reklama

Hardvérové or(alebo) softvérové deti

Kamila , 25. 01. 2018 - 11:25

reklama

Naše pikniky v čakárni u lekára sú často veľmi inšpiratívne.  Zvykneme povyťahovať niečo na zakusnutie, ak poniektorí nestihnú raňajky. Decká si sem tam kupia kakauko, "kaveju" a debatujeme.  Úsmev Ako dvaja, traja introverti pokope, žiadna výhra, ale ako mama som dosť snaživá, občas sa aj voľačo zaujímavé dozviem.  Napríklad ako sa ťaží krytpomena, voľačo o youtuberkách, kozmetike v Južnej Kórei ... Inak tomu nebolo ani túto stredu. 

Rozprávala som našim dvom "veľkým" deťom, že sa poslednú dobu u nás dosť vecí pokazilo, a ako obdivujem môjho drahého, ktorý to všetko dokáže opraviť. Nemá problém rozobrať vysávač aj tablet, aj kadečo iné, opraviť, vymeniť podľa potreby súčiastku, poskladať a ono to zväčša funguje .... Okrem kadečoho iného čo on zvládne ... Občas nie je jednoduché zachovať si aspoň najnutnejšie zdravé sebavedomie. Hambím sa 

Ale nie o tom som chcela. Spomenula som rozpor, že naši chalani už také nevedia, no ten starší ešte poskladá PC, aj voľajaký nábytok v demonte, ale to je všetko. Mladým dnes  chýba manuálna zručnosť všeobecná, ale aj tá technická ... Ako jasné, niečo ich mohol naučiť MM, v škole už sa už technickými vecami málo stretnú ... Inak keď si spomínam, tak my, ešte aj na gympli, sme mali nejaké základy strojariny, voľakedy dávno ...

Dcéra mi však vysvetlila ešte jeden aspekt, nad ktorým som sa nezamýšľala. Že naša generácia je ešte hardvérová, technika, ktorá sprevádzala nás, bola jednoduchšia, pochopiteľnejšia, opraviteľnejšia.... Že nové technológie sú tak komplikované, a miniatúrne, že s nimi si ťažko niekto poradí v domácich podmienkach .... Ale, že dnešná generácia je softvérová. Tam, kde mi prichádzame s rešpektom, pred novými programami, aplikáciami, chvíľu sa rozkukávame, občas zapisujeme krok za krokom ako čo funguje, abys me to vedeli nabudúce zopakovať ... Dnešná mladá generácia k novým technológiami pristupuje odvážne, intuitívne, však skúsim, toto .... a raz dva sú v tom doma. Jasné všade sa nájdu výnimky. Asi je to to takto v poriadku, budú žiť v inej dobe. Len kto bude opravovať vodovodné batérie, tečúcu vaňu ..., vymaľuje byt, opraví pokazené dvierka  ..., keď ešte aj tých zručných remeselníkov bude stále menej a menej. Ešteže máme v dnešnej dobe nový nábytok zväčša vo vydaní "puzzle", poskladaj si sám. Úsmev Inak moja 24 ročná deva rozpráva aj o tom, že dnešné dievčatá nevedia pracovať, chlapci asi nie sú výnimkou ..., ale to je zas na inú debatu.

Ak sa pozrieme na nás ženy, mamy. Mňa babka naučila pliesť, háčkovať, šiť ... Staršia od toho uteká. Mladšia už nemá babky, ja akosi nezvládam nič, ale vo waldorfskej škole sa naučili aj vyšívať, háčkovať, pliesť, pracujú s drevom a kadečím ..., takže tradície ostanú v rodine.

Takže tak. Dievčatá, ako vy vnímate paradoxy dnešnej doby, v iných (ne)zručnostiach mladej generácie?

PS: Inak mi deti potvrdili, to čo viem už dávno, že som divná. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

 


reklama


reklama

dasa_, Št, 25. 01. 2018 - 11:59

no, u nás doma je to paradoxne trochu inak. Junior je v týchto veciach zručnejší ako manžel. Si dobre pamätám, ako sme dovliekli nábytok naplocho v krabiciach. A junior trpezlivo čakal, tým to konečne prestane tatina baviť, prizná si, že to nedokáže. A nastúpi on, aby to zmontoval. Najťažšie si je priznať, že to nefunguje.

Náš mladý sa púšťa s vervou aj do hardweru. Dokonca mám pocit, že ho to baví viac. Príkladom je moj nb. Od začiatku (má 10 rokov) štrajkoval ventilátor. Hučal. Dva krat bol v záručnej oprave, na chvíľu pomohlo, potom už nie. Ja som sa príšerne bála to zveriť synovi do rúk,. Časom nielenže haproval ventilátor, ale počítač sa neúmerne prehrieval, ak som potrebovala niečo dôležitejšie robiť, tak som ho obkladaľa ľadovými kockami z mrazáku. Až to nevydržal a raz, keď som na pár hodín odišla pocitac zobral, rozobral, nanovo prepastoval procesor, vyčistil ventilátor. A ja som si hlavu mohla trieskať o stôl, že som mu neverila už predtým. Aktuálne dokonca zaobstaral novy ventilátor a tak mám momentálne najtichší PC v dome :)

To je jeden pohľad, takže nei je to vždy tým, že je mladý, proste ho tam ťahá. Hoci ja som v ňom chcela asi viac vidieť SW-ristu.

 

A poviem ešte jeden prípad. Pokazila sa sušička. Proste zrazu vypla a koniec. Zavolali sme opravara. Ten si ju odniesol a vyhlásil, že elektornika. Nehorázna suma, ale povedali sme, že dobre, ideme do toho. Vymenil novú elektroniku a nič. Darmo som hovorila, že sa sušička vypla a ani nezasvieti... Tak išiel konečne pátrať po príčine. A na motore našiel zničený kondenzátor. Za 10€. Už sa zrejme nedozvieme, či nestačilo vymeniť len ten a nie celý panel.... Čiže, aj keď bol opravár podstatne starší, jednoduchšie sa mu zdalo vymeniť panel, ako naozaj pátrať po príčine....

mmch, ukazuje to na tzv. kazítka :) Fakt nevydržala súčiastka za pár drobných... Ktovie, koľko prístrojov sa kvoli takejto blbosti rovno vyhodí. Lebo po pravde, zohnať opravára na pračku, sušičku, to je nadľudská práca v niektorých regionoch. Aj ten náš radšej ponúka poistky a iné "výhorné investície"

Kamila, Št, 25. 01. 2018 - 19:29

Šikovný je, to je ta svetlá výnimka. Úsmev

balalajka, Št, 25. 01. 2018 - 12:56

Áno - dcéra má pravdu. Dnešnú pidi elektroniku dokáže opraviť a aj zostrojiť len detská pracovná sila v Číne Vyplazený jazyk ... ale vážne, k veci. Sarkazmus bokom.

Nedávno sme sa bavili o autách. O tom, ako tie moderné, úžasné a silné značky keď sa niečo pototok donesieš do opravy, napoja ich na PC a vypľuje ti to papier s diagnostikovanou chybou. Dnes si ani automechanici pri tom tuším ruky nezašpinia.

Fakt je, že chalani ovládajú rôzne griffy na nete už lepšie ako ja. Nechápu síce prečo je sokoly a nie sokoli, ale môj problém s obrazovkou vždy riešený resetom notebooku riešia cez 2 tlačítka. Takže hej, tejto oblasti určite už prekonali mňa. A trochu i otca Úsmev.

Ja som prevelice rada, že na škole znovu zaviedli technické práce. Staršieho neskutočne bavia. Nielen koláčiky robiť ( aj doma veľmi rád pomáha, hlavne radšej ako čítať povinnú literatúru pre čitateľský), ale aj také chlapské - pilníčky, doštičky, šrobováky a tak.

Tak snáď sa tá zručnosť trochu prinavráti, lebo zatiaľ sú hodne vo fáze "rozoberiem - znovu poskladám - ajhľa koľko vecí mi zostalo - a .... prečo to nefunguje?" Mrkám

dasa_, Št, 25. 01. 2018 - 13:30

včera sme sledovali na čt2 manželské etudy. Bolo to veľmi zaujímavé sledovať, všetky diely. Aj keď možno trochu depresívne.

Včera boli manželia, mali 5 detí. A s 2. v poradí si fakt nevedeli poradiť. Nič nefungovalo. Odmalička utekal z domu, flákal sa. Sám o sebe vyhlásil, ja som sa veľmi zle učil, mal som na vysvedčení najlepšiu známku 3 - zo správania :) . A po rokoch - rodiny sledovali 35 rokov - sa ukázalo, že tento chlapec sa v živote celkom uchytil. Nič svetoborné, ale bol spokojný, oženil sa. Vybudoval svoj malý svet. Celkom ma to prekvapilo, lebo sa zdalo, že z tohto nezvládnuteľného dieťaťa nemôže vyrásť nič... A ono zdanie klame.

adus, Št, 25. 01. 2018 - 14:53

Môj manžel, skutočný ezermešter (majster tisícich remesiel) rozoberie, znovu poskladá, aj mu zostane - ale - vždy to funguje! Fakt som asi nezažila, aby mu aspoň jedna malilinkatá podložka nezvýšila.

Deti sú ešte pomerne slušne hardvérové - lebo museli vždy priložiť ruku k dielu, či už sa maľovalo, natieralo, kládla podlaha, či kachličkovalo, keď chceli poličku na stenu, aj odpíliť, aj natrieť, aj priskrutkovať museli ... paradoxne, dievky sú asi technicky zručnejšie ako chalanisko, ale už sa konečne začína aj on chytať. Ale - a to som rada - sú aj softvéristi a tak sa mám na koho obracať ;-)

Je to vždy o tom, k čomu deti pritiahneme .... niekedy stačí osobný vzor, niekedy to treba trochu násilím, ale inak, úplne najlepšia škola je, ak deti idú v rámci štúdia mimo domova - život ich prinúti ;-)

Kamila, Št, 25. 01. 2018 - 19:33

Šikovného chlopa máš doma, však sa bavíme, že s tým mojim sú si kus podobní ...Úsmev

A dievčence , keď sú aj po mame aj otcovi,Áno ano je to aj o tom, k čomu sa podarí ich pritiahnúť doma. A súhlasím, občas život najlepš učiteľ. Chichocem sa

anjeli, Št, 25. 01. 2018 - 21:56

No moji chalani patria do skupiny, kde rodičia sú zručnejší a oni totálne drevá. Napr. sme v lete kládli podlahu, ja k tomu objednávky na torty....ešte pri vypratávaní detskej ako tak priložili ruku k dielu, ale už maľovku manžel "musel" zvládať sám a dlážku som pomáhala klásť nastriedačku so zdobením tortiet ja. Nuž čo, ja som si ich zle vychovala alebo sa mi vypomstilo tvrdenie: "Náš byt /rodičov/, naše pravidlá /platia pre decká/." Tak mi to odôvodnili tvrdením, že veď je to váš byt, tak vy si ho porobíte ako chcete. /I keď som na konci vybuchla ako pretlakovaný kotol a narobila riadny krik, viem, že nepomohlo/. Obdobne je to aj so skladaním nábytku, kde sme už zohratá dvojka: ja a manžel. A  popri tom ešte niečo navariť, lebo veď ani to nevedia sami. No, ale ako opakujem im donekonečna, raz sa im to škaredo vypomstí, keď pôjdu sami bývať, i keď tvrdia, že si nás zavolajú na pomoc, prídem maximálne s lekárničkou v ruke prizerať sa a zachraňovať "kdyby něco"...

Ale zas paradoxom je, že najstarší je vyučený nástrojár a už aj necelé tri roky v tomto odbore pracuje... mladší rovnako tak sa učí a na praxi si ho chvália, takže až také drevá nebudú, len asi motivácia chýba alebo málo po nich hučím, lebo len vtedy sú schopní zapojiť sa.

adus, Pi, 26. 01. 2018 - 10:21

..."prídem s lekárničkou" ... sa mi preukrutne páči ... 

anjeli, Pi, 26. 01. 2018 - 10:34

Už si ich poznám Veľký úsmev... a niekto musí poskytnúť prvú pomoc prípadne odfaklený prst strčiť do ľadu a nejančiť pritom Veľký úsmev

adris, Pi, 26. 01. 2018 - 08:28

Spočiatku som si myslela, že moji budú tí softweroví, ale ako rástli a stavali sme, tak som všetkých aj s MM tlačila, aby spolupracovali. Chalani veľmi nechceli, lebo MM na spústu vecí, čo robili frfľal, opravoval ich a pod. Musela som mu dohovárať aby sa trochu krotil, lebo sa nič nenaučia a odradí ich už len myšlienka na prácu s ním. Potom mu nezostane iné, iba pomôcť si sám. Čo, povedzme si úprimne, s pribúdajúcim vekom je ťažšie a ťažšie. Dnes sú už schopní aj drevo popíliť, aj nábytok zmontovať, či vŕtačku chytiť do ruky. Do opravy elektro vecí sa "nemontujú", ale menší (pre mňa neriešiteľný) problém s PC alebo mobilom dokážu vyriešiť i volské oko, praženicu si vedia spraviť. Takže tak. Občas treba asi aj pritlačiť, dohovoriť, viesť a to obe strany. Zasa každý je iný a v niektorých prípadoch ani to nepomáha.

Kamila, Pi, 26. 01. 2018 - 10:14

Veru tak, mama musí byť veľkým diplomatom, odhodlaným, trpezlivý, vytrvalým a na všetky strany. Úsmev

púpavienka, Pi, 26. 01. 2018 - 10:12

No myslím že ta technická zručnosť je viac daná, silou vôle sa zrejme naučia také veci robiť aj iní ale oni to nebudú robiť s huráááá radosťou. Vidim na svojich deťoch či vnukoch. Ja som bola zvyknutá že všetko vedeli doma chlapci opraviť počnúc traktorom  až po vymurovanie domu a všetko čo k tomu patrí.

No musela som prijať aj ten fakt že nie každý to vie. 

Moji vnuci, ten čo mi odišiel sa nudil pred telkou či inými vecami - potreboval niečo stružlikať alebo rozoberať veci, rozobral všetko ale nie všetko dokazal aj poskladať, lenže bolo tam to technické. Moji další dvaja vnuci veru už nie sú, robili sme ohrady pre hydinu a ostala som prekvapená, urobili iba to čo som presne povedala, takže žiaden rozlet s ich mamou sme prišli na to že veru ta naša improvizácia im chýba. Oni zmontujú všetko ak to má popis a presne veci. No zaťko je vyučený vodár-kurenár, ale nepreloží ani sifon, jednoducho nikdy v tej oblasti ani len nepracoval. išiel na učilište lebo bolo s maturitou a potom bol prevrat a všetko bolo inak.

No takže si myslím že tak ako to bolo predtým bude aj nadalej budú deti zdatné aj na manuálnu prácu a aj ti druhí. Mne stále chodí taký paradox dnešnej doby - všetci študujú dokonca už je hanbou nemať aspoň bakalara a všetci sú múdri a také veľké množstvo z nich robí slúžky - pardón au pair či opatrovateľky, či spoločníčky. Vlastne pomenovali sme inak všetko - už nenájdete dobré predavačky, lebo asistent predaja je už predsa niečo viac - to som si vypočula mladých v autobusse . ľudia si majú uvedomiť že nebudú skákať tak ako predávačky, máme štúdiovych poradcov - v tom som ako ten starý dedinčan, ktorého dcéra chcela zaviesť do kúpeľňového štúdia a on kričal. ja tam nepôjdem, nech si študujú iných ja chcem len nové umyvadlo. Veru z princípu nevstúpim ani ja do žiadnych štúdií - mne sa ten názov protiví a tak čakám kedy sa otvorí nejaká škola na zdravý rozum - žeby to bolo štúdio rozumu?

P.s. minule mi jedna stará pani hovorila že ma 13 ročného vnuka, ktorý jej aj televízor opravil a aj starý stolček na ktorom sa jej najlepšie vonku sedí.

adus, Pi, 26. 01. 2018 - 10:25

to mi pripomína novodobý názov pre upratovačku: kozmetička podlahových kritín :-D

Iwa, Pi, 26. 01. 2018 - 15:22

Pred pár rokmi sme u rodičov v záhrade dávali do poriadku ohnisko a okolie, lebo chlapci chceli opekať. Bol tam aj 18-ročný synovec a brat ho poslal po rýľ. Chlapec doniesol... motyku Veľký úsmev tak sme ho vyviedli z omylu, skúsil dokonca aj rýľovať. Asi o polhodinku bolo treba motyku, tak som poslala nášho staršieho 8-ročného pre ňu. Doniesol lopatu Váľam sa od smiechu po podlahe No, panelákové decká! Alebo sú po dedkovi - mojom otcovi, ktorý veľmi zručný nie je - on je taký softwarový zo starej generácie Úsmev ani do záhrady nechodí (len k ohnisku opekať). Keď ideme k našim, mamka nadiktuje, čo sa pokazilo a manžel si podľa toho zbalí náradie Chichocem sa Manžela mám šikovného, chlapci sa majú od koho učiť. Už ich normálne vyháňam, keď ide niečo robiť, aby aj oni skúsili. Len manžel občas nesúhlasí, na niečo sa mu zdajú malí, niečo sa bojí že zničia... niekedy je to ťažko aj s ním. V lete sme sa pohádali, keď som staršiemu chcela dať do ruky sekeru a naučiť ho rúbať drevo Chichocem sa však mal 12 a pol roka, vysoký ako ja, tak prečo nie? Starší je viac softwarový, do manuálnych prác sa mu veľmi nechce, jediné, čo ho baví, je triediť a ukladať - stačí mu dať krabicu skrutiek alebo gombíkov, a vytriedi podľa čohokoľvek Pohoda MLadší ten sa do všakovakých ručných prác vrhá často bez rozmýšľania a aj bez dozoru. Občas treba mať v pohotovosti lekárničku Vyplazený jazyk Dúfam, že nakoniec budú obaja rovnako šikovní, ako manžel.

Ešte jeden momentík mi tak utkvel v pamäti. Raz sa kdesi odtrhol nejaký drôtik, tak som zobrala spájkovačku a zospájkovala, však nebudem 4 hodiny čakať na manžela, kvôli kvapke cínu. Ten šok, čo mal starší junák, že mama spájkuje a vôbec, či také veci ženy môžu robiť! To sa stále na tom zabávame Veľký úsmev A to ešte junák neviem, že keď budeme maľovať byt (asi v lete), tak tato bude objednávať pizzu a umývať po maľovaní a ja sa budem realizovať s farbičkami a valčekom Bozkávam

margesimpson, Ne, 28. 01. 2018 - 16:23

nesuhlasim :). Ono treba sa nad tym uplne inak zamysliet. Kedysi nebolo tolko informacii, tak sa clovek musel vsetko ucit, az biflit. Dnes mas internet. Tam je vsetko. Aj ako krok za krokom opravit pracku.

Ja napr. robim v IT. Mam kolegov, ktori nikdy nepracovali manualne. Ale ked sa minule jednemu pokazila pracka, cez net nacital predpokladany problem aj riesenie, suciastku objednal,  navod krok za krokom zopakoval a voila. Detto dalsi s umyvackou, dokonca autom (naco platit servisu, ked si dokazes kupit taky isty dekoder ako maju oni a vidis, v com je problem. Minimalne za diagnostiku usetris). Dalsi si kupil CNC frezu a vyraba doma vsetko co potrebuje, naposledy dokoncil velky luster do obyvacky :D. Nemaju problem so sadrokartonom, vodarinou, elektrikou. Vsetko najdes na nete. Ked to potrebujes. Teraz sa totiz uz vedomosti nebiflia a neucia. Teraz je ich skor take mnozstvo, ze je potrebne naucit sa ako ich spravne triedit a vyhladavat (a v tomto zlyhava nase skolstvo na plnej ciare). 

Jo a hackovanie. Kolegyna hackuje zvieratka a rozne dalsie vtakoviny. Tiez samouk cez net. Co nenaucili rodicia, naucilo zdielane kolektivne vedomie.

Kamila, Ne, 28. 01. 2018 - 17:21

Súhlasím internet je veľký pomocník, MM tiež pri mnohom funguje tak, že hľadá na nete postupy ako niektoré spotrebiče otvoriť, rozobrať, aby sa vôbec dostal k zisťovaniu problému. Jasné mnohé je aj o povahe, danostiam, každý sme iný. Ono to bude asi z každého rožka troška ...

Dzeny, Po, 29. 01. 2018 - 08:43

Ja nejako rátam s tým, že chlap je manuálne zručný, lebo v našej rodine sú len zruční muži (a zručné ženy:)). A ak dokážem tesnenie na kohútiku vymeniť ja, tak mi príde fakt dosť smiešne, ak to nevie muž. Ale to mám z rodiny. To je môj stereotyp. Sú iné rodiny, kde to tak nie je a na každú blbosť volajú majstra alebo to jednoducho urobí žena. A je to tak v poriadku, veď nemusí mať každý vzťah k majstrovaniu preto lebo je muž a k pleteniu a vareniu len preto, že je žena. Ale keď pozerám všelijaké návody a postupy na nete, tak  mám pocit, že to vôbec nejde so šikovnosťou ľudí dolu vodou, práve naopak. 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama