reklama

Charita

dasa_ , 05. 12. 2017 - 09:43

reklama

Keby som chcela byť patetická, tak začnem, ako sa nám pred Vianocami otvárajú srdcia. Ako súcitíme s chudobnými, chorými....

Ale nie, podľa mňa   skôr chceme uľaviť svojmu svedomiu. Veď čo, dáme na charitu a je na rok vystarané.

Naozaj nechcem riešiť morálnu stránku. Možno je to iba vec tradície u mňa. Chcem jednoducho nejako pomôcť. Ale ako??? Čo je asi najefektívnejšia forma pomoci? Už som dávala bezdomovcovi pred obchodom. Tuším som mu aj jedlo kúpila. Aj nkupu s T.....m pre charitu som sa zúčastnila. Aj na oferu pre chudobných sme dali. Aj do Zóny bez peňazí sme doniesli kopec vecí. Aj vianoný darček pre neznáme dievča sme pripravovali. (Nie samozrejme všetko naraz, to počas viacerých rokov)

Celkom by ma zaujímalo, aká forma pomoci je najlepšia. Čo by mne, ako matke s rodinou v núdzi najviac pomohlo. Či vždy niečo iné? Máte s tým nejakú skúsenosť?


reklama


reklama

balalajka, Ut, 05. 12. 2017 - 11:05

No. Včera mi došiel balíček do roboty. Na moje meno. So žiadosťou o podporu 1/ chorých detí, 2/ detí v núdzi, 3/ rodiny v núdzi, 4/ ... proste variabilných symbolov bolo asi 7. Mohla som si vybrať. Žiadosť na kriedovom papiery natlačená farebne. na 4 stranách.

Asi to pošlem späť, nech môžu osloviť ďalšieho potencionálneho darcu.

Ja sa furt držím toho, že zadarmo veci sú na draka. Že nie ryby treba darovať, ale udice. Aj mňa učia byť samostatnou, lebo byť závislý na niekom je najhoršie v živote. A to nehovorím o finančnej či materiálnej podpore, ale aj psychickej.

Skôr mám rada také tie prekvapenia spontánne. Možno to nie je veľa, ale pre mňa a môj dobrý pocit je úsmev človeka viac ako "na dobrú vec". Proste iná skupina ľudí. Ako len tak dať pánovi, čo mu platím za parkovné ešte horalku - lebo je Mikuláša. Alebo cez tréning napchať deckám v šatni do topánok čokoládu. Všetkým. Lenže to nie je charita.

Zisťujem, že som z charity nejak "vyrástla". Mlčím

dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 11:10

Listy na kriedovom papieri, este pripadne s kopcom blbost okolo ignorujem. Aj som posielala spat, ale prestalo ma to bavit.

No, to chytanei ryb by bolo fajn. Len nejak mam pocit, ze vzdy sa najdu slabsi jedinci. A je jedno, ci su chori, maju slabsi intelekt alebo z akeho dovodu. A takych by nieco potesilo.

Velmi by sa mi napriklad pacilo, keby som mohla nejakemu dietatu zaplatit ZUS. Takemu, co to fakt chce. A mama na to nema. Z roznych dovodov. Len nejak neviem, kde zacat.

balalajka, Ut, 05. 12. 2017 - 11:17

Noooo ... ja tú tvoju ZUŠku beriem ako udicu Mrkám ... veľmi pekná myšlienka.

M.á.r.i.a, Ut, 05. 12. 2017 - 12:10
Krásna myšlienka ! Je veľa skromných, slušných rodín, ktoré sa nesťažujú na svoju situáciu. Je veľa nadaných detí z týchto rodín, ktoré nemôžu svoj talent rozvíjať. Skús osloviť vedenia ZŠ isto dokážu poradiť, veď tie deti poznajú alebo Detský domov aj tam sú také deti a kontrólovať si to dokážeš.
dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 12:18

OK, presvedcili ste ma. nasla som si kontakt na ZUS a napisala im. Uvidime, ci sa ozvu.

M.á.r.i.a, Ut, 05. 12. 2017 - 12:21
Super držím palce. Potom napíš ako to dopadlo.
púpavienka, St, 06. 12. 2017 - 15:51
Ja len viem že nie detské domovy či také organizované centra. Tak veľmi som chcela pomáhať a prišla som na to že všade bolo všetkého plno. Tie rodiny ktoré žijú medzi nami v bytoch či domoch, o nich nikto nevie že obratia každý cent aby ich deti boli aj nachované aj oblečené, no nemôžu si dovoliť dať deťom niečo navyše. Lenže o týchto sa nikto nestará, nie sú asociáli a tak nemajú prvo na nič. Mne raz jedna mamka hovorila ako šetrili celá rodina pre dieťa na tábor s nejakým družstvom ktorého bol súčasťou. Všetci rodičia to odsúhlasili ale pre nich dať 300 eur bolo niečo nepredstaviteľné a nakoniec im pomohol niekto cudzí pridal k tomu čo chýbalo a aj nejaké vreckové prihodil. Toto sa mi zdá ako pomoc pre určité dieťa, dieťa ktoré je zdravé a chce prežiť.
lienka, Ut, 05. 12. 2017 - 11:33

triezvejem v tejto oblasti...

nejak sa mi odkrýva kde končia tieto peniaze...

žobráci tu na okolí majú to ako svoj džob

nik sa nikam neposúva,

snažím sa podporovať dôchodkyne vo vlastnej rodine...finančne i pozornosťou

dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 11:36

veru tak, kazdy by sme mali zacat od toho najblizsieho okolia. Tam by to bolo najúcinnejsie. Len to je niekedy to najtazsie. ovela jednoduchsie je poslat niekam peniaze, najlepsie cez internet banking a mať to odciarknute.

anjeli, Ut, 05. 12. 2017 - 12:44

Ja Ti neviem, nejak mám potrebu pomôcť a nielen pred Vianocami a v rámci dobrého skutku. Videla som veľa žien, ktoré utekali od tyrana s jednou igelitkou a malými deťmi. Ľudí, ktorí museli začať nanovo od nuly. Niekedy stačí, že posuniem niečo ďalej, dám druhú šancu veciam, z ktorých som "vyrástla" vyrástli moje deti, veci, ktoré síce fungujú, ale boli nahradené modernejšími v našej domácnosti, niečo čo je užitočné ale u nás nato sadá prach. Nosievam do jedného združenia "Podaj mi ruku" a oni už vedia, komu poslúžia, kto potrebuje napr. rýchlovarnú konvicu, zopár šálok, taniere, žehličku... Pre nás nadbytok, nevhodný dar, pre iného nový začiatok...

dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 13:38

ja som niekde citala, ze pri niektorych uradoch prace, ci jak sa to vola sú zriadene socialne bazare. Tam sa zhromazduju taketo veci a posuvaju sa potrebnym. Snad to tam tie zeny vedia rozoznat, kto naozaj potrebuje. A skod, ze to nei je vo viacerych mestach. Toto som tusim o Trencine citala.

margesimpson, Ut, 05. 12. 2017 - 14:09

No, pre mna je najlepsou charitou ta, ktora je pravidelna. Taketo narazove akcie velmi cloveku do buducna nepridaju. Co sa mi osvedcilo je

1. konkretnej rodine/am prispievat mesacne nejakou ciastkou na fungovanie po dobu jedneho roka. Potom rodiny zmenim

2. ako psickarka prispievam na utulky. Vyhovuje mi "eshop" https://www.preutulky.sk/o-nas-zapojene-utulky/ . Tam maju jmednotlive utulky svoje wishlisty s tym, co im momentalne najviac chyba. Ja nakupim a im je to dorucene.

3. stravne listky pre maminky s detmi na onkologii. Tie maminy totiz stravu v nemocnici zabezpecenu samozrejme nemaju. Teraz neviem najst link, ale vzdy raz za cas vyzbierame a znama to do zdruzenia odvezie.

4. a este vyradene veci. Necakam na konkretne podujatie. Som na fb v skupinach z mojho okolia. Tam vzdy zverejnim ak mam nieco nadbytocne a ludia si to pridu zobrat.

dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 14:20

ako si hladala potrebnu rodinu? Lebo to je pre mna najtazsi oriesok. V priamom prbuzenstve take myslm ani nemme. Prde mi to celkom citliva zaležitosť

margesimpson, Ut, 05. 12. 2017 - 14:27

cez OZ. Napr. aj cez niekdajsie mamam slovenska, teraz je to tusim Podaj dalej. Do akejkolvek charity vbehnes, oni si poznaju "svojich" ludi. 

dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 14:46

a to uz tusim cinnost ani nevyvija, ak som dobre informovana. Ja som si v prvom momente myslela, ze to je o nejakej rodine z blizkeho okolia. Ale vlastne, ked ide o peniaze, tak to je jedno

margesimpson, Ut, 05. 12. 2017 - 14:58

veru nie, vsetko to upadlo, bohuzial. Georgina to chcela riesit, ale nebola ochota. a to je dlha historia. Ale ti ludia zostali, nestratili sa. U nas tak mame pri kostole v meste taky zber satstva atd, a oni sa prave venuju aj rodinam v nudzi. Hlavne teda s detmi, organizuju mikulasa atd. A podla toho co tu baby spominali, tak nepochybujem, ze skoro v kazdom meste nieco take je, kde pomahaju socialne slabsim rodinam. A tie potrebuju pomoc vzdy, nielen na mikulasa veru

dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 15:32

To je cele tazke.

Jeden priklad z praxe - bol pred rokmi preberany priamo tu. Mlada mamicka, zomrel manzel. Na krku deti. Vsetci sa snazia pomoct.

Zhodou okolnosti tato mamicka byvala v dedine, kde som vyrastala. Mala malicku chalupku, za nou rou. Tak jak je to na dedine bežne.

Lenze naucila sa, ze je chudobna a kazdy jej ma davat. Ona nema povinnost. Lebo je odkazana. Kazdy sa ma o nu starat.

Ked popisala svoj pripad, tak samozrejme kazdy, kto nepoznal, lutoval.

Kto poznal, bol velmi ostrazity.

Ona ani nebola zla, ale vdaka tomu, ze vzdy nakoniec vsetko dostala, tak sa nestarala. Ked dostala peniaze, nerozdelila. Ale rovno urobila bombasticky nakup. Aby detom dozicila. Celkom jej bolo jedno, ze o tyzden uz nebude nic.

Teraz uz ani presne neviem, tusim jedno dieta zomrelo. Ako skoncili dalsie neviem presne. Je v nejakom azylovom centre. Hoci mala domcek. Aj rolu, kde sa dalo aspon to zakladne vypestovat.

Uz si presne nepamatam, ale robila sa tusim aj tu alebo na podaj dalej zbierka pre nu. Skoncilo to nevalne. Veci sa kade tade povalovali. neviem, ci jej nesedeli, alebo neboli dost vhodne.

 

Jeden pohlad je zvonka, ked niekto raz pride a neico skontroluje. A iny je pohlad susedov, ktori vidia kazdodenne. Ale ani ten nemusi byt objektivny....

 

Ach, tazka, pretazka tema. Fakt sama neviem, kde je pravda. Co je spravne.

Trpiacim treba pomoct. Hlavne, ked su to deti. Ale neskodime im tym nakoniec? Respektive, ako najst tych, ktorym to fakt pomoze, niekam ich to potiahne?

A som vlastne ja ten clovek, co ma rozhodovat o tom, co je pre koho dobre? nemam proste len pomoct cloveku v nudzi? Tomu najposlednejsiemu alkoholikovi, co hrozi, ze umrzne na ulici? Ja fakt neviem, netusim.

margesimpson, Ut, 05. 12. 2017 - 15:44

s poslednym odsekom sa stotoznujem. Ja pomaham s nejakym cielom. Ak aj sa ta pomoc vyuzije na nieco ine, mna sa to akosi netyka. Ja som to spravila preto, lebo som chcela. Nemozem ludom nanutit svoju predstavu o dokonale vyuzitych prostriedkoch a o tom, ako ma ich zivot vyzerat. Ja sa mozem len pokusit dat pozitivny priklad. Ostatne je uz na nich samotnych. Ale alibisticky musim povedat, ze nikdy nevedeli moje ani manzelove meno. Vzdy cez prostrednika a nezaujimalo ma, co sa s tymi peniazkami deje. Inak by mi srdce trhalo, ked trebars prisiel cas presunut pomoc inde. A na druhej trane par som ich aj "osobne" poznala, ale nemali tusenie  a tak sa necitili hlupo, ked sme na seba narazili.

PS: k teme aj tej tu uz spominanej ZUS. Raz mi dosiel do ruk preposlany list od jednej z tych mamin. A viem prave, ze cast peniazkov pouzivala na lekcie gitary pre svojho syna, ktore by si inak nemohla dovolit ako zbytocny luxus. Takze skvely napad aj tie ZUS!

dasa_, Ut, 05. 12. 2017 - 15:51

ano, aj pre mna sa zda najlepsie proste odovzdat a nechat na nich, ako s tym nalozia. uz to nekontrolovat.

len potom sa tam trochu straca ten aspekt chytania ryb.

Lebo treba povedat, ze obcas sa najdu aj ludia, co jednoducho nevedia z roznych pricin hospodarit. lebo to nikdy nevideli napriklad. Alebo jednoducho ich schopnosti im to nedovoluju. Alebo cokolvek ine.

V kazdom pripade, mame sa uzasne, ked sa mozeme s niekym delit.

anjeli, Ut, 05. 12. 2017 - 18:28

Ja musím súhlasiť s margesimpsonÁno a zvlášť s týmto: "Ak aj sa ta pomoc vyuzije na nieco ine, mna sa to akosi netyka. Ja som to spravila preto, lebo som chcela. Nemozem ludom nanutit svoju predstavu o dokonale vyuzitych prostriedkoch a o tom, ako ma ich zivot vyzerat. Ja sa mozem len pokusit dat pozitivny priklad. Ostatne je uz na nich samotnych."

Charita pre mňa nie je o stavaní si schodíkov do neba, o súdení skutkov iných, o moralizovaní... pomáham, keď cítim potrebu pomôcť, keď viem, že môžem... Možno to nie je pre niekoho správny pohľad, ale robím to podľa seba.

eva m, Pi, 08. 12. 2017 - 18:55

Daska, ak hladas rodinu, ktora potrebuje pomoc, jednou z moznosti  je zajst do niektorej skoly a spytat sa. Ucitelia, riaditelka urcite vedia, ci maju take deti.

eva m, Pi, 08. 12. 2017 - 19:13

Ako uz viete, som clenkou Soroptimist International a nasim projektom je tabor pre deti zo socialne znevyhodnenych a mnohopocetnych rodin. Kazdy rok stravi  v lete tridsat deti tyzden v tabore, ktory hradi nas klub, ja chodim ako veduca. Deti do tábora zhaname osobne - cez známych, cez skoly, kde nam riaditelka odporuci atd. Deti sa tam maju uzasne, maju krasny, bohaty program, zaroven dostanu od nas rozne darceky - hracky, skolske pomôcky atd. Vzdy urobime aj zbierku satstva a mozu si ich zobrat.

Tieto taborove deti potom v decembri pozyvame na Mikulassku besiedku, kde im zahraju divadlo dievcata z diagnostického centra, pride Mikulas, deti dostanu balicky  (aj dievcata z DC Úsmev),tiez dostanu knizky, plysaky, hracky  a hlavne maju uzasny zazitok.

Prave vcera sme mali Mikulasa a uplne nadherne bolo, ked mi deti hovorili, ze o rok velmi chcu uz do tábora znova Úsmev .

Pre mna je toto zmysluplna forma pomoci, okrem toho podporujeme nadaných studentov na bilingválnom gymnaziu - financne prispievame  na studijne pobyty tym, ktori si to zasluzia, ale ich rodicia nemaju moznost im to zaplatit. Podporujeme Diagnosticke centrum Lietavska Lucka, urobili sme pre nich vlani krasny celorocny projekt, zapajame ich do akcii nasho klubu, predavame ich vyrobky na nasich beneficnych akciách a ked im donesiem ziskanu trzbu, je to obrovska radost.

Da sa pomahat, nielen pocas Vianoc, ale po cely rok. A myslim, ze je to velmi potrebne. Treba vsak dat, isteze pozor, ab nasa pomoc sla tam, kde je ozaj potrebna. Aby nebola zneuzita.

 

Kamila, Pi, 08. 12. 2017 - 21:20

Krásne a zmysluplné veci robíte, robíš. Áno

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama