Joj narocna tema, poznam z oboch stran, aj ked snad v trosku slabsom levely. Volakedy velmi davno, ked som riesila antidepresiva, mi jedna psychiatricka povedala, ze najlepsim liekom je pohyb, v tom case som bola mlada, tak navrhla rovno aerobik. A ono to prekvapivo pomahalo ... jasne u vas je to o inom, ja len, ze ten pohyb ma svoje opodstatnenie, aj ked vsetko nevyriesi, alebo nic, ale pomoze. Momentalne nedam dopustit na jogu, a to som uz starsia o ozaj tak tuha, ze damy po sesdesiatke, co so mnou cvicia, su ohybnejsie ako ja. Takze podla mna je velmi vhodna joga pre seniorov, viem neskutocne pomoct dusi, telu ... a to robime, ozaj relativne male a smiesne pohyby. Obdobne finguje aj Chci kung ..., jasne ci to niekto u nich cvičí ... a chodiť a chodiť na prechádzky ... len ako tam dostat cloveka v depresii ..., neviem ako je realna a dostupna skupinova terapia, a ci vobec riesi tvoja znama aj psychologa ci len lieky?
Ja viem pýtaš sa na komunikáciu. Ťažká téma, nie raz som v podobnej situácii ako ty ...., z druhej strany, ako som písala v úvode ... A netuším ako pomôcť na diaľku. Lebo s depresiou je spojená únava a to je problém aj ruku dvihnúť, nie to sa ešte vybrať voľakde na prechádzku, minimálne si uvariť zelený čaj ...
Voľakde som čítala, že niekedy len stačí akceptovať tieto pocity, že tomu rozumieš ale stačí to? A v lepších chvíľkach hľadať spoločne cestu? Akúkoľvek aktivitu, ktorá prináša aj malé radosti? Film, hudba, kniha, pc hra ...Berie antidepresiva? Ono ťažko povedať, ako fungujú tie ktoré antidepresíva, niekoré si myslím z môjho laického pohľadu utlmia, "čierne" fázy ale aj tie poztívnejšie, ak by náhodou dorazili na pár chvíľ? Asi závisi od liekov a aj od diagnózy.
Vždy nastupuje otázka ako dostať človeka utápajúceho sa vo vlastných hlbinách medzi ľudí a ešte takých čo vedia potiahnúť pozitívnym smerom ... A na dialku? Neviem ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám príbuznú v zahraničí. Odišla tam pred rokmi. V podstate legálne, vydala sa. Vybudovala si tam kariéru.
Lenže prišiel dôchodok a nastal problém. Predsa len, vzťahy tam nie sú až tak srdečné. napriek úspešnej kariére je vždy len prišelec. A dôchodok priniesol aj inú zmenu. Zrazu je času veľa a ukázalo sa, že je rozdiel byť s partnerom len občas, popri práci, na dovolenke, cez víkendy. A iné je byť spolu stále. Zrazu nie sú spoločné témy, lebo deti sa roztratili. Nie je tá najbližšia pomocná ruka
Práca bola aj koníčkom a tak iné záľuby moc nie. Záhradka nepripadá do úvahy.
Z počiatočného nadšenia z fúry voľného času a možnosti ho tráviť po svojom prišla depresia. Taká skutočná, fyzická. Nie len taký smútok a pár čiernych dní. Taká, čo už treba liečiť lekárom.
Snažím sa aspoň trochu uchovávať kontakt. Ale zisťujem, že netuším, ako sa s takýmto človekom rozprávať. K čomu ho povzbudzovať? Nútiť ho do nejakých činností?
Snažili sme sa baviť o zapisovaní pocitov na papier. Len nastal trochu problém, úplne základnú gramatiku nového jazyka neovláda na 100% a slovenčinu vlastne tak trochu zabudla, respektíve pred skoro 50 rokmi sa hovorilo trochu iným jazykom aj u nás. No a v rámci perfekcionizmu s tým má problém. Cvičenie fakt nezvláda. Rozmýšľam, či jej navrhnúť aspoň krátku prechádzku, aby absolvovala.
Komunikujeme spolu všetkými dostupnými možnosťami a ja fakt neviem, čo by mohlo pomôcť.
Nemá niekto skúsenosť? Neviete poradiť? Či už z vlastnej skúsenosti alebo z opatrovania takéhoto človeka?
Hlavne, čoho sa vyvarovať, aby som neublížila ešte viac?