kde som spravila chyby

Ťažko sa to číta, ale ak Ťa to upokojí, v takejto situácii nie si sama.

Alkoholik je sebec, pán dokonalý a najmúdrejší...to že pije je jeho voľba, nie Tvoja vina, lenže to by si musel pripustiť... zväčša sa nestane. Obviní každého okolo seba zo svojho zlyhania, ale riešiť nič nebude.

Ak si aj spravila chyby, tak máš na ne právo ako každý človek... len sa preto neobviňuj a nedovoľ to ani jemu.

Z osobnej skúsenosti /môj otec aj svokor boli alkoholici, takže po skúsenostiach vidím veľmi podobné správanie/ Ti poradím dve možnosti: záchranu manželstva - zostaneš s ním, pokiaľ sa pôjde liečiť a sľuby nestačia, to musí naozaj splniť /a tu by som dala časové ultimátum/... alebo rozvod, aj keď to znie strašne. Možno Ty ho ľúbiš, ale on ľúbi alkohol a to nie je potom miesto na inú lásku, ani k žene, ani k deťom. Pozri sa nato reálne, čo môžeš stratiť? Veď aj teraz si na deti a domácnosť sama. Máš nárok na polovicu domu a iného majetku /ak ste ich získali počas trvania manželstva a patrí do BSM/. Máš nárok na výživné na deti a pokiaľ si na materskej, tak skús požiadať aj na seba.

Viem, že to znie bezcitne, ale život s alkoholom nie je ružový a Ty si zodpovedná nielen za seba, ale aj za deti. Čo myslíš, aké detstvo teraz majú a pokiaľ nič nezmeníš budú mať? Počúvať urážky na milovanú mamu, neskôr môžu byť svedkami aj fyzického násilia a navyše ak Tvoj muž podľahne alkoholu môže prísť o prácu a prepije už úplne všetko.

Viem o čom píšem a jediné čo som si v živote sľúbila bolo, že ak môj muž začne holdovať alkoholu a nebude chcieť uťať, tak ideme od neho... zažila som to v detstve, bola svedkom ako dospelá a teda neprajem to nikomu prežívať.

Seba neobviňuj, seba neľutuj... rieš to! Ako, to už je na Tebe, ale nenechaj sa ovplyvňovať ponižovaním z jeho strany, určite si dosť silná žena, aby si si poradila.

čítam si to opakovane od včera, čo si to sem napísala.

Neviem, kde je chyba, nebudem ospravedlňovať alkohol. Manželstvo je hlavne o kompromisoch. O prispôsobavaní sa. Z oboch strán. Lebo obaja to majú ťažké. Žena musí vychovať a nachovať deti, postarať sa o ne, o rodinu. A muž cíti veľkú zodpovednosť, či zvládne na toto zabezpečiť dosť peňazí. Netuší, čo to rodina znamená a zrazu obrovská zodpovednosť. A nie každý je tak silný, aby to zvládol ľavou zadnou.

Skúsim iné. Možno je to z mojej strany obohraná pesnička. Dlho okolo mňa chodila jedna kniha. Z rôznych zdrojov. Až som si ju nakoniec kúpila. A mnohé som pochopila. Aj v našom manželstve. A je mi odvtedy trochu ľahšie.

Volá sa to Päť jazykov lásky. Písala som to opakovane, ja viem.

Kniha hovorí o tom, že každý z nás má inú potrebu lásky. Lepšie povedané inou formou potrebuje lásku prejavovať. Niekto cíti lásku vtedy, keď keď prijíma dary a darčeky, iný potrebuje slová uznania, uistenia. Niekto láskyplné dotyky. Iný potrebuje skutky služby. A niekto potrebuje primárne hlavne pozornosť. Každý sme iný, u každého sa "nádrž lásky"  plní iným spôsobom.

Je len samozrejmé, že náš partner môže mať úplne iné potreby, ako je u neho láska napĺňaná. Lenže my robíme jemu to, čo robí radosť nám. Neuvedomujeme si, že to on nevníma, ako alová lásky.

Je ideálne, ak toto dokážeme o partnerovi zistiť a jeho zrozumiteľným jazykom napĺňať jeho potrebu lásky.

Viem, zdá sa to divné - lebo ja budem naplňať jeho potrebu lásky, ale čo ja? Podľa mňa stojí za to aspoň to vyskúšať. V knihe je aj test, ktorý napovie.

Ťažko povedať, či sa dá manželstvo zachrániť. V každom prípade sa o to treba aspoň pokúsiť.

Samozrejme, je to nepríjemné, keď zabudne kúpiť chleba na raňajky. To treba nejak doriešiť. Buď zásobami v mrazničke, alebo zoznamom v mobile, pripomienkou. Bez výčitiek.

Druhá vec je alkohol. Z tvojich slov som nevyčítala, či je to denno denné opíjanie sa. To je zlé. Alebo odreagovanie sa niekoľkokrát za týždeň.

Poznala som veľa manželstiev, kde chlapi popíjali. Z rôznych dôvodov. Teda oni si to tak ospravedlňovali. Neviem, čo sa dá na to povedať. Vidím tie manželstvá po 30 rokoch. Vydržali to. Ale teda, ľahké to s nimi nebolo. Neviem, ako sa to podarilo. Pokiaľ ale viem, ani v jednom prípade nešlo o nejaké násilie v alkoholovom opojení. Také niečo je z môjho pohľadu netolerovateľné.

Želám veľa sily do ďalších dní.

Neviem, aj ja som na tom ako Daša, čítam to od včera a neviem ako odpovedať. je mi to ľúto, lenže na všetko treba dvoch. Ja stále počujem môjho ex ako na súde povedal - ak by mi to nebola dovolila nikdy by som to nerobil - v tu chvíľu som si uvedomila naozaj svoj podiel viny.

Myslím že tu veľa možnosti nieto a ty to budeš musieť riešiť ak nie teraz tak o rok či dva.

veľa síl do riešenia a veľaa do tvojho srdiečka prajem.