierali za jednu igelitku smetí. Parkujeme tam my (akože domáci) a občas tam zaparkujú ľudia, čo vezú deti do škôlky vo dvore. To sú také veci, že mi rozum zastáva. Kontajnery sú hneď pri parkovisku, ale ľudia vyhodia z auta smeti na zem a odídu. Ja by som to strieľala ako škodnú. 

U nás v meste sa tuším rok či dva dozadu rozhodol jeden mladý chalan, že je dosť bordelu, že to začne upratovať. A zobral to rezko - má okolo seba pár dievčat, sem tam aj nejaký chlapec. A poupratovali také miesta, kde sa odpad hromadil dlhodobo. Fakt to vyčistili, kvantá vytriedených vriec. A teda, musím povedať, to čo vidím, tak tam poriadok ostal. Už to nejak ľuďom nedá, hodiť prázdnu fľašu, keď tam nie sú iné. Samozrejme, furt sú nejaké výnimky. Ale to sa ľahko zlikviduje.

proste keď je niekde bordel, tak ten akokeby priťahoval väčší bordel. A keď je tam upratané, už o pár ľudí viac rozmýšľa, že to neodhodí.

Mmch, neviem, ale mám pocit, že voľakedy bolo viac odpadových košov po meste. ja viem, terorizmus. Ale zase neviem, či to nepreháňame.

Som eko už skoro vôbec nežehlímÚsmev, som eko nesuším ani v rúre v jeseni ak budú jablká a hrušky a slivky suším už na šporaku ako niekedy.

Som eko kuchynského odpadu, moje sliepky, kačky a morky majú stále málo a túžobne vyzerajú či nejdem s niečim čo sa mi nepodarilo v mojej experimentálnej kuchyni kvôli HITke, oni nereptajú im nesmierne chutí všetko - prosím nerozmaznávajte ich tak ako ja, lebo potom nechápu že ja prídem k ním len tak bez ničoho aj ekd zrná majú dosť predsa len chcú niečo iné. Dokonca sme aj pšenicu kupili od obyčajného gazdu ktorý pestuje v malom.

No a čo sa týka potravín? aj tie najbio veci čo kúpim sú v obaloch, papier neriešim to je nachystané na zimné kúrenie, vždy píšem že nemám rada mikrotenové sáčky, som z nich chorá lenže zatiaľ musím prispôsobovať. Nákupné roky neriešim, ja už takých dobrých 20 rokov mám šité tašky ktoré stále držia, mne sa ešte ani jedná neroztrhla, sú všetko recyklácia a ja mám vždy nejakú v kabelke.

Teraz mi deti kupujú mineralnú vodu magneziu nakoľko naozaj potrebujem do seba dostať to magnezium a v tabletkovej formy nič netolerujem. Sú vo vreci na triedený odpad ale rozhodla som sa inak. idem ich zbierať a vytvorím si z nich fľaškovník aj ked taký menší. Textil neriešim, viem že sa rozloží teda hlavne taký, jeden rok som to použila namiestonetkanej textilie pri mladých stromčekoch aj kvetinkach, nevyzeralo to najlepšie lebo kôru čo som z lesa doniesla mi odfuklo, ale splnilo to perfektné účel, burina neprerástla do veľkej miery a mali vlahu. Nabudúce už to rovno zasypem nie kôrou ale burinou z ktorej niečo hydina nechá.

Ja vlastne teraz mám všetkého málo okrem plastov, chýba mi seno na podstielku a tak aj listie sušim a dokonca sme s dcérou doniesli 2 vrecia hoblín ktoré niekto vyhodil. 

Ja hlavne prosím - nepoužívajte hnojivá, pesticídy a aj tie čo píšu že sú neškodné. Môj vnútorný radar hovorí niečo iné. Vlastne som prinútená žiť bio život a tak sa úplne navraciam k prírode. Zvládam jogurt a tak každý deň pribudne aj teglik. No uvedomujem si že je stále niečo zlepšovať, to že už vedia že mi nemajú dávať letáky ešte neznámená že tie letáky skončia lepšie, viem ako to ide, lenže každý z nás začína od seba.

