Pomoc. Ja to neviem dočítať. Vo mne sa nejak búri každá bunka.
O akých 10 generačných opakovaných vzorcoch to hovorí? Pred 200 rokmi sa spájali rody z rozumu. Ešte aj pred 100 rokmi to tak bolo. Tu išlo o ekonomický biznis - samozrejme boli výnimky, boli svadby z lásky. Často však nebolo z takého vzťahu kam újsť -napr. ak sa z muža stal násilník, alkoholik. Ešte pár rokov dozadu bol "trend" - žena sa MUSÍ vydať a porodiť deti. A potom sa silou mocou spájalo aj to, čo by sa nespojilo, hlavne že sa "nevesta minula". Tak o akej "MUSELI ste sa spoľahnúť. Preto partneri kedysi oveľa viac držali pohromade." je reč? Tí ľudia sa často nespoliehali. Proste žili tak, lebo tak VYDRŽALI žiť iní. Tu vidím ja ten rozdiel. My máme možnosť. Možnosť vzťah "bez problémov" aspoň spoločenského odsudzovania a z časti aj existenčných, ukončiť. Tak sa mnohí netrápia. V tom vidím ja "problém", nie v peniazoch.
Chudoba ako taká vzťahu neprospieva, podľa mňa. V extrémnych prípadoch totiž narastá nervozita z riešenia základných životných otázok. Slabšie nátury povolia, odchádzajú. A vždy to tak bolo a asi aj bude.
Skôr mám pocit, že tí "ekonomicky zabezpečení" - proste tí čo prišli k peniazom nejak ten vzťah udržia. Každý si žije po svojom, svoje hobby, svoji priatelia, svoj voľný čas. A pritom sa nejak vedia spolu stretnúť a mať aj spoločné hobby, spoločných priateľov a spoločný čas. Proste nie je to taký ten vzťah "tak nám je spolu dobre že nevieme bez seba dýchať" ako to tu načrtla už marge v inom blogu.
A to že pán Herman tvrdí, že po svadbe sa nikto nemení ... to je somarina. Nikto nežije vo vákuu. Každý sa mení. Zbiera skúsenosti. Vyhodnocuje ich. Berie si z nich podstatné do života. Len ....mali by sme sa menili aspoň rovnakým smerom, nie každý na druhú stranu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celkom zaujímavý článok. Teda, nebol primárne venovaný iba tomuto. Porovnáva vzťahy kedysi a dnes. Mne sa to javí celkom rozumné, čo hovorí.
Toto jeho tvrdenie, že vzťahom pomáha chudoba ma trochu prekvapilo. Niečo podobné som často videla pri zakladaní firiem. Kým všetci museli makať, aby firma prežila, bolo dobre. V momente, ako sa zarobili peniaze, nastali zvyčajne problémy. Každý mal svoj názor na to, ako peniaze deliť, čo s nimi robiť, ako ich použiť.
Funguje to tak aj v manželstve? Lebo ja mám pocit, že ono to je do istej miery aj pravda. Aj problémy, také tie velké, dokážu rodinu posilniť. A niekedy paradoxne, peď už nie je problém, tak nastane problém. Zrazu to nepodstatné, čo pri riešení každodenného prežitia ani nebolo vidieť, je najväčší problém.
Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, tak vlastne poznám iba jedno manželstvo, čo sa rozpadlo potom, ako začali mať dosť peňazi. Zato firiem poznam fakt veľa, čo dopadli neslávne.
Na záver ešte pesnička ku téme :)