reklama

Je to vonku - Príbeh

Pridal/a gyfi97 dňa 15. 05. 2017 - 00:59

reklama

Som asi gay mám 16 rokov. Nikto o tom nevie aj keď zrejme mamina a brat niečo tušia. Neviem či som gay alebo bisexual. Ale asi sa mi páčia aj chalani. Nikdy som nemal chlapčenské záľuby ako napríklad futbal. Nikdy som nechodil s chalanmi von a vždy som sa kamarátil skôr zo spolužiačkami. Keďže som opakoval 1 ročník tak som bol v triede vždy o rok s mladšími spolužiakmi.

Vždy som bol taký samotár tak som nemal nikdy veľa kamarátov. Keď sa aj nejaký možný kamarát našiel, s každým jedným som si po čase prestal rozumieť pretože spoločné témy sa nám vždy vyčerpali. Som asi trochu nadpriemerne inteligentný na môj vek je si ťažké nájsť rovnako starých kamarátov. Starší sa s mladším baviť nebudú a ja si s mladšími nemám čo povedať. Na základke som bol vždy taký samotár pretože na prvom stupni som prešiel tromi triedami v prvej triede na jednej škole, na druhej škole som chodil v prvej triede do triedy kde nás bolo 21 a v druhej nás rozhádzali a ostalo nás pôvodných 10 a keď som si s niektorými začal rozumieť tak v tretej triede som prešiel kvôli učitelke do druhej triedy.

Tu však chalana z druhej triedy do kolektívu len tak ľahko neprijali a vždy som bol ako piate kolo u voza. Pár spolužiakov teda presne dvaja, spolužiak a spolužiačka boli správny a snimi som si rozumel. Na prvom stupni to bolo strašné, najprv som nemal kamarátov ale som musel zo zdarv. dôvodov  1 ročník opakovať a menil som školu. Na jednej strane kvôli možnej šikane to bolo aj dobré no na druhej som tam  nemal skoro žiadneho kamaráta. A keď som si v škole zvykol na spolužiakov tak potom som musel zmeniť triedu. Keď som však prišiel na tej škole na druhý stupeň tak som nešiel ani do športovej a ani do jazykovej triedy a ostal som Béčke a prišli tam spolužiaci zo šírišeho okolia.

Na druhom stupni som si už začal plne uvedomovať moju zrejme inakosť. Začal som si všímať skôr chalanov ako baby. Skôr som si dokázal zapamätať ako vyzeral chalan pri tej " peknej " babe čo mi chalani ukázali. V triede som sa dokázal kamarátiť skôr s dievčatami. V piatom ročníku som skôr spoznával aký noví spolužiaci sú. V šiestom ročníu som spoznal lepšie mojiu spolužiačku s ktorou som sa bol spolužiak od  tretej triedy. Taká šedá myška. Ale ako aj dospievala tak začala vidieť svet normálne. Začali sme si rozumieť  až dobre že si teraz dokážeme vo veľa veciach ako kamaráti dôverovať. Veď len jaj som povedal že som gay alebo bisexual. Kým som jej to však povedal musel som to veľa naznačovať. Asi ju to už nebavilo počúvať tak si zrejme vymyslela že aj jej sa páči jedna baba. Či to tak je to neviem zistiť ale mám taký pocit. Skôr chcela iba aby sa môžem niekomu vyrozprávať. Povedal som jej to až na konci 9 ročníka tento rok.

Vtedy som sa na prvý pohľad zaľúbil do chalana. Bolo to niekedy v máji a na pokeci sa mi niekto pozrel do profilu. Chalanisko sa podobal trochu na spolužiaka bol to blondiak a mal modré oči. Som mu napísal čo chce. Vtedy by ma ani nenapadlo že má 26 rokov a aj chalana. NA tej foto vyzeral na 17.  Napísal mi že chce niekoho iba na sex a ja som napísal že nie. Lenže on to povedal doma svojmu chalanovi a ten mi napísal a ja som si cez neho zistil o tomto chlanovi všetko čo som chcel. Kde pracuje hlavne. Keď som zistil kde pracuje v jednom obchode v nákupnom centre. No páči sa mi, viem kde pracuje išiel som ho pozrieť ... Prešiel som okolo pomaly  ... Ten jeho nechápavý pohľad prekvapenia bol úžastný. Len viac ako pohľaj medzi nami zrejme nikdy nebude.

Je o 10 rokov starší, chalana má a on by ma zrejme nechcel.  Teda určite nechcel pretože má frajera o 2 roky od neho staršieho. Takto som chodil okolo často. Až na konci prázdnin som ho stretol v meste. Išiel som, stretol som ho "face to face" -  chalaniska v tričku a kraťasoch. Bolo vtedy chladnejšie a ja som mal sveter. Obaja sme sa pozerali na seba ako dve teliatka a tvárili sa že sa nepoznáme a pritom vieme kto sme kto. Vyčítam si že možno toto bola jedinečná príležitosť ho pozdraviť a možno spoznať ho ako kamaráta. Nuž  ale leto sa končilo a v tom obchode mali výpredaj na veci a mamine som povedal že tam majú výpredaje ... ona mi povedala poď sa tam pozrieť, som jej povedal že nejdem, a ona že prečo ? a ja jej " robí tam jeden chalan ktorý ma chcel na fajku " .

Reakcia bola taká že vynadala mi že som mu vôbec písal ale pritom už asi rok vie že si na pokeci píšem s chalanmi.  Keď som jej povedal že mu nenapíšem tak sa upokojila. Nechem teda bojím sa povedať že som gay aj keď viem že by to prijala lepšie ako starý otec ktorý si myslí že je to porucha len u katolíckych farárov a dá sa to vyliečiť ako ľavák sa dá vraj preučiť na praváka. Vraj on ľavák bol a dá sa to preučiť. Som mu pred týždňom vysvetloval že to nieje choroba a je to bežné aj v prírode tak povedal že nieje. Otec ten neviem ako by reagoval som sním veľmi málo ...

Pracuje na týždňovky a domov chodí na víken dva krát do mesiaca ... Brat je na Vysokej škole a aj on niečo tuší. Tušia že som asi teplý pretože fakt nemám nikde ako pubertiak dievča nahé, nezdieľam  na FB a ani som ešte babu nemal ... Teraz ide to referendum a už od nového roka na FB zdieľam všetko proti referendu ... Snažím sa byť nestranný a je to dosť ťažké keď nemáte sa komu vyrozprávať a nikto nevie že ste gay, biexual alebo čo vlastne ste. Žijem taký rozdvojený život. Na pokeci si píšem s chalanmi na FB idem proti homofóbii a doma sa tvárim akože všetko OK a som normálny. Najhorší pocit je vo mne keď mamina sem tam povie také že " raz keď budeš mať svadbu " .

Skutočne mi je samému zo seba v tomto smutno že som dosť inteligentný, napísal som toľko svojich názorov.  V rodičoch som vycítil tolerantnosť pretože k referendu nepôjdu ... Ale či by takého prijali aj doma neviem ... Fakt neviem aká by bola reakcia či by mi vynadali, ale myslím že z domu by ma nevyhodili ... Len najviac ma mrzí že nedokážem nájsť v sebe toľko sily povedať pravdu do očí rodine ... Ostatných mám v paži. Keď som aj teraz prišiel na strednú školu tak som si v triede nikoho ešte nenašiel komu by som dôveroval. zo všetkých si vychádzam najlepšie s triednou. Chcel som ísť do veľkomesta aj tu som len preto že toto je veľké mesto anonymity a keď si niekoho aj nájdem doma sa to nemusia dozvedieť. Je to ťažké hrať takú strednú cestu pretože zo šikanou alebo len náznakom sa ocitávam často ...

______________________
Napísané pred 3 rokmi. Sú to všetko skutočné pocity aké som vtedy mal. 
Takže prosím pozerajte sa tak na to.  Ďakujem :)


reklama

reklama

Kamila, Po, 15. 05. 2017 - 08:37

Plne chápem, že to pre teba bolo zložité, bude zložité... Napriek tomu, že dnešná doba je voči homosexualite oveľa otvorenejšia, tolerantnejšia, stále je to to inakosť. Vzťahy sú a budú komplikovanejšie... Ako si sa posunul za tri roky? Rozprával si sa už na túto tému s mamou? Drží, palce, aby si našiel svoje šťastie, istotu a vieru v seba ... a stretol v živote veľa skvelých ľudí ...

 

gyfi97, Št, 14. 06. 2018 - 09:48

Pred vianocami som mal takú  "druhú" skutočnú lásku ale krátku. V tom období som to o sebe povedal mamine. Povedala že si to myslela. Vlastne to bola jediná jej reakcia na to. Odvtedy sa tvári ako keby nič, sem tam na mňa prehovorí "keď ty budeš mať deti tak uvidíš ..." Proste vie o tom, tvári sa že nič sa nestalo. Akceptuje to ale očividne jej to vadí. Je to jeden z hlavných dôvodov prečo teraz po škole plánujem na jeseň ísť bývať sám. 

Kamila, Št, 14. 06. 2018 - 09:57

Možno potrebuje len viac času, aby sa s tým vyrovnala, prijala to a je skvelé, že si jej to povedal. Samostatné bývanie, ak je len trochu možné z finančného hľadiska, nikdy nie je na škodu ...  Stále je tu priestor na otvorenejšiu debatu s mamou, možno sa mýliš v tom ako to prijala, možno len si uvedomuje, že to budeš mať v živote zložitejšie ... Prajem všetko dobré.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama