reklama

Prijmu deti novy spolocny jazyk?

LuciaMaja , 14. 08. 2017 - 13:46

reklama

Ahojte kocky, poculi ste uz niekedy o situacii, alebo mate priamo skusenost s tym, zeby vo viacjazycnej rodine jeden z rodicov zmenil jazyk, ktorym sa odmalicka rozpraval s detmi, ak su deti uz väcsie? (cca od 5 rokov?) Rozmyslame nad takymto riesenim, lebo deti sa proste nie su schopne naucit jeho jazyk, kedze je doma malo, a jazyk, ktorym on hovori nema podporu ani v okoli, ani navstevami v jeho krajine, ani len v knihach ci telke.... deti trochu rozumeju, starsia aj trochu hovorila, ale odkedy je v skolke, hovori s nim len francuzsky - zijeme tu. Ja sa s detmi rozpravam slovensky, ale aj to uz zacina upadat s ich strany, uz hovoria na mna velmi casto francuzsky, aj medzi sebou. Ja s muzom sa rozpravame anglicky, a preto zvazujeme, ci by sa muz mohol tak zacat rozpravat aj s detmi. Problem je, ze oni anglicky nerozumeju ani nehovoria, skusali sme. Ide nam tym o to, aby sme mali rodinny jazyk, ktorym by sme sa vedeli rozpravat vsetci solu, nie kazdy po svojom (doteraz to tak bolo, ja s muzom ako tak rozumieme jazyk toho druheho, ale nerozpravame, vzdy sme sa rozpravali anglicky, a pri tom aj musime zostat, lebo nasa francuzstina, predovsetkym muzova, nie je nic moc) Co si o tom myslite, dalo by sa to? Prijmu deti takuto vyraznu zmenu? 

Mladsia ide len teraz do skolky, a rozprava minimalne, cize by sa musela okrem francuzstiny pridat aj tu anglictinu...  obe dcery dost zaostavaju v reci, slovencina bola kedysi najlepsia, teraz sa tam vopchala ta francuzstina, a muzov jazyk (nic svetovo rozsirene, vyuzitelnost v buducnosti takmer nulova) je uplne na chvoste, pre deti nutna len preto, ze otec s nimi hovoril len takto. Anglictina zatial nevedia ani tuk,  ale ma potencial, a ulahcenie rodinnej komunikacie v buducnosti. Som zvedava na vase nazory a skusenosti :)


reklama


reklama

Kamila, Po, 14. 08. 2017 - 15:14

Nie jednoduchá situácia, ale verím že to deti ustoja, v mnohojazyčných rodinách vraj ropzrávanie pricházda neskôr ... Však by to nemuselo byt tri štyri už, podľa mňa by bola táto zmena bola možná ja postupne. Ak som dobre pochopila, manžel by mal začať s deťmi komunikovať po anglicky? Ak by bol ten prechod postupný, povedať deťom niečo po anglicky, ak neporozumejú tak svojou rečou a postupne, skôr by to deti zvládli. Angličtinu počujú v komunikácii medzi vami, nemala by im byť úplne vzdialená. Akurát by som deti netlačila do toho , aby oni začali rozprávať anglicky ... Sú to skôr moje intuitívne názory, ako skúsenosti osobné či odborné. Držím palce.

púpavienka, Po, 14. 08. 2017 - 21:06

Písala som hned reakciu ale niekde sa stratila zrejme tak ako som sa stratila v tomto ja. V podstate neviem ktorá by to mala byť spoločná reč. Moje skúsenosti z rodiny a okolia.

Neter žije v Rakúsku, okrem prvorodeného sa ostatné deti narodili tam takže pre nich je hlavna reč ich krajiny, no s mamou hovoria nárečím, vedia hovoriť po slovenský, s otcom hovoria jeho jazykom. Vlastne úplne rozumejú každej reči, slovíčka im vypadavajú a niektoré nahradia v rýchlosti nemčinou ale nemajú problém komunikovať s nikým či už prídu na slovensko alebo do Čiernej Hory. Pred týmto skláňam klobúk dole. Poznám rodinu ktorá žije pár kilometrov za hranicami a dokonca otec rodiny stále robí v Bratislave ale oni hovoria len ako rodení rakušania, vraj by to deťom ublížilo ak by dalej pokračovali po slovenský.

Dalšia neter žijú v Belgicku, deti používajú hlavne ich reč, ale žili  pred tým v Španielsku a tak vedia aj po španielský a aj po slovenský a anglický ako hovorili s otcom. Vôbec neriešia ako maju hovoriť jednoducho prepínajú reč podľa potreby, je to nevtieravé a každému to vyhovuje. Jasné že najviac sa používa reč krajiny v ktorej žijú. Takže preto som nepochopila prečo chceš nastoliť nejakú univerzálnu reč, ak z tých dôvodov ako slováci ktorí išli žiť a byvať do Rakpska tak deti s tým problém nebudú mať ale ak chceš aby dieťa rozumelo všetkým a zachovalo si aj identitu či už s matkou alebo otcom tak by som to určite neriešila. Jasné že medzi sebou budú hovoriť jazykom ktorí im je blízky a teda teraz francuština, no hovorí sa že koľko reči ovládaš toľko razy si človekom ale veľa je tých ktorí do toho tie podradnejšie reči nepočítajú, lenže žiaden jazyk nie je zbytočný či na ústupe, ved  sú prekladatelia, tlmočníci a určite viacej profesií kde sú vítané prave že tie odvrhnuté jazyky.

LuciaMaja, Po, 14. 08. 2017 - 22:18

Pupavienka, dakujem za skusenosti, tu nejde o to, ze by som len z principu chcela nejaky spolocny jazyk, ide skor o to, ze sme s muzom jedini zastupcovia prislusnych jazykov, a v praxi vidim, ze casom deti "nepotrebne" jazyky prestavaju pouzivat, lebo uprednostnuju jazyk, ktorym hovoria vsetci. A zial nie je to tak, ze staci naucit sa trochu jazyk, ked aj materinsky, a uz sa neda zabudnut, prave naopak, vidim to vsade, tu byva vela cudzincov, a maloktora si zachovala ako nastroj komunikacie jazyk rodicov (vlastne iba tie, kde rodicia nevedia jazyk krajiny a hlavne, kde maju obaja rodicia rodny jazyk rovnaky, cize doma sa rozpravalo jednym a vonku druhym jazykom, co je uplne ina situacia) Ten tvoj prvy priklad je super, ale je to skor vynimka. Vedela by si ale, akym jazykom sa rozpravaju medzi sebou spolu, ked su vsetci doma,? Myslim fakt spolocny rozhovor. Vies keby som mala istotu ze nam neodmietnu v buducnosti nasimi rodnymi jazykmi hovorit, tak by sme pokracovali....ale uz teraz vidim ze je to utopia...Cez leto sme boli na Slovensku, a ta nasa starsia akoby si nevedela spomenut ako sa rozprava po slovensky... sama od seba nerozpravala nic, len v kratkosti odpovedala, alebo bola ticho... sokovalo ma to. No uvedomila som si, ze aj doma so mnou je to tak, ze odpoveda slovensky len tak nejako vynutene. Inak vacsinou hovori len franc, hoci ja na nu po slovensky. A to bol do nastupu do skolky fakt jazyk, ktory ovladala najlepsie. Uz sme mali dost problemov, deti su hodne pozadu v kazdom s tych jazykov...vyzera to tak ze nasimi rodnymi urcite v buducnosti nebudu vediet hovorit... rozumiet by rozumeli, ale nie je to zbytocne, ak sa tak ci tak nedohovoria? Ja to teraz fakt vnimam tak, ze ich zbytocne trapime, a osoh nebude z toho ziadny. Toto je hlavny dovod preto zvazujeme tu anglictinu. A samozrejme, aj aby sme si vsetci poriadne rozumeli, ked sme spolu. Lebo dajme tomu ze by sa muz s nimi stale rozpraval afrikaans (jeho jazyk) tak deti aj keby nehovorili by rozumeli na ovela vyssej urovni ako ja, cize vacsinu rozhovorov by som bola mimo... takisto ako by bol on mimo so slovencinou. Anglictina by to stmelila, a mozno by sa nam podarilo, ze by aj deti zacali hovorit, aspon u tej mladsej si robim nadeje. Otazka je, ci by z tej zmeny neboli uz uplne hotove, pomylene

púpavienka, Ut, 15. 08. 2017 - 06:42

Myslím že si sa už rozhodla že deti nemusia vedieť jazyk otcov, ok ja to beriem, vlastne si sa rozhodla ž čo chceš urobiť. Ja som ti napísala ako sa rozprávaju - každý rozumie každému jazyku, otec nevie hovoriť po slovenský mama ovlada všetky jazyky a deti tiež. Väčšinou hovoria rakuskou nemčinou ale plynule prechádzaju  aj do iných jazykov bez nejakého nútenia. Mama na nich stále hovorí po našom otec po svojom a oni v domácom prostredí odpovedajú jazykom akým boli oslovení, samozrejme že vsúvajú nemecké slovíčka ved celý deň či už v škole alebo len na ulici žijú v tomto prostredí. Takže naozaj je to možné ale vždy záleží od rodičov. Oni sa smeju že oni maju naozaj rodinné rozhovory vždy viacjazyčné ale vôbec to nikomu nevadí. Tak sa rozhodli rodičia na začiatku že každý bude hovoriť svojim jazykom s deťmi iba vtedy sú schopné deti jazyk bez problému zaradiť do života, akonáhle si hovorila s deťmi inak ťažko teraz chcieť  niečo iné, ale ako som už písala myslím že ty ani len nechceš aby pokračovali v rodičovských jazykoch, takže nie je čo riešiť.

Raz sme mali pred 40 rokmi návštevu z Ameriky a boli aj so synom 62 ročným a ten vtedy rodičom veľmi zazlieval že ho nenaučili slovenskú reč že je prekrásna. Syn sa narodil už v Amerike ako 4 dieťa a tak si tiež mysleli že už je zbytočne učiť ich rodičovský jazyk.

Ja-tereza, Ut, 15. 08. 2017 - 21:52

My sme mali tento víkend návštevu manželovej sesternice, ktorá žije v Londýne, majú 7 ročné dieťa, ktoré s matkou hovorí po slovensky, s otcom jeho jazykom a v škole po anglicky. Malá občas nevedela nájsť slovenské slovo, ale v podstate rozumie a chodí k starým rodičom na Slovensko na prázdniny tak, že zostane bez matky tu, takže to má pre nich výhody, že vie po slovensky. Rodičia sa rozprávajú po anglicky - nebolo by aj vo vašom prípade možné rozprávať sa s manželom francúzsky /neviem, či hovoríte francúzsky/ - spoločný jazyk a s deťmi každý svojim jazykom? Ja sama som vyrastala v bilingválnom prostredí, vraj som sa za 2 týždne preorientovala z jedného jazyka na druhý vo veku 2 roky. Doma sme plynule prechádzali z jedného jazyka do druhého a bolo to v pohode. Jedna veta tak, druhá tak. Žiadne traumy sme z toho nemali.  Vždy to bude len výhoda, ak budú vedieť tvoj jazyk.

lienka, St, 16. 08. 2017 - 08:22

angličtina by bola dobrá, no nie je ani jedného rodným jazykom 

Ja by som sa s deťmi rozprávala po slovensky.

Vlastne tak, ako to teraz máte je v pohode.

Po je len môj laický názor

LuciaMaja, St, 16. 08. 2017 - 10:48

my po franc. nevieme tak dobre, a to by uz potom zostal nas spolocny jazyk, co o par rokov deti budu po franc hovorit ako domaci, a my stale len ako cudzinci. to je dost hlupe nie? Aby deti vedeli jazyk, ktorym sa rozpravaju s rodicmi lepsie ako oni sami.  Medzi sebou s muzom sa asi budeme vzdy len anglicky, proste sme tak navyknuty a neprejdeme na jazyk, kde by sme museli rozmyslat, ako sa co povie. Cize aglictina zostat musi. No yzera to, ze je to na deti takto vela, kedze 1 domaci jazyk rozumeju len zaklady, a este nehovoria, a druhy (anglictina) ide jednym uchom dnu druhym von... a slovencinu tiez zacinaju ignorovat, ja fakt neviem, ci to za to stoji. Lebo na jednej strane, mrzi ma, ze deti nerozumeju, o com sa s muzom rozpravam,  a preto by som to chcela skusit ako jazyk spolocny a zaroven jazyk otca, ale proste sa obavam, starsia ma uz 6 rokov, to je dlhy cas, a bola by to velka zmena. No podla by mna sa otcovym jazykom hovorit aj tak nenaucili,  uz teraz nanho hovoria francuzsky..

Pepka, St, 16. 08. 2017 - 14:47
Ja v tom nevidim žiadny problém, sme tiež viac jazycna rodina a naša dcéra sa rozpráva so mnou slovensky, s mužom po poľsky, s priateľmi po anglicky a španielsky. Ja som od narodenia hovorila po slovensky a keď išla do day care ta nevedela nič po english, je pravda ze takéto deti hovoria trochu neskôr ako s jedným jazykom, ale bola asi 3 ročná keď sa jej jazyk rozviazal vo všetkých rečiach. Môžem povedať, že v tom veku som nikdy s ňou nerozprával ako mojim jazykom a MM jeho.Vzdy som si myslela , že keď pôjdeme na Slovensko tak jej babka a moje sestry nebudú rozumieť? To teda nie, aj keď deti na Slovensku sa veľmi radi s ňou rozprávajú po anglicky, čo ona nie az tak rada,lebo chce sa zdokonaliť v slovenčine, a veľmi sa jej páči tento jazyk. Draha moja a v škole ju naučili jej rodný jazyk a popri nej som sa od základov naučila ja jej jazyk.
púpavienka, St, 16. 08. 2017 - 21:02

Pepka nádherne si to, na takýchto ľudí som hrdá že som slovenka a oni slovaci, nikdy s tým nemajú problém deti ale rodičia.

LuciaMaja, St, 16. 08. 2017 - 23:08

Pepka a ako sa rozpravas ty s muzom? A ked ste spolu vsetci, dajme tomu pri veceri za stolom?Ak jazykom, aky je v krajine kde zijete, tak to je tiez iny pripad ako nas, neda sa to porovnavat, lebo vsetci rozumeju vsetkemu. Ked deti nemaju problem, to je super, su ale aj deti, ktore to proste nezvladaju, a nie je ich malo

Pepka, Pi, 18. 08. 2017 - 12:38
Máš pravdu, že niektoré deti to neovládajú, lebo viem že môjho muža brata syn keď bol v day care to nezvládol, i ked jeho rodičia sú obidvaja poliaci a rozpravali len 1 a nie ako nasa rodina 2 extra jazyky, nemohol akosi rozprávať english, tak museli s ním aj doma rozprávať len english aby mohol ísť vôbec do školy, čo chudák išiel až o rok neskôr, ale tu bola chyba aj jeho rodičov, ktorý ho celý čas mali a majú za baby, čo sa odzrkadlilo aj na jeho živote lebo chudák ma pomaly 23 rokov a stále si nevie nájsť miesto v živote, samozrejme rozpráva len english, teda 0 po poľsky. Ale najviac ma vie vytočiť, že jeho rodičia sa stali perfect američania a i ked vedia , že rozumieš po poľsky tak aj tak budú do teba trepať anglicky, hrozne keď ľudia zabúdajú na svoje korene , je to disgusting. Teraz ked uz je dcera dospela tak rozpravame možno povedať tri reci na raz ale záleží s kým je v danej chvíli, teda ak so mnou tak po slovensky a keď s otcom tak po poľsky . Pre mňa by bývali lepšie keby sme boli rozprávali english, tak by som sa bola ja lepšie naučila, lebo keď som sem prišla tak som nevedela ani ceknut jedine slovko po anglicky, a najprv som sa naucila po polsky lebo som v NY city byvala v polskom okoli, ale chcela som aby ona vedela naše jazyky. Viem mala zo začiatku ťažko, ale America kraj emigrantov, aj keď to nás terajší prezident nechce akosi veriť, ale sme to zvládli. A na druhej strane sme mali šťastie, že sme bývali v takom prostredí, kde nebolo až tak veľa deti english second language a skola mala extra učiteľa, ktorý sa venoval takým deťom, takže Vicky mala každý deň extra 45 minút help, čo ona bola zlá, že som ju na to prihlásila ( nepotrebovala to ale ...), naozaj jej to pomohlo lebo paniučiteľka bola naozaj perfect a jej pomohla veľa s literatúrou a matematikou. A v tom čase ešte začal ďalší jazyk spanish , co som sa oobávala, že je veľa na ňu, ale ako sa ukázalo, že nie. V piatej triede španielsky zrušili, španish2 učiteľov prepustili, lebo nemali peniaze na to, ale na na strednej si ho vybrala anyway. Teraz ho bude študovať aj na college. Dva roky sme mali exchange študentky ale poviem Ti pravdu, ze sme ich par sloviek naucili po slovensky, čo boli veľmi vďačne hlavne tá z Mexico, chce niekedy navštíviť Slovensko. Veľmi sa jej nás jazyk páčil.
Pepka, Pi, 18. 08. 2017 - 17:26
Gitka nemáš začo , je veľa ľudí poza hranicami, ktorí aj keď nebývajú na Slovensku ale sa k nemu hlásia. Môžeme povedať, že čím ďalej si od domova tým Tá veľmi poteší keď stretnes niekoho z domova Nedávno som tak stretla jedných slovákov na Niagarskych ,zdalo sa my, že akoby neboli vôbec hrdí na svoj rodný kraj.Zije tu veľa narodovosti a vela krat sa stava ze deti im niekedy zaznievajú, že ich nenaucili rodicia svoj materinsky jazyk, nechcela som aby to bol moj pripad tiez.
púpavienka, Pi, 18. 08. 2017 - 20:11

Veľmi dávno som sa stretla z jednou dámou, ktorá prišla pozrieť na Slovensko, rodičia vycestovali do Amerika aj s ňou ako 2 ročným dieťaťom. Dosť rýchlo s apominuli a ona mala 20 a bola tam sama. Veľmi chcela navštíviť Slovensko aj ked nevedela o žiadnej rodine. S plačom a veľkým dojatím mi hovorila o tom ako sa veľmi bála či jej niekto bude rozumieť ked toľké roky slovenčinu nepouživala. Hovorili jej aby tam ani len nešla že tam sú ľudia už iní a ona s plačom hovorila že sa konečne cítila ako doma s maminkou a oteckom, všade sa našťastie stretla len s tými dobrými ľudmi, nikto sa nesmial jej lámanej slovenčine, naopak vážili si to že chce hovoriť po slovenský. Vieš veľká škoda že mi slováci a je ich veru dosť sa hanbíme za to kým sme.

Kamila, Po, 21. 08. 2017 - 10:03

Len ja mám stále pocit, že autorka príspevku, je trochu v inej situácii, lebo u nich doma sa rozpráva štyrmi jazykmi a to už môže byť veľa, nemusí. Rodicia rozpravaju medzi sebou inak, kazdy s rodicov s dietatom inym jazykom, jasne v skolke zase inak. Ale problem asi Lucia vidí v tom, že si doma navzájom nerozumejú, deti nerozumeju tomu o čom rozpráajú rodičia, možno aj ano. Ja len viem ako je to u nas doma, a to sa len po slovensky rozprava, ze mladsia si vyzaduje aby sme jej vysvetlovali vsetko o com sa rozpravame, ak nahodou niecomu nerozumie. Neviem, ako deti vnimaju komunikaciu rodicov, ak jej nerozumeju?  Mozno v nejakych hrubych crtach ano, ci to staci? Rozumiem mame, ze sa nad tym zamysla. Nemala som pocit z jej prispevku, ze sa chce prestat s detmi rozpravat po slovensky....

adus, Po, 21. 08. 2017 - 14:16

Takí, čo tomu rozumejú, tvrdia, že pri viacjazyčnej výchove detí by mala platiť zásada jeden rodič - jeden jazyk; deti sa tak súčasne naučia dva jazyky naraz a vlastne tým automaticky rozumejú obom rodičom .... Tvoja situácia je ale kúsok komplikovanejšia, pretože vy dvaja s manželom používate na komunikáciu medzi sebou jazyk tretí a žijete v krajine, kde sa hovorí 4 odlišným jazykom. 

Nesúhlasím, že ak dieťa vyrastá viacjazyčne, musí nevyhnutne začať rozprávať neskôr, vyrastala som dvojjazyčne a ukecaná som bola odjakžive a budem vykrikovať ešte asi aj z truhly ... Ono to asi súvisí s tým, že naozaj nie každý má rovnaké nadanie na jazyky ... Ale na druhej strane, ten tretí, štvrtý, ... jazyk sa vždy učí ľahšie ...

Píšeš, že medzi sebou deti komunikujú v jazyku krajiny, kde žijete, ale že nie sú v ňom veľmi dobré ... myslím si, že to nebude problém, čím viac sa s ním budú zžívať (škola, médiá, literatúra), tým to bude lepšie. Takže tento jazyk by som neriešila.

Potom je to spoločný komunikačný jazyk rodiny - mal by to byť samozrejme jazyk, ktorý by všetci ovládali rovnako dobre.  Tá angličtina mi tam príde ako veľmi vhodná, lebo predpokladám, že skôr či neskôr sa ju asi aj tak začnú deti učiť aj v škole (dnes sa všade na škole učí nejaký cudzí jazyk a v krajinách, kde angličtina nie je materinským jazykom je to najčastejšie práve ona, ktorú sa deti ako cudzí jazyk učia). Spoločný jazyk, ktorému rozumejú všetci považujem za dôležitý aj preto, aby sa predišlo rôznym nedorozumeniam a treniciam (nechcem priam povedať konfliktom), keď by si jeden člen rodiny mohol myslieť, že ho tí ostatní napríklad ohovárajú, kujú proti nemu pikle a pod.

Potom ale bohužiaľ treba rátať s tým, že rodný jazyk matky i otca bude ustupovať do pozadia, až sa (prevdepodobne) úplne vytratí. Tam by mohlo pomôcť, ak by napríklad deti chodili na prázdniny k starým rodičom, kde by boli nútené daným jazykom komunikovať.

Je to ťažké rozhodnutie, ale ak neuvažujete o tom, že by ste niekedy chceli žiť buď na SK, alebo v krajine, kde sa hovorí jazykom tvojho manžela, tak by som asi išla do tej angličtiny - alebo by ste sa vy dvaja s mužom mali dostať na vyššiu úroveň v tej francúzštine .... aj za cenu, že tie zvyšné dva jazyky stratíte.

 

púpavienka, Ut, 22. 08. 2017 - 18:42

No len potom sa už naozaj nikto nenaučí jazyk toho druhého.

adus, St, 23. 08. 2017 - 08:51

áno, ale tu treba k tomu pristupovať aj prakticky ... z môjho pohľadu by najideálnejšie bolo, keby u nich tým rodinným komunikačným jazykom bol jazyk krajiny, v ktorej žijú a k tomu tie jazyky rodičov ... no a akékoľvek ďalšie by potom pribúdali v škole podľa toho, aké sú možnosti a zvyklosti na školách v danej krajine

Pepka, Pi, 25. 08. 2017 - 20:15
Nemáju ani iné východisko, všetci musia rozprávať tak ako všetci na okolí rozprávajú, pret o ú nich musí byť hlavný jazyk francúzky ak tam mienia zostať na trvalo.Inac mojej dcére stačilo byť pár prázdnin na Slovenku a vedela lepšie slovensky ak ja . Čas ukáže.
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama