reklama

Ťažký pondelok ľahšia streda

Pridal/a púpavienka dňa 09. 05. 2018 - 17:37

reklama

V pondelok som musela utekať na daňový úrad, ale bol to veľmi divný deň, plný rozdielnych veci.

Tak hned v meste na zástavke pristupil zrejme otec s dvomi mladými dcérami, je pravda že dievčence boli širšie ako vyššie a napchať sa do tých tesných vecí určite dalo zabrať, ale to čo sa začalo diať ma dorazilo a bola by som najradšej ušla. Pán začal devam dohovarať - pozrite sa na seba ako to vyzerate, kto to kedy videl aby dievča bolo také prežraté, koho si chcete nájsť. Pozrite sa na tu paniu / to akože na mňa/ kedy vy budete vezerať takto? a to pani už nie je mladá.

Toto je najhoršie, byť vtiahnutý do niečoho  bez toho aby sme to chceli. Musím nad sebou porozmýšľať čo mi tým chce vesmír povedať lebo v lete  sa mi stalo niečo podobné. Tiež na zástavke kde pristúpil muž niečo starší odo mňa a začal tam stojacej mladej pani hovoriť - a to ako vyzeraš? ved ty si zarastená, ved máš fúzy a to čo nejdeš k doktorovi - ty si ako tvoja mater a stará mater. Ak by sa bolo dalo schovala by som sa pod zem ale odrazu išiel pánovi autobus a odišiel. Odvtedy to žieňa ma ledva pozdraví lebo som bola nechtiec svedkom jej poníženia.

No nakoniec v pondelok na úrade bola fajn pracovníčka a pomohla mi v tom čo som nevedela, aj sme sa zasmiali a ona mi naozaj vylepšila tu predošlu skúsenosť a to som bola na daňovom.

Išla som si kúpiť tu tieniacu textiliu na plot a mala som tu drzosť že som sa opýtala predavačky či mi neporadí - nemala som, lebo zazrela na mňa tak akoby som sa mala ihned pratať a ja som sa aj pratala. Utekala som rýchlo na nákup, lebo už došli aj vločky, aj toaleťak, ktorý už kupujem 2 týždne, no zastavila som sa v Bille lebo tam si občas kúpim chlieb ktorý mi vydrží týždeň a skoro ho zvládam. Nemali ho ako veľakrát ale odrazu za mnou beží pekárka a hovorí mi - ak počkate 15 min. upečiem vám ho. Vedela som že mám 20 minút čas do odchodu busu a tak som prikývla. Nakoniec som mala úplne horúci chlieb aj pani ktorá mi ho doniesla k pokladni aby som nemusela ísť druhý krát cez celú predajňu k pokladni. Viete že ja som mala veľkú chuť tu žienku vyobjímať, bola usmievavá a naozaj šťastná. Stihla som aj autobus ale celý utorok som sa z mesta liečila ako každý raz.

Dnes bola imunologia a teda aj konečný verdikt - histamínová intolerancia, na ktorú neexistujú žiadne lieky, nie je to nič čo sa da vyliečiť, chýba vám už tretí enzym, ale ak to budete zvládať tak ako štiepenie tukov či poruchu tvorby inzulínu tak bude všetko v poriadku. Aha? - moje tečenie z nosa a kýchanie patria k alergickej rinitíde  pravdepod. vazomotorického pôvodu, ako aj alergie na chlad, teplo a prchavé látky. Chcete aby sme to dovyšetrovali, - viete nič  vám to nepomôže a ja vám predpíšem kortikoidy do nosa - no to dakujem, už som mala pred 20 rokmi a potom na astmu pred 5 rokmi a celé zle, kortikoidy moje telo nechce.

No a tak mám aj v karte napísané že kortikoidy moje telo odmieta. Ani neviem, vypočula som si presne  to čo som hovorila pani doktorke pri prvej návšteve, ako môžem v záhrade odtrhnutú jahodu ale iné nie. Alergiu na žiadne potraviny nemám Histamín nie je alergia len ma také príznaky. Dokonca najviac teda v hornej čadsti hranice skončila ražná múka a potom mandle ale také vlašské orechy boli skoro na nule. Takže prehodnotím aj toto.

V meste som si kúpila stromčekovú ružičku za 3,50 - no nekúp to, urobila som si radosť aj tieniaciu fóliu som si kúpila a za silnej búrky som prišla šťastne zmoknutá do domu a to bývam na zástavke, ale slniečko svietilo a dáždik bol naozaj májový a ja taký môžem.


reklama

reklama

Kamila, St, 09. 05. 2018 - 21:06

Verím, že také "výlety" do mesta dávajú zabrať. Aj debaty, ktorých si nechtiac svedkom a lekári kapitola samá o sebe ...

Nejaký leeejak by sa aj nám zišiel, máme také sucho, posledné dva dni pršalo len úplne symbolicky. Prekvapenie

púpavienka, Št, 10. 05. 2018 - 07:29

Ja som taká šťastná za poriadny lejak že som prešťastne zmokla, mali sme také sucho ešte aj v meste popršalo ale u nás nič a pred pár dňami toľké čiernoty a z tých mračien pár kvapiek, ani sa len zeme nedotkli ešte tak ostali na listoch ale zem bola suchá.

balalajka, Št, 10. 05. 2018 - 08:00

Ten pondelok sa mi páči. Také to robenie radosti druhým. Nezištne - teda možno zištne, posunúť dobrú náladu a vidieť radosť aj u druhých ... však to je občas tuším najviac.

No a to s tým ponížením pred tebou ... osobne mám sto chutí takých ľudí ja hamovať. Tých čo ponižujú. Aj keď možno na kritiku je dôvod, na verejnosti podľa mňa na to neni miesta. Také nech si vybavujú medzi sebou. Myslím, že kritizovanie vzhľadu je veľmi veľmi chúlostivé pre každého.

 

púpavienka, Št, 10. 05. 2018 - 08:19

Lenka ved o to ide, pre toho človeka je to neskutočne ponížujúce aj ked tam nkto nie je. Mne sa to nikdy nestalo pred tým, ale od minulého leta som veľa myslela na moju kolegyňu ktorej sa to stalo behom jedného týždňa 3x, bola z toho tak nešťastná. Ja som si myslela že som ju pochopila ale po 30 rokoch mi život ukazakl že až teraz ked sa to stalo mne som to pochopila čo v tu chvíľu zažívala.

Preto som to aj napísala nech sa to nejak rieši a nech si také veci ľudia vybavujú v súkromi.

Ta radosť len tak robiť niečo pre cudzieho človeka lebo sa mi chce je úžasná a to by sme mali posilniť, určite boli aj oni spokojné a o mne ani nehovoriac.

balalajka, Št, 10. 05. 2018 - 10:12

Ja som mala perfektný zážitok v utorok z takej nezištnosti.

Od rána som chodila, že na bicykel by som vysadla a išla, aj sa mračilo, strašne fučalo, aj som varila, žehlila, robila. O deviatej som pozrela počasie, že lepšie to nebude a hovorím manželovi, že ak ma teda nepotrebujú ... že navarené je, ak by som do obeda sa nestihla vrátiť, že ja si idem nohy vykrútiť a hlavu vyluftovať. Po 20 km ma obiehal jeden cyklista, videl že s vetrom bojujem, že "potiahnem ťa?" No hrdosť do mňa, reku netreba. Nechal ma chvíľu ísť za sebou cca 10m, že však "chyť sa, potiahnem ťa". Ja v háku neviem jazdiť, nemám skúsenosť - ideš tesne 15-20cm za kolesom druhého biku, alebo tesne predným vedľa zadného, podľa smeru vetra. Prvý ťa chráni pred vetrom. ukazuje jamy, zmenu trasy a vlastne drží v tempe. Bola som tak 3* - je to chémia, fyzika, kus empatie a psychológie, šikovnosti prvého. Malá chyba hocikoho a na zemi sme obaja. Hovorím mu, že idem pomaly - "nevadí, mám čas. Poď." No zlatý chlap. Nakoniec mi vyhovoril stúpanie do kopcov proti vetru, spiatočnú cestu preplánoval na úplne inú trasu (ja sa velice rýchlo dám ukecať Veľký úsmev - hlavne ak môžem sa niečo nové naučiť a teda cesty vyberal top - mimo autá, asfalt 1. triedy - nepoznala som také), išiel tak, že ešte sme aj kecať miestami stíhali, sem tam mi niečo vysvetlil ... no na parádu. Netuším čo z toho mal, ale ja také endorfíny až no Chichocem sa ... no a nakoniec ako čerešnička - ešte ma zavolal do cyklo klubu s ktorým jazdí, chodia na horský bike viacerí ... no normálne perfektne to celé dopadlo, aj keď som od rána váhala ísť neísť, či kedy ísť.

púpavienka, Št, 10. 05. 2018 - 10:54

No to sú presne tie veci medzi nebom a zemouÚsmev

Kamila, Št, 10. 05. 2018 - 10:56

Páni, to znie skvele. Áno

dasa_, Št, 10. 05. 2018 - 11:39

Aj by som ti povedala, ale práve čítam ďalšiu knihu o Francúzoch a bolo by to tým hooodne poznačené Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevChichocem saPohoda

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama