Kami, veru stalo sa mi to už a nie raz. Išla som z bodu A do bodu B a kúsok, úsek cesty, som si nevedela vybaviť. Akoby som ho preletela vedľa seba.
Tiež tomu nerozumiem, ale v poslednom prípade ma až striaslo, pretože mi napadlo - čo ak som niečo prehliadla? Čo ak nabudúce niečo nebudem vidieť?
Myslím si, že to spôsobuje množstvo myšlienok v hlave, množstvo otázok, hľadanie riešení.. kto vie.
Skúsim aj ja v takýchto momentoch pozorovať detaily, alebo spievať zároveň s rádiom, vraj aj to je dobré.. uvidím
Zaželajme si šťastnú cestu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Posledných pár dní sa mi ešte častejšie ako inokedy, stáva, že sa za volantom pristihnem duchom neprítomná. Nijak nerozumiem tomu, ako som schopná odšoférovať, relatívne dlhé úseky a byť pri tom úplne mimo. Ako v meste si také nemôžem dovoliť, na (ne)šťastie sú tam samé semafóry, hustá premávka, musím byť na svoj vkus až priveľmi bdelá. Ale ten náš úsek z dediny do mesta, to je katastrofa. Uplynulý týždeň bolo čo riešiť, aj kam jazdiť a asi dlhšiu dobu sa to nezmení ... Na prebratie sa k životu, skúšam všetko možné aj nemožné ..., len na sto percent nepomáha ...
Raz som čítala rozhovor s jednou strelkyňou, ako s aučila byť sústredenáa a trénovala si to práve pri šoférovaní ... Vraj je dobré všímať si čo najviac detailov okolo seba. Jasné, len tie v zornom poli a čo nebudu rozptyľovať pozornosť od diania sa na vozovke, ale byť tu a teraz ...
Dievčatá, stáva sa aj vám, že s a pristihnete pri tom, že vaše auto riadi autopilot vo vašej hlave? Nemám na mysli zautomatizované pohyby, pri preradzovaní, brzdení zrýchlovaní, ale prechádzaní po cestách aby ste vedome vnímali, čo sa deje okolo vás?