Ozaj ja som naozaj bio aj v tom že nemôžem použiť žiadnu penu do kúpeľa, šampon  či kondicioner ale ani hocijaké mydlo. Takže mydlo som si uvarila z hovädieho tuku /ktorý išli vyhodiť/ a iných prísad. Nemôžem používať žiadne voňavky či osviežovače ale aj voňavé sviečky, všetko musí byť v tej najjednoduchšej forme. Dokonca tým najpraobyčajnejším mydlom som si mesiac umyvala vlasy lebo som už nevedela zniesť ani ten najobyčajnejší šampon a veľmi si pochvaľujem lebo konečne som na tom lepšie aj s padaním vlasov a aj ich kvalitou, len to umyvanie trvalo raz tak dlho. Nuž život ma prinútil k veľkým zmenám.

Nemusím sa to učiť my doma sme tak žili...treba len použiť sedliacky rozum vykašlať sa na reklamy,nečitať tie hlúposti ako sa musíš sama odmeniť tym že si niečo kúpiš...bolo by to na dlho...Ľudia zleniveli,dajú sa osprostieť veria takmer všetkému-prestali rozmýšlať a myslieť na budúcnosť.Je doba teraz hneď a všetko!--však tí čo prídu po nás nech si poradia!

Ľudia ako celok teda ľudstvo-alebo sú to len bohatí nenažranci? potrebuje poriadnu facku..možno aby nás prežilo len pár tisíc a začali od nuly.

 

 

Myslím, že tú facku dostaneme. Už jemné preplesky dostávame, ale kým nepríde nejaký strašný hladomor alebo niečo podobné, tak sa asi nespamätáme a obávam sa, že to už bude neskoro. Spoliehame sa, že sa to nejako vyrieši, že to zvládneme novými technológiami. Ale to je planá nádej.

Nerecyklujem, ale úplne všetko separujem. Do smetnej nádoby ide minimum, máme ju za 2 týždne naplnenú do slabej tretiny /vložky a pod. tam musia ísť/, občas tam decká niečo hodia, čo by nemuseli, ale čo môjho muža vytáča je, že keď vychádzame z kinosály, smetiaky tam prekypujú bordelom a všetko je pohádzané na kope - plasty od koly a pod. a papierové sáčky z jedla tiež. Popravde nerozumiem tomu, že si väčšina ľudí v kine nedokáže pozrieť film bez toho, aby sa pri tom "nenažrala". A ešte ten bordel, čo po nich ostáva, otras. Pritom by stačilo dať tam dve nádoby, jednu žltú, jednu modrú. Ale neviem, či má zmysel toto naše triedenie, nedávno mi brat povedal svoj zážitok. Viezol niekomu ako furmanku plné nákladné auto plastových rúr do zberných surovín. Tak sa pýtal niekoho na bráne, kam to má vyložiť. Ten ho poslal za nejakým iným pánom, ten tiež nevedel, kam s tým a tak ho takto posielali hore dole a nakoniec mu kázali vykotiť to do komunálu. Bola som rozčarovaná. Tak načo tu ja triedim každý pidi papierik a plast?

Tak, tak, babreme sa s trieskami, ale brvná sú niekde inde....

Ono ide aj o ten povedzme dobrý pocit. Mňa napríklad potešilo, keď som zistila, že popolnice na bioodpad sa plnia, že to tam ľudia vyhadzujú. A aj som ich videla.

O tomto som sa snažila minule písať aj vysvetľovať, viem ako to je aj v zberni a triedičke plastov, nie až také ružové ako si myslime. No ono to ani nie je jednoduché. Také odpady pračiek, chladničiek. Zdá sa vám že je to plast všetko na povrchu ale omyl, je tam min. 2 druhy plastov ktoré ak sa zmiešajú skazí sa celá varka recyklovaného plastu. Takže také spoje kde sú šroby sa robia s pevnejšieho plastu , nádobky sú z iného plastu a mnoho iného. Vlastne by to štát musel oveľa viac dotovať aby sa mohli zaplatiť ľudia ktorý to budú vylamovať aj so šrobami a bohužiaľ to sa zatiaľ iba vyhodí do komunálu. Je to mnoho veci taký mikrotén nie je igelit a spracúvava sa samostatne, takže všetky plasty idú veľakrát cez ruky mnohým ľudom aj ked sú separované. Také kelímky od jogurtov. Je tam mnoho čistých a správnych bez alobalu a potom tam niekto hodí špinavé ktoré sú už plesnivé a samozrejme aj s umelými lyžičkami ale aj víčkami a tak ak to niekto kus po kuse nepreberie tak to musí ísť všetko do komunalu. No a mnoho mnoho iných vecí.

Ja som tiež často rozčarovaná z toho ako sa rieši odpad. Nedávno som čítala, že Nóri (alebo Fíni?) musia odpad dovážať, lebo majú veľa priemyslu naviazaného na spracovanie odpadu a sú takí poctiví, že ho majú málo. Asi o týždeň som videla reportáž o tom, ako to na Slovensku nefunguje. Je to na zaplakanie. Kino, to je kapitola sama o sebe. Ja už ani do kina nechodím, lebo mi to vadí. 

Som plná inšpirácii. Ďakujem Jani. Fakt. Jediné čo som ťa predbehla sú vreckovky. Tie nosím platené. Teda na bike .... Lebo tam potrebujem smrkat VŽDY. A keď som si optala nové cyklistické tričko s papierovým kapesnikom.... Hneď som poučená. Hodne ma tie vlastné nádoby a sáčky inšpirujú. Ráno som nad tým toľko uvažovala, že veru .... Oni by to šlo veru. Vyskúšam. A našla som aj predajňu s čapovanymi prostriedkami ... Pôjdem sa tým smerom asi pozrieť veru.

Joooj !  Aj mne si inšpiratívne dušu pohladila, dikes ÁnoTlieskamKvietok

treba začať rozmýšľať už pri plánovaní nákupov a v obchodoch. Tak, aby zbytočné odpady neboli. Ide to pomaly ale zlepšujeme sa.

Dobrá si,  Ánoa vyzerá že si navnadila aj moju staršiu devu, vrak dôjde v nedeľu s nejakou sietovinou a ideme šiť vrecúška.Hambím sa

Dievčatá, ďakujem, že ste si to prečítali:) Často sa stretávam s názorom, že táto individuálna revolúcia je nanič. Že je to zbytočné. Ja si zas myslím, že to zbytočné nie je. Ja netvrdím, že tým zmením svet. Len si myslím, že možno posmelím ku zmene niekoho v okolí. Možno jedného, možno dvoch ľudí. Tí potom zmenia iných a čím viac ľudí bude pri nákupoch rozmýšľať, tým lepšie. 

často sa stretávam s argumentom, že ale keď nebudem nič kupovať, tak nebudem púšťať peniaze do obehu. A tým dôjde ku kríze. Dokonca banky začali do svojich obchodných podmienok dávať záporné úroky. Trochu som to čítala a ukázalo sa, že záporné úroky, t.j. poplatky sú pripravení účtovať tým, čo budú mať na účte príliš veľa bez pohybu. Bez toho, žčby to dávali do obehu. A že to vlastne centrálna banka núti ostatné banky furt len požičiavať a požičiavať. Točiť peniaze. A vôbec, ale vôbec sa mi to nepáči.

 

Mmch, už asi týždeň sa zaoberám tým, či nevysúšať rok bez nakupovania oblečenie. Či by som vydržala. Minule som niekde čítala o dievčine, čo už 5 rokov nenakupuje oblečenie. Len zatiaľ asi nie som pripravená. Viem napríklad, že keď som začínala prvé predvianočné a predveľlkonočné nakupovacie pôsty, tak mi to robilo elkom problém. Úspešná som bola tuším až od tretieho razu.

Ja som naozaj skoro rok a pol na seba nič nekúpila a teda nič textilné ani do domácnosti. Musela som si vtedy kúpiť chladničku, počítač a také veci čo mi odišli. ja som jednoducho nechodila do tých obchodov, ale dcéra mi chcela na Vianoce kúpiť čižmy a nedokazala som si ich kúpiť, vonkoncom som si nevedela vybrať akoby som nebola v obchode 10 rokov. No zrejme je to iné tam kde naozaj treba, aj u mňa to boli tielka, gaťky a obuv, lebo ako na potvoru povedala dosť.

ja si kupujem oblečenie asi každé dva roky. Dcéra tvrdí, že som náročná ale ja si iba neviem nič vybrať. Ja viem presne čo chcem. Už sa mi v živote podarilo kúpiť zopár takých dobrých pohodlných kúskov a kým neneájdem niečo také tak nič nekúpim. Minulý rok som si po 2 rokoch nakúpila tričká do práce. Tento rok pozerám, že ešte vydržia, neičo zhodím a budúci rok zase nejaké dokúpim. Nohavice, rifle, vyra)dujem až keď sú už nepoužiteľné a vtedy kupijem nové. Mám doma 2 police oblečenia, zvyšok prázdna skriňa - no sú tam odložené sezonne veci - 1 vrece a topánky a kozmetika, knihy, doklady. Takže všetko mi to tam vojde. Topánky, teraz mám dvojo - zo spodu už popraskané ale nemôžem zohnať nič normálne. Vyhodím oba páry po 3 rokoch až keď si kúpim 1 pár nový adúfam že to bude do jesene, lebo s deravými topánkami nechcem chodiť. Vyradené veci triedim - normálne látky - kamarátke, ktorá stále niečo vyrába, a použiteľné kontajnery na odev. A nech sis tým robia čo chcú. Ešte nájsť tak obchod kde sa dajú kúpiť suroviny - šošovica, fazula  a pod. vážené.

Žehlím minimum. Len tej kozmetiky kupujeme dosť - hlavne dcéra. Má citlivú pleť, to aj ja, tak tá čapovaná asi nebude pre nás. A potraviny kupujem každý 1-2 deň takže sa všetko zje, nekupujem veľa, iba toľko čo za tie dni zjeme.

 

Ja som dnes nie eko aj ma to mrzí, ale po dlhom čase som si musela kúpiť dve igelitky - nikdy nehovor nikdy lebo ostaneš bez tašky na nákup ako som dnes ostala ja. Hej v nemocnici mi jej nebolo treba, ale bus ušiel a dve hodiny čakania som sa rozhodla stráviť v potravinach lenže bez prípravy. Takže aj také sa zadarí, len čo som vstúpila do chodby poctivo viseli na vešiaku tri nákupné tašky.

púpavienka, takto by som to. Ak kúpiš igelitku a hneď po nákupe ju nevyhodíš, tak by som sa zas až tak netrápila. Ja to vidím asi takto:  Hocičo urobíme, je to istým spôsobom záťaž pre prírodu, ide o mieru a o to, či trošku porozmýšľame predtým ako niečo kúpime. Sú prípady kedy je napríklad plast pre mňa prijateľnejší ako papier. 

Ak igelitku vynosíš a využiješ viackrát na nákup, potom na uskladnenie niečoho v domácnosti a potom v nej skončia plasty a hodíš to do separovaného zberu, tak mi to príde úplne ok. Rozhodne mi to príde lepšie ako každý nákup baliť do papierových tašiek, ktoré toho zas tak veľa nevydržia a skončia v koši dosť rýchlo. 

