reklama

život sú emócie

Pridal/a púpavienka dňa 10. 09. 2018 - 11:59

reklama

Minule som písala ako sa mi zasekol môj veľký bôľ a neviem si s ním rady, ako sa hovorí šuster chodí bosý.

Boli sme s dcérou predávať na jarmoku a tam po rokoch som stretla známu aj ked ja som si ju už ani nepamätala. Vrátila sa a hovorí, však si to ty čo si tam bývala?

Nuž áno aj ked som priznala že nech sa mi pripomenie menom lebo ja si veru nespomínam.

odrazu mi hovorí - ty si mi tak pomohla ako nikto iný, na toľkých kurzoch som bola a ty si mi všetko vtedy vyvrátila a povedala - drž sa toho čo ty cítiš a nie čo ti kto vtlčie do hlavy či to čo je napísané v knihách. Všetko sú iba ľudia a môže napísať iba to čo vie on sám a verí že je to tak na 100% pravda.

Spomenula som si, ked začala hovoriť že koľkých liečiteľov prešla a všetci povedali že to ma zaseknutú traumu čo prežila a ja som jej pred tými 25 rokmi povedala - nikdy nie je zaseknutá trauma, iba emócia a tu emóciu musíš odžiť. Vraj z ničoho nič sa jej také veci začali diať že bola konftontovaná s útočníkmi až to pochopila - no pri tom strete už bola ta ktorá sa vedela brániť.

Bola vraj na mňa nahnevaná a ešte s takou duchovnou kamaratkou teraz veľkou koučkou o mne hovorili aká som naivná a hlúpa. Vraj celé roky mala pocit že ma veľmi vtedy urazila tým ohovaraním a znevažovaním, ale že ma už nikde nevedela stretnúť, aby sa ospravedlnila a veľmi podakovala za najlepšiu radu, lebo vždy ked sa jej to stalo študovala emóciu a nie dej.

No a tak sa mi to pripomenulo, že všetko čo sa nám vpíše do našho podvedomia či nevedomia je emócia, jej esencia. Ak hovorite niekomu ako vám ublížil najkôr príde emócia a až potom slová, aj ked po rokoch ked človek dokáže odpustiť už necíti emóciu a teda je to odžité, hovorí o tom ako už nezúčastnený človek.

Vtedy som viedla veľké polemiky s veľkými guruami, ktorý sa zo mňa veľmi radi vysmievali, lebo oni tvrdili že emócia je nič a da sa ovladať, lenže nie je to tak môžme ju iba potlačiť.

Dokonca radi hovoríme že ten človek je bez citov - lenže nie je to tak, aj on ma omćie ale je to možno emócia pohrdania, nadradenosti či niečo iného ale skutočne aj to je emócia. Takže tvrdiť aj podľa horoskopov ten je precitlivelý a pod. je trošku hlúposť - jasné že ak niekomu bude sedieť Luna na Neptúne tak ten to bude mať ťažké a city nebude vedieť dobre maskovať. Veľká plačlivosť nie je o emóciach skôr o detinskosti vydupať si niečo čo mi nechcú dať, pohnutie slzy aj krátky plač pri nejakom rozhovore alebo čítaní je nával emócie a je jedno či sú pre nás súhlasné alebo nesúhlasné, až po emóciách je čas to v hlave prebrať.

Takže niet na svete ľudí bez emócií a raz možno prekonám tu svoju bezmocnosť s tou mojou zaseknutou emóciou alebo ma niekto nakopne aby som k tomu dospela.


reklama

reklama

Kamila, Po, 10. 09. 2018 - 13:15

Ako súhlasím, všetko je o emociach, u mňa bez debaty. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheVšak často čítam, nie udalosť, ale to ako sa k nej postavíme, čo v nás vyvolá, je rozhodujúce ... Ako dobre to znie. No a na mieste je otázka, ako vieme ovplyvňovať svoje postoje, nakoľko v nich dominuje emocia, taká či onaká, či nejaká zrelšia úvaha  a čo ktoré nás  ovplyvní, v akom časovom rozpätí, od samotnej udalosti.

Inak nedávno som čítala článok, v ktorom psychologovia reaguju na tému "vysoko citlivý" ľudia, nie som si istá tým termínom. Vraj je ich okolo 20 percent v populácii a zohrávali v nej dôležitú úlohu, od prieskumníkov, strážcov ...... Ono to nie je o tom, že inými, výraznejším emociami reaguju na rôzne situácie, ale týto ľudia reagujú veľmi vnímavo, citlivo či precitlivene ..., na oveľa  miernejšie podnety ako ich okolie ...  No nič odbočila som od témy ... Do tejto skupiny asi patríme obe, len každá asi inak ....

Držím palce, aby nastala úľava, v tvojom terajšom emočnom rozpoložení ...Objímam

púpavienka, Po, 10. 09. 2018 - 14:35

Ale my naozaj patrime do tej skupiny a o tom som písala, že ľudia si mýlia citlivosť či precitlivenosť za zlú emóciu a teda aj charakter a preto som písala že citlivý človek nie je vydierajúci plačko ale vnímavy človek ktorý naozaj vôkol seba vníma všetky odtiene.

Evka1223, Po, 10. 09. 2018 - 17:55

- Hnevám sa na ňu....už ani neviem prečo, ale hnevám sa!  začula som raz útržok z rozhovoru dvoch starších dám. Ona si nepamätala, čo ju nahnevalo, ale emóciu si uchovávala....hnev si pestovala.  Áno, sme emócie....život sú emócie. Často si nepamätáme detaily, niekdy aj celú udalosť, ale to, čo sme pritom cítili, to zostáva naveky v našich letokruhoch života Srdce 

Ak vieme tie boľavé alebo negatívne emócie vytesniť, odžiť ako si napísala a zostanú tie pekné a pozitívne, naše letokruhy budú zdravé a silné Srdce

Nie je to však jednoduché, ale môžeme sa o to aspoň po kúskoch usilovať Slnko

púpavienka, Po, 10. 09. 2018 - 20:53

Evka ako vždy, pochopila si čo som tým chcela povedať. Naozaj si veľmi radi pestujeme emócie a niekto bez toho nevie ani žiť,. Je krásne si uchovať niečo prekrásne ale ani na tom sa nedá večne žiť, odrazu esencia vyprchá, nastal čas na nové vnemy.

balalajka, Ut, 11. 09. 2018 - 06:41

"Vtedy som viedla veľké polemiky s veľkými guruami, ktorý sa zo mňa veľmi radi vysmievali, lebo oni tvrdili že emócia je nič a da sa ovladať, lenže nie je to tak môžme ju iba potlačiť."

Nooo - v prvom rade si myslím, že hlavne možno ovládať prejavy tej emócie. Teda hnevám sa a nie že bachnem päsťou do stolu a skričím, ale to "predýcham". Predsa vznik emócií je niekde inde, nie je to vôľou ovládané centrum v mozgu. Amygdala sa ovládať nedá pokiaľ viem.

Ale Gitka ... môžem povedať, že si mi pomohla dokončiť myšlienku zo soboty, resp. nájsť odpovede na otázky zo soboty ohľadom toho, prečo v nás niekto vyvolá tú ktorú emóciu a pri druhom človeku tá emócia môže byť iná.

No a ešte niečo ... stretla som sa už aj s takým, že niekto povedal, že vlastne ten čo necíti, ten nežije vlastne.

púpavienka, Ut, 11. 09. 2018 - 07:45

No dakujem že som v niečom pomohla. Veru tak myslím že to už dochádza aj ezoterickým osvietencom že emócie je tvorená bez našej vôle, tak ako som písala najskôr je emócia a potom už všetko ostatné hnev, zlosť, agresivita, slova a to už môžme ovladať ale tu prvotnú emóciu nie.

S tým som sa stretla aj ja - vraj človek čo neciti nežije len myslím že je to možné nič necítiť ak máš ochrnuté telo a teda nemáš citlivosť ale emócie ma naozaj každý. Iní nevidia emóciu pred prívalom radosti a hlasného vyznania - emócia nás zaliala, mozog pridá plno endorfínu len ktovie či mozog, on zrejme tiež iba reaguje na emóciu a potom vieme aj hovoriť, človek pohrdavý všetkým a všetkými teda necita to vníma a spracuje inak a tak radosť neukáže, ale to je to druhotné čo každý môže ovladať. Preto som to aj písala nech je to pochopené že slovo či iné prejavy sú až druhotné po emócií.

balalajka, Ut, 11. 09. 2018 - 08:04

Som sa zle vyjadrila. Necíti som použila vo význame - nemá emócie, pocity.

A nie každý vyjadruje emóciu rovnako, môže byť aj rovnako silná. Podľa mňa je to takmer umenie "čítať" pocity ľudí. Ja som zistila, že napr. nie každý prejaví radosť rovnako. A pritom tam tá radosť je.

Kamila, Ut, 11. 09. 2018 - 09:13

bez dabaty, úplne inak bude vnímať, reagovať, prežívať radosti, žiale melancholik, inak cholerik ....

púpavienka, Ut, 11. 09. 2018 - 09:20

Viem Lenka ako si to myslela, ja som odpovedala pre tých čo to tak vidia že necítiť môže iba telo ale duša  nie.

Kamila, Ut, 11. 09. 2018 - 09:11

Ale aj momentálny stav človeka, môže otupiť emocie na minimum. Únava, taká či onaká, vie otupiť aj prežívanie radosti, smútku ... že sa dostavé emócia minimálna ... aj ta vnútorná, nielen to navonok.

púpavienka, Ut, 11. 09. 2018 - 09:19

Kamila a to je to čo som chcela oddeliť aby bolo pochopené - ty na tu radosť budeš mať emóciu rovnaku ale už ten druhotný prejav nebude huronský, dokonca až ťa niečo zaskočí v dobrom aj ked si totálne vycucnutá tak príde ja neviem zježené chlpy či zimomriavky - to človek nevie ovladnúť, ale ta esencia je vždy prítomná, len mozog už potom nereaguje lebo je veľmi unavený a nedá najavo radosť či niečo iné. 

Kamila, Ut, 11. 09. 2018 - 09:50

ok, "milujem" potom tie esencie emocii, ktore už ani neviem, ktorý moment spôsobil, zväčša sú negatívne a ja ich zajedám, alebo  ...., lebo som z niečoho "rozhodená" a občas ani neviem z čoho všetkého, lebo ... sú to len také skryté podtóny ... Keď sa vemľi zamyslím a zastavím, tak aj zistím, čo to je ...

púpavienka, Ut, 11. 09. 2018 - 16:50

No vidíš a to už je fajn, ved niekedy sa zastaviš a zamyslíšMrkám

púpavienka, Ut, 11. 09. 2018 - 07:52

Mám známu ktorá iba číta, ale nikdy sa nezaregistrovala a včera  mi SilviaMrkámpíše: No dobre ale pred tými 25 rokmi si musela cítiť výsmech a čo si robila s tým?

Veľmi dobrá otázka, lebo ma prinútila prebrať aj túto ranu. Cítila som sa ponížená to áno a nebolo mi to jedno, no potom som začala premýšľať o sebe že možno to ja naozaj zle vnímam a tak som sa tým prestala zaoberať. No a ta emócia vyšla na povrch po toľkých rokoch ako mi to povedala ta  žena na jarmoku a odrazu už to nechce byť iba emoćia už to chce byť niečo viac čo stojí znovu za uvažovanie a nový pohľad aj pre iných. Zrejme vtedy doba ešte nedozrela a nebolo to v ezoterických knihach či časopisoch písané, takže v konečnom dôsledku je to taká satisfakcia teraz pre  mňa aj ked ja nerada používam - vidíš hovorila som.

Amalka, St, 12. 09. 2018 - 16:48

Neviem, či poznáte rozprávku V HLAVE, ale ja som ňou nadšená a veľmi mi pomohla v komunikácii s okolím. Základom deja sú znázornené emócie v hlave človeka. Odkedy ju poznám, veľmi mi pomáha pripodobniť práve prežívaný pocit osobe, s ktorou niečo riešim. Som zástancom otvorenosti, treba hovoriť, hovoriť, hovoriť, hovoriť, vysvetľovať NAHLAS, čo ako cítim, čo ako vnímam, čo sa mi ako javí, NAHLAS dávať von svoje názory, opis svojho prežívania, čo chcem, čo potrebujem atď. Komunikácia = čarovné slovíčko. Neznesiem nedorozumenie, nevysvetlené veci atď. Kedysi som žila opak, dusila všetko v sebe, mám za sebou 13 ročné manželstvo bez komunikácie. Nikto nie je jasnovidec, nevidí mi do hlavy ani do srdca. Treba si svoje vedieť rozumne povedať. A opísať emócie váľajúce sa pod stolom alebo oznámiť ostatným ticho, lebo môj hnev vzbĺkne! Môj strach práve odpadol a pod. je odľahčujúce a humorné zároveň Úsmev Už sa nebojím postaviť sa za svoj názor a pokojne ho povedať bez tlakov alebo pocitov úzkosti. Emócie sú fajn a sú darom. No treba používať aj rozum, nereagovať za každú cenu ako kyselina, občas treba vyfučať paru, počkať, popremýšľať, dať veciam aj emóciám čas. Inak ešte jednu vetu s obľubou používam - Láska nie je emócia. Je to rozhodnutie stáť na strane dobra milovanej osoby. Mnohí to akosi nechápu a reagujú na život čisto emotívne. No rozum musí dopĺňať srdce a srdce rozum. V celom prežívaní.

púpavienka, St, 12. 09. 2018 - 17:45

No ja neviem láska nie je emócia? čo potom to šimranie v bruchu a nemusí to byť iba sexuálne.

Myslím že každý žije tak ako mu to nadelili hviezdy, teda ako si to sám pred tým vybral. Darmo by si chcela od raka s ASC v Rybách aby sa neriadil citmi, celý jeho život by bol zbytočný kdežto taký echtovný kozorožec si vystačí sám aj bez citov. Takže túto rovinu neberiem, naozaj nie je možné v mojom prípade vnímať lásku ako iba niečo že sa postavím na stranu milovaného človeka. Milovaný človek mi nechá slobodu , to je motto ktorého sa zase ja držím, lebo ja spútaná ani len  zničujúcou aj ked veľkou láskou nedokážem byť.

balalajka, Št, 13. 09. 2018 - 06:13

Mám rada rozprávku V hlave. Veľmi dobré zachytáva situácie, ktoré sú mi známe a preto mi je blízka.

Ale tiež som na rozpakoch pri vete "Láska nie je emócia".

Ale trochu som pátrala a našla som definíciu lásky ako súhrn viacerých emócií. To sa mi páči viac.

púpavienka, Št, 13. 09. 2018 - 07:28

No ja k tej láske a emóciam: osobne si myslím že ak by som sa postavila na stranu človeka ktorého ľúbim tak by to nebola pravá láska. Láska musí ísť cez srdce a teraz nemyslím zamilovanosť či iba sexuálnu lásku ale takú celkovú. je úplne postavená na vnímaní, ako inak poveadť to, že človek ktorý s vami žije vám síce nevie vyznávať slovami lásku, ale príde a pomasíruje krk aj ked ste nič nepovedali, príde a len tak obyčajne vás objíme a pritom je to presne ten čas kedy ste to nesmierne potrebovali alebo vám príde zamiešať kávu,lebo vie že na to zabúdate. Toto sú tie emócie, vnímanie potrieb človeka ktorého mám rád. Pamätám sa ako som sa Mirka pýtala ako si vedel že mi je zima ked som ležala? - neviem, odrazu