No. Včera mi došiel balíček do roboty. Na moje meno. So žiadosťou o podporu 1/ chorých detí, 2/ detí v núdzi, 3/ rodiny v núdzi, 4/ ... proste variabilných symbolov bolo asi 7. Mohla som si vybrať. Žiadosť na kriedovom papiery natlačená farebne. na 4 stranách.
Asi to pošlem späť, nech môžu osloviť ďalšieho potencionálneho darcu.
Ja sa furt držím toho, že zadarmo veci sú na draka. Že nie ryby treba darovať, ale udice. Aj mňa učia byť samostatnou, lebo byť závislý na niekom je najhoršie v živote. A to nehovorím o finančnej či materiálnej podpore, ale aj psychickej.
Skôr mám rada také tie prekvapenia spontánne. Možno to nie je veľa, ale pre mňa a môj dobrý pocit je úsmev človeka viac ako "na dobrú vec". Proste iná skupina ľudí. Ako len tak dať pánovi, čo mu platím za parkovné ešte horalku - lebo je Mikuláša. Alebo cez tréning napchať deckám v šatni do topánok čokoládu. Všetkým. Lenže to nie je charita.
Zisťujem, že som z charity nejak "vyrástla".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby som chcela byť patetická, tak začnem, ako sa nám pred Vianocami otvárajú srdcia. Ako súcitíme s chudobnými, chorými....
Ale nie, podľa mňa skôr chceme uľaviť svojmu svedomiu. Veď čo, dáme na charitu a je na rok vystarané.
Naozaj nechcem riešiť morálnu stránku. Možno je to iba vec tradície u mňa. Chcem jednoducho nejako pomôcť. Ale ako??? Čo je asi najefektívnejšia forma pomoci? Už som dávala bezdomovcovi pred obchodom. Tuším som mu aj jedlo kúpila. Aj nkupu s T.....m pre charitu som sa zúčastnila. Aj na oferu pre chudobných sme dali. Aj do Zóny bez peňazí sme doniesli kopec vecí. Aj vianoný darček pre neznáme dievča sme pripravovali. (Nie samozrejme všetko naraz, to počas viacerých rokov)
Celkom by ma zaujímalo, aká forma pomoci je najlepšia. Čo by mne, ako matke s rodinou v núdzi najviac pomohlo. Či vždy niečo iné? Máte s tým nejakú skúsenosť?