A nie sme stroje, môžeme si zabudnúť zobrať plátenú tašku. :) 

áno, presne tak to beriem aj ja. Je z tých pevnejších a teda použijem na pár nákupov a potom skončí s plastami v plastoch, aj to sa stáva. Vieš čo ma zarazilo? - to že som si ich musela kúpiť, ale ja nebývam v meste a tie nákupy nerobím tak často a ani si nemôžem odbehnuť len tak. No a tie papierové tašky? - nuž ja to nevidím tiež ako úžasné riešenie, tie plátené nemajú chybu lebo je recyklacia  a hlavne z látok socialistických úžasná a trvacná. No prekvapilo ma, ešte v roku 2010 som mala obchodík a ušila som asi 10 tašiek, nepredala som ami jednu, zdalo sa im 4,50 veľa, bola som z toho rozčarovaná a zrejme som ešte stále a tak celá moja rodina je zásobená. Snád nevyhodím.Úsmev

Výborný článok! Môžem sa opýtať, ako riešiš vložky/tampóny? Našla si nejakú eko náhradu? :)

Čítala si niekedy o menštruačnom poháriku? Ja som o tom dosť dlho špekulovala, nakoniec som si povedala, že už sa mi to neoplatí....

Vložky a tampóny sú v pláne, ale zatiaľ som nenabrala odvahu. Ako píše Dasa_, alternatívou sú menštruačný kalíšok a textilné vložky, čo ma úprimne desí. Ešte som sa dočítala o kontrolovanej menštruácii, vraj sa dá naučiť kontrolovať krvácanie, ale teda toto mne osobne príde ako sci-fi, ale možno mám len zbytočné predsudky. 

Ve´d aj kedysi museli ženy nejak fungovať. Celkom som náchylná veriť tomu, že dokázali krv zadržiavať a doslova vypúšťať len raz či dva krát denne. Časom sme zrejme o túto schopnosť prišli.

No samozrejme, je aj druha stranka - niekto by povedal, že boli stále tehotné..... Ale to je podla mna trochu skreslený pohľad. Určite sa to riešilo.

Daši, kedysiplátno miesto vložiek narezané, čo viem, čo starká hovorila.

Na druhej strane - ak mala žena 10-15 detí ( nič "abnormálne" - však len toť akási ukážka bola na FB zo staršieho filmu a tam hláška "Ako veľa detí. Iba sedem ich mám." Veľký úsmev, Mária - Terézia ďalší jasný dôkaz). Proste pri tom tehu 9 mesiacov + kojenie ktoré teda fest rediguje menzes - cca do roka ďalšie tehu  - samovoľných potratov spôsobených náročnou prácou nerátajúc a tak .... no, ony tie naše prababičky fakt oveľa menej menštruovali. Mrkám

Zaujímavé a pre mňa celkom neprebádané. A to mám doma aj Dejiny ženy a myslím, že je tam aj o tomto písané. Mala by som doštudovať.

Čo do kelu myslí autorka pod pojmom "čípek"? Ako kŕčok maternice?

Áno, děložní čípek = krčok maternice:) 

No - silno pochybujem, že kŕčok maternice sa dá ovplyvniť vôľou.

Šikovná žienka ktorú poznám z artmamy vo veľkom predáva textilné vložky, ženy si to veľmi pochvaľujú.

Prekvapenie, tak to som nepočula, nečítala, idem kuk čo to je zač

 

na nákupy - pokiaľ idem z domu, nosím košík + také plátené tašky, ktoré z času na čas aj opeirem. Sem-tam jasné kúpim igelitku keď v kabelke náhodou nemám svoju nákupnú tašku ale potom v nej niečo uskladním. Ono ich zase nie je tak veľa.

Len rozmýšlam - že do koša kupujeme sáčky- čím ich nahradiť? keby som nedala nič, môžem každý druhý deň čistiť kôš.  A kôš vynáša muž, jemu vyhovuje, že zoberie sáčok cestou von a nemusí sa vracať späť s košom. On na ekologiu nie je.

Tak som začala zľahka, pozvoľna. Na pečivo som zaviedla taký hrubý sáčok, čo sa dá zatvárať na plastový "zips". Viem, furt plast. Ale už bol tretí krát využitý. Dá sa opláchnuť, a aj tak je v ňom len pečivo. Moje obavy, že ako sa na to v obchode budú pozerať, boli zbytocne. Mne nikto nic nepovedal a synak dostal pochvalu za sáčok :D. Asi za týždeň som ochotná postúpiť na B level ... Ten sáčok urobiť zo sieťoviny.

jaaj, ja mám dnes nejakú pesimistickú náladu. Uvažujem nad tým, jak sa tu snažíme. Jak znižujeme našu ekologickú stopu.

A potom príde sa predviesť pár super lietadiel na nejaké letecké dni. A toho leteckého benzínu čo spália.... To neušetríme na tej našej stopy ani za dva roky....

Konečne niekto povedal aj o leteckých dňoch, ja ich nenávidím, nechápem prečo tam toľko ľudí chodí, ak by nechodili museli by ich konečne zrušiť. Viem vzdušnou čiarou od Sliača sme veľmi blízko a ked sú letecké dni ja idem zomrieť čo mi je tak zle, nemôžem dýchať idem sa zadusiť a to som nikdy na žiadnom leteckom dni nebola. Myslela som že to prehodnotia toľké zabitia  už boli, vnímala som ako varovné signály ale biznis je biznis čo tam po životoch.

A to ešte nehovoríme o veľkých výletných lodiach, tankeroch, klčovaní amazonského pralesa. A nemusíme ani chodiť do pralesov, stačí keď sa pozrieme na to, čo sa deje v našich lesoch, riekach, skládkach... Ale viete čo? Stále si myslím, že ak začneme u seba, tak sa to časom prenesie do širších kruhov a vytvorí to tlak na to, aby sa veci zmenili. 

Hej, hej, vytvoríme malé ohniská pozitívnej deviácie. Síce presne netuším, čo to slovko znamená, ale veľmi sa mi sem hodí :)

A tieto malé ostrovčeky budú rásť a rásť. A jak budú rásť, tak sa postupne spoja do niečoho väčšieho

A o tomto som fakt presvedčená. Že keď je niekde poriadok v ľubovoľnom smere, tak sa tak trochu šíri.

Včera som na tému odpadlok čítala celkom zaujímavý blog. Je o tom, ako sa starajú o odpady z domácnosti v časti Francúzska. A celkom inšpiratívne. Len teda, to treba fakt súhru nielen domácnosti, ale celej verejnosti.

a ešte jedne blog, tentokrát o triedení odpadu v Nemecku. Celkom poučné.

Termín ostrovčeky pozitívnej deviácie zaviedli sociológovia, to náhodou viem:) V rozhovore s Martinom Bútorom je to tom viac info

Ten blog o triedení odpadu v Nemecku som zachytila keď vyšiel, pre mňa niečo úžasné! :)) Prečítam si aj ten od pána Droppu. 

Inak, nemohli by sme niekde urobiť skladisko na takéto články, blogy o triedení odpadov. Respektíve o skúsenostiach z mnohých krajín? Som sa aktuálne nahľadala toho nemecmho blogu :)

Inak, ešte som si spomenula na jeden blog, ktorý sa mi zdá veľmi zaujímavý, baba urobila expermiment a mesiac vážne skúmala koľko odpadu jej trojčelnná domácnosť vyprodukuje.

Odporúčam prečítať celé, ale záver ma dorazil: Priemerné dieťa vyprodukuje takmer 2 tony!!! jednorazových plienok, ktoré nie je možné recyklovať, a na skládke odpadov sa budú rozkladať… tak dlho, že od ich vynájdenia sa ešte ani jedna nerozložila.

Hmm, je to kvantum. To je neodškriepiteľné.

Len mi to príde trochu pokrytecké. Útočime na ženy, že sa majú začať správať ekologicky. že majú používať látkové plienky. mmch, aj tie treba vyprať, zrejme aj v prášku, niektoré aj ožehliť... Odpad tiež príde do potrubia.

A potom príde niekto iný a každý rok vymení nový model auta, zaletí si pár krát do roka cez pol zemegule, dá si doviezť niečo pod zub z druhej strany sveta....

Niekde som čítala, len teda, je to už pár rokov dozadu, že celý jeden blok JE v mochovciach de facto dodáva elergiu iba pre hlinikáreň v Žiari. Okrem iného aj na výrobu hliníka na plechovky.

A super ekologické elektrické autá sú tiež fajn. Len teda, znečisťovanie je presunuté napríklad do Novák, do elektrárne na čierne uhlie.

 

Ano, ma to celé veľký zmysel. Ano, treba šetriť. Len niekedy sa mi zdá, že sa na to ide z nesprávneho konca.

Lebo napríklad triediť textil, aby mohol človek s "kľudným svedomím" nakúpiť ďalší módny outfit je také jednoduché....

Nechcem tým povedať, že to je zlé. Naozaj všetko, čo sa urobí je fajn. Len teda, zamýšľam sa nad tým, čo je naozaj potrebné.

Minule som videla fotku, ako sa lídri snáď všetkých krajín stretli v jednom európskom meste. Každá delegácia priletela vlastným lietadlom, bolo ich viac ako 100. A chcú dávať ponaučenia, ako ďalej.....

 

ospravedlňujem sa, fakt mám od včera nejakú pesimistickú náladu. Napriek tomu naďalej doma triedim a triediť budem :)

Jooj, Dasi, nemáš pesimistickú náladu, si realistická. Vo všetkom, čo si napísala s tebou do bodky súhlasím. To sú fakty, nie dojmy a áno, ideme na to od konca, lenže ja nie som medzi tými, ktorí rozhodujú, takže si rozhodujem aspoň o tom, o čom môžem. Možno je to chyba, mala by som sa napchať niekam do nejakej organizácie a spôsobiť prevrat:) 

Nedávno som riešila tento článok: Osem vecí, ktoré pomôžu planéte viac ako recyklovanie.

A to je teda iné kafe:) Lebo podľa výpočtov by bolo najlepšie mať menej detí. Nejde tam síce o odpad ako taký, ale o emisie CO2. 

Jaaj, akurát je otázka, kto bude potom robiť na naše dôchodky :)

V tom prípade by Čína s regulovanou pôrodnosťou donedávna bola najekologickejšia krajina. Pohoda

Ono to je nejaká divná štúdia dávať na jednu úroveň to, že "vyprodukujemˇ" ďalšieho človeka, ktorý v podstate by sa nemal rátať, ale k mojej produkcií CO2, lebo má vlastnú k tomu čo s prepáčením vyprodukujem z konzumácie mäsa.

Jani, kde ty na tie články chodíš? Veľký úsmev

hmm, ked tak uvažujem, za aké časové obdobie sú vlastne údaje? Za život? Za rok? Spočítali 1 dieťa? 1 auto?

Aké sú veselé! Normálne z toho nemám ani zlý pocit! :))

Ja som tiež bola v šoku, ono to vyzerá celkom fajn a vtedy som si uvedomila že ak by som ich potrebovala tak určite skúsim. Chcela som objednáť dcéram ale nevedeli sa rozhodnúť, resp. staršia, mladšia určite nie. Vraj sa celkom dobre predávajú a zákazníčky sú spokojné. Ja som pár rokov pred operáciou mala už také problémy že v mesiaci bolo málo tých dni kedy som ich nepotrebovala, normálne som si odkladala peniaze na vložky lenže nakoniec som skončila s tak hroznou alergickou reakciou že mi vlastne pomohla operácie lebo skončili vložky.

Ja mám stále pocit, že toto sa dá použiť iba v prípade slabého krvácania. Keď je silnejšie, neviem si to predstaviť. A hlavne, dopredu netuším, či bude krvácanie slabé alebo silné.

No ja som veľmi silno krvacala a nakoľko som mala hrozné zdureniny s vyražkami, bolelo to neskutočne tak veru som postrihala aj plachtu, tak lekárka povedala, žiadne umelé vložky, potom som zohnala tie klasické z nemocnice papierové a pripadala som si ako ked som mala 15 ale inak by som to obdobie nebola prežila. Preto nikdy neuverím ani plienkam že sú také úžasné.

ja som zažila fakt extrém, nestačilo mi skoro  60 kusov na deň. To sa nedalo zvládnuť nijak.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.