keď smútok v duši sa obnoví

Poznate to, nie ste ani pripravená ani nič a ono to odrazu je a začne to takou šplechnutou vetou - ten tvoj Kirkorov, vidíš ako sa oplatil svojej žene.

Nuž nie, nie je môj a predsa mi to po pár dňoch stále vrtalo čože to kto popísal o ňom, no google si sakra pamätá moje najsmutnejšie obdobie kedy toto bolo to jedine čo ma držalo nad vodou, išlo to nahlas, zrejme som chcela týmto prekričať všetko vo mne.

No a tak hned z ostra - Ja za teba umru.. spievala som s ním, poznám v tuchvíľu všetky slová a odrazu neskutočný hnev, smútok, bolesť to všetko iba v tom jedinom okamihu.

Zastavila som si a hovorím, čo sa to so mnou deje? - priznávam sama sebe aj vám prišiel hnev to čo psychiatri hovorili že to malo prísť ako prvé. Hnev som cítila ale stále si myslela že preto že ma tu nechali, ale dnes v túto chvíľku mením a viem že tam je aj ten hnev ale aj ten druhý prečo ste mi to urobili, - ako si mi to mohol urobiť? - no že to nie je správne? prosím nechcite nič také prežiť a ani s takou emóciou bojovať, lebo ona tu je prítomná, bolí a pichá a vyvoláva neskutočnú bezmocnosť ako aj zlosť a hnev. Slzy stekajú po líciach, no rozum hovorí nemôžeš plakať nahromadí sa ti vtedy množstvo histamínu a tebe bude veľmi zle.

No a tak si utieram slzy aj nos a rozmýšľam čo to všetko znamená, prečo to prišlo v túto chvíľu a odrazu mi to docvaklo - je to presne 28 rokov čo sme spolu začali žiť.

Počujem v pesničke - ja otpuskaju teba a tak veru niet telefonov, niet ničoho, ostava iba môj chladný dom. Kto rozbil lásku, či život, - mám vlastne nejaký ten život. Viem v pesničke hovorí o bielych anjelov a o tom že treba ísť.

Nuž príde mi o tom všetkom tak že ten Kirkorov je predsa trošku aj môj, bol so mnou ked som nemala nikoho iného, jeho texty sa do mňa odtlačili, len sú veľmi prepojené s tými najsmutnejšími vecami môjho života. Za jeho životnú cestu ale nenesiem vinu, ak tak iba za svoju cestu.

Dnes si uvedomujem že to je pokračovania môjho ranného sna, ktorý ale popíšem  v inom blogu.