Nie jednoduchá situácia, ale verím že to deti ustoja, v mnohojazyčných rodinách vraj ropzrávanie pricházda neskôr ... Však by to nemuselo byt tri štyri už, podľa mňa by bola táto zmena bola možná ja postupne. Ak som dobre pochopila, manžel by mal začať s deťmi komunikovať po anglicky? Ak by bol ten prechod postupný, povedať deťom niečo po anglicky, ak neporozumejú tak svojou rečou a postupne, skôr by to deti zvládli. Angličtinu počujú v komunikácii medzi vami, nemala by im byť úplne vzdialená. Akurát by som deti netlačila do toho , aby oni začali rozprávať anglicky ... Sú to skôr moje intuitívne názory, ako skúsenosti osobné či odborné. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte kocky, poculi ste uz niekedy o situacii, alebo mate priamo skusenost s tym, zeby vo viacjazycnej rodine jeden z rodicov zmenil jazyk, ktorym sa odmalicka rozpraval s detmi, ak su deti uz väcsie? (cca od 5 rokov?) Rozmyslame nad takymto riesenim, lebo deti sa proste nie su schopne naucit jeho jazyk, kedze je doma malo, a jazyk, ktorym on hovori nema podporu ani v okoli, ani navstevami v jeho krajine, ani len v knihach ci telke.... deti trochu rozumeju, starsia aj trochu hovorila, ale odkedy je v skolke, hovori s nim len francuzsky - zijeme tu. Ja sa s detmi rozpravam slovensky, ale aj to uz zacina upadat s ich strany, uz hovoria na mna velmi casto francuzsky, aj medzi sebou. Ja s muzom sa rozpravame anglicky, a preto zvazujeme, ci by sa muz mohol tak zacat rozpravat aj s detmi. Problem je, ze oni anglicky nerozumeju ani nehovoria, skusali sme. Ide nam tym o to, aby sme mali rodinny jazyk, ktorym by sme sa vedeli rozpravat vsetci solu, nie kazdy po svojom (doteraz to tak bolo, ja s muzom ako tak rozumieme jazyk toho druheho, ale nerozpravame, vzdy sme sa rozpravali anglicky, a pri tom aj musime zostat, lebo nasa francuzstina, predovsetkym muzova, nie je nic moc) Co si o tom myslite, dalo by sa to? Prijmu deti takuto vyraznu zmenu?
Mladsia ide len teraz do skolky, a rozprava minimalne, cize by sa musela okrem francuzstiny pridat aj tu anglictinu... obe dcery dost zaostavaju v reci, slovencina bola kedysi najlepsia, teraz sa tam vopchala ta francuzstina, a muzov jazyk (nic svetovo rozsirene, vyuzitelnost v buducnosti takmer nulova) je uplne na chvoste, pre deti nutna len preto, ze otec s nimi hovoril len takto. Anglictina zatial nevedia ani tuk, ale ma potencial, a ulahcenie rodinnej komunikacie v buducnosti. Som zvedava na vase nazory a skusenosti :)