Synak sa učil Sládkovičovu Marínu a ja som si spomenula na nášho učiteľa slovenčiny ako stál pred triedou pubertiakov, s nadšením v hlase, oduševnením v očiach súkal zo seba tie verše.
V košeli so širokým límcom, nohavicami mierne do zvonu, svetríkom na štíhlom tele a prísne zastrihnutými vlasmi. Celý ten obraz človeka, učiteľa, ktorý svoju prácu miluje a odovzdáva žiakom, teda sa snaží odovzdať to najkrajšie, čo slovenská literatúra na svet priviedla. Vtedy sa mi to zdalo prudko romantické a nič krajšie som na svete v tú chvíľu nepočula.Sú aj dnes ešte takí učitelia, ktorých povolanie je poslaním?Včera - po nešťastnom "ružových tvári hlaď jará?", kedy som márne tápala v snahe vysvetliť dieťaťu čo to má byť, som si uvedomila, že dnešné deti sa Sládkoviča učia ako slovíčka z nemčiny. Spamäti.Lebo slovosled je iný, lebo slová už používame iné, lebo žiadne čekni, loguj, búkuj, lajkni v štúrovcoch nenájdeme. Ale snáď sa niečo na nich nalepí. Snáď ešte tá krása jazyka nie je pochovaná. Lebo: Marína moja! Teda tak sme myako tie Božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
A pekný život tie kvety žili,
A diamant v hrude nezhnije!“ PS - Včera som to na večer ale až tak romanticky zas nevidela. Keď sme posledný krát o desiatej nie že neprednášali, my sme ten text zúfalo skladali jakoby nanovo, mala som vážne pochybnosti o Sládkovičovi v akom stave delíria tú báseň napísal. Foto: Pixabay.com
Vieš čo? Ja som si to skúšala o 23tej sama povedať. A veru zvažovala som iné scenáre ... boli v tom drogy, sex a alkohol .... rock and roll som mu odpustila .
Ale je tá báseň čarovná - na papieri a keď ju prednáša niekto iný .
Ja som mala na také čarovné osobnosti nejak šťastie - napr. matikár na strednej - "umocnime si to nahá na ká na pé".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Robila som prieskum, či sa starší synátor tiež učil voľajaké básne. Vraj áno, na základnej. Pamätá si tak akurát zopár veršov z Mor ho. Drahý si toho pamatá viac. A čo sa mňa týka, ta okrem podobných spomienok ako má syn, mi v hlave ostalo akurát voľačo z Onegina, samozrejme po rusky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Noooo ... ja aj tú Marínu si pamätám, Mor ho, Žltú ľaliu ... čosi kdesi zo súčasnej tvorby. Deti boli zo mňa "nadšené" pri prednese.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, že delírium. Krásne spomienky máš, mne až také autentické a presvedčivé chýbajú. Teraz neviem či mám pamäť deravú, abo až taká nezabudnuteľná osobnosť u mňa nevyskytla.