reklama

Nekonečné príležitosti a premárnený čas

Pridal/a dasa_ dňa 13. 06. 2018 - 09:12

reklama

Mám svojich obľúbených spisovateľov. Striehnem na každú knihu, ktorú napíšu. Čítam opakovane. A potom otravujem svoje okolie PohodaPohoda Občas podľahnú a čítajú tiež.

Pred mesiacom som narazila na novú knihu od Mareka Váchu. Je to katolícky kňaz, zároveň aj vedec, špecializujúci sa na evolučnú biológiu. Pôsobí ako prednosta Ústavu etiky a humanitních studií 3. lekárskej fakulty univerzity Karlovej. Vyrastal ako skaut, pôsobí na akademickej pôde a k mládeži má veľmi blízko.

Jeho posledná kniha sa volá Nevyžiadané rady mládeži. Začala som čítať opatrne, predsa len, mládež už celkom nie som SlnkoSlnko

Myšlienky sú to naozaj odvážne. A podané jasne, stručne a zrozumiteľne. Burcujúco. Ale tak burcujúco, že teda, prehovárajú aj mne do duše.

Rozpráva napríklad o dnešnej dobe. O všetkých možnostiach, ktoré máme.Ale aj o tom (a to ma momentálne najviac zaujalo), že nikdy nebolo tak jednoduché premárniť čas a peniaze ako dnes.

Zdanlivo nerobíme nič zlé. Ani nezabíjame, ani neklameme, ani nekradneme. Veď len sedíme a čítame. Preklikávame. Hľadáme. Zdieľame. Ľahko zo stoličky. Klik, klik a je to. Podporíme psíkov. Ďalší klik - choré deti sa potešia. Prerolujeme obrazovku. Zvýšime návštevnosť, pridáme lajk. Máme priateľov po celom svete. A nevšímame si tých okolo seba.

Kedysi aj premárnenie majetku chcelo tvrdé úsilie. Márnotratný syn musel do sveta, aby prehýril otcov majetok a spoznal pravdu. Dnes nám stačí pripojenie. A zlikvidujeme sa aj za jeden deň. Nič nás to nestojí.

Iba čas. Ten sme dostali do daru. Zdá sa, že ho máme na rozdávanie. A tak ho márnime. Na blbosti. Na to, aby sme si prečítali, čo sa včera stalo na druhom konci sveta, kto sa nevhodne obliekol, kto zažiaril.

Veď nič zlé nerobíme. Nikomu neblížime.

Iba sme pasívni. Zdieľame fotky o utrpení detí. Alebo zvierat. A nezaujímajú nás deti v susedstve. Lebo....

No, veľmi sa zamýšľam nad jeho slovami. Útlu knižku čítam druhý krát. A nebude to posledné čítanie.

Lebo mi hovorí o mojich problémoch, o mojích medzerách. Aj keď nie som mládež. Burcuje ma. Snažím sa aspoň o maličkú zmenu.

 


reklama

reklama

lienka, St, 13. 06. 2018 - 10:01

Daši cítim to tiež tak

...život nám uteká pomedzi riadky hlúpostí

ale sú aj veci ktoré nás takto obohatia, pristavia, primäjú k zamysleniu

ako tento tvoj článoček Áno

 

Kamila, St, 13. 06. 2018 - 10:21

Však toto ..., veľmi výpovedné o dnešnej dobe, našich životoch ...

púpavienka, St, 13. 06. 2018 - 14:18

No to je momentálne trend, už dávno som prestala sledovať čo sa kde stalo a čo kto urobil a to je oslobodzujúce, len to chce ešte viac.

Mne v poslednom čase vadí to ako vieme veľmi súdiť iných a sme neľútostní, lenže nikdy nehovor nikdy a všetko sa môže stať aj nám či naším blízkym. Som rada že už zaznieva viac hlasov o tom aby sa ľudia spamätali. Myslím že najskôr sa musí spamätať ta staršia časť aby sa spamätali aj deti. Každý musí začať od seba a nie od druhých.

balalajka, St, 13. 06. 2018 - 14:24

Tá kniha vyzerá zaujímavo. Hlavne preto, lebo nie je presne cielene určená, teda si z nej vyberie asi z každej skupiny ľudí každý to svoje. Pozriem sa po nej. Mrkám

Kamila, Ne, 17. 06. 2018 - 14:34

Rozmýšľam ako s tým naložiť, presunút čo najviac každodenného bytia do reality. U mňa je to asi o tom, že ta realita s au mňa často spája  s povinnosťami a virtuálny svet, teoreticky tiež, lebo je to aj moja práca, ale mimo to som rada, že sedím, hlavne cez víkend ... Chcelo by to viac radosti, relaxu,  tu a teraz, mimo svet internetu, lebo ten tuším neprináša, ani jedno, ani druhé. Hambím sa

dasa_, Po, 18. 06. 2018 - 08:16

Pre niekoho je na začiatok celkom výkon obmedziť čítanie nezmyselných článkov o katastrofách na druhom konci sveta, o úletoch slávnych, o rozmaroch boháčov... Myslím také trvalé obmedzenie. Lebo to je často len také bezduché preklikávanie a fakt zabíjanie času.

Len je otázka, čím to nahradiť? To je podstatné. Čím si vyplniť čas?

Marek Vácha tvrdí, že jedno z najdôležitejších je štúdium. Štúdiom čohokoľvek. Že mozog sa nedá unaviť, nie je to sval.

Mám známu, má 57 a zase študuje na výške. Žiadna univerzita tretieho veku, ale normálne štúdium popri zamestnaní. Tretí krát v živote mení to, čo robí. Aj keď to vždy na seba naväzuje, vždy treba ďalšie vzdelávanie.

Takže nie je neskoro ani 5 rokov pred dôchodkom.

balalajka, Po, 18. 06. 2018 - 11:08

"Že mozog sa nedá unaviť, nie je to sval."

Keby aj bol, tak stačí malý refresh a fachčíš ďalej. Takže tej únavy bez ohľadu na štruktúru vlákien by som sa nebála Mrkám.

Ja sa vzdelávam ... ono to vôbec nemusí byť na vysokú školu, ale učiť by sme sa mali niečo každý deň. Napríklad ako ja v sobotu, že na mieste pre invalidov sa nesmie ani pribrzdiť a nechať vystúpiť deti (20 sekundová záležitosť), ak nemáš povolenie a invalidnú osobu sebou. Potom ťa to môže stáť aj 150€ ...

Také som sa naučila v sobotu Pohoda

Kamila, Po, 18. 06. 2018 - 11:13

To ako naozaj? to sa tebe stalo, aj si tolko zaplatila?

balalajka, Po, 18. 06. 2018 - 11:35

Bola som šarmantná. Stačilo im 10€ a napomenutie Veľký úsmev ... ale pokecali sme a všelijaké som sa dozvedela. Aj to s tým, že treba mať teda tú invalidnú osobu v aute, nielen povolenie parkovať na danom mieste (mňa také ani nenapadlo, ale vraj sú veeeľmi chúlostiví na to invalidi, ak sa im tam niekto čo i len zastaví - nieto parkovať. Ale však dobre. Súhlasím.). Myslela som si, že zastaviť neni problém, však fakt len chaloši vyskočili a išla som. Tak vyhláška hovorí inak. Ešte som bola na seba hrdá, že som ja dilino nezabrzdila autá za mnou idúce, kým vystúpia, ale že som sa pekne bokom dala Hambím sa.

Tak som využila tých 10€ a ťahala rozumy Veľký úsmev mi vysvetlili, že napr. vždy sa pýtajú, či som spravila nejaký priestupok - rýchle lustrovanie, tak si mám pamätať, že ja už som spravila (tých 10€ si teda pamätať budem) - OMG som v systééééme!!!! Vyplazený jazyk, že nevedia aký priestupok, ale že záznam vidia.

Aj fúknuť mi dali - že nech mám suvenír. Ešte sa spýtali, či môžem fúkať, či som nepila. Reku či mám na výber Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe ...

A tak dobrí boli. Ja to uznávam - za chyby sa má platiť a prevziať zodpovednosť.

A nevedomosť zákona nie je ospravedlnenie pred ním. Mrkám

 

Kamila, Po, 18. 06. 2018 - 11:20

Osoben encitam, ani o katastrofach, ani kadekom ...., ale mam svoje rezervy 

Sval ne sval, moj mozog zdaleka nefunguje ako volakedy. uz len take fotenie, bavi ma to,a le za svet neviem pochopit fungovanie clon, ISO ..... Ako mozno keby som sa viac sustredila, nedari sa ... Skoro rok den, co den, trenujem kratkodobu pamat, pozornost ... Najviac neznasam hru, v ktorej som teoreticky najlepsia, lebo sa musim plen sustredit ... Inak zasnem, pri kolkych hrach to dam na autopilota, a to je vyslovene o pozornosti a sustredeni, a ja dokazem okolo toho riesit ine,s amozrejme, len do sitej miery ... Mozog je betar. uz ked lenka dole spominala to soferovanie, autopilot a soferovanie, katastrofalna kombinacia, hlavne pri necakanych semaforoch pre chodcov ....Hambím sa

púpavienka, Po, 18. 06. 2018 - 11:50

V tom je veľa pravdy že treba sa vzdelavať stále a v každom veku, lenže vôbec to nemusí byť klasická škola ale niečo čo nás baví a tak to študujeme, hľadáme k tomu všetko čo sa dá. No niekomu stačí aj taký pasivnejší pokrok, sadne si a pozoruje okolie, viem hovorí sa že zvedavé tetky či niečo podobné, ale pravda je že aj oni sa tým vzdelavajú, lebo ukladajú informácie a potom s nimi manipulujú či niečo iné.

Taký hubári? - páči sa mi taký prístup novátorský, no samozrejme ako mám aj ja. Nie len že ide zbierať to čo pozná alebo čo iba zjedia ale študuje nové druhy a potom po lese vláči ťažkú knihu atlas húb, pred tým som nosila 2.

Páči sa mi aj to ked človek aj vo vyššom veku začne sa venovať niečomu - záhradkarenie, spoznávanie prírody, zámkov či niečo iné, to všetko je vzdelavanie a prináša obrovský potenciál pre mozgové závity. Len tak nejako vidíme iba trebars tu školu ale trošku nevidime aj tie aktivity ktorým sa skutočne väčšina starších ľudí venuje a môže to byť aj ručná práca, také stružlikanie s drevom pre chlapa a pod. veci. Možno treba aj tieto maličkosti vidieť aké niečo veľké, lebo posúvajú staršieho a hlavne unaveného človeka dalej.

dasa_, Po, 18. 06. 2018 - 21:45

Veľa ľudí v strednom, respektíve vo vyššom strednom veku beží v stereotype. A ten je super prerušiť a skúsiť niečo iné. Samozrejme, nemusí to byť rovno vysoká škola. Ale možno iný typ knihy, ktorú prečíta. Alebo sa po rokoch vyberie do divadla. Alebo aspon do kina. Či na výstavu. Možno navštívi múzeum, ktoré je neďaleko a nikdy tam nebol. Alebo bol pred dávnymi rokmi.

Fakt je veľa možností. Fakt ide o to, nepremárniť talenty, ktoré nám zverené. Bez ohľadu na to, či tých talentov bolo 10, 5 alebo len 1.

púpavienka, Po, 18. 06. 2018 - 21:59

Súhlasím, len všade to vyznieva tak akoby nikto nič nerobil iba žil v stereotype a ja vôkol seba vidím skôr opak a to je fajn.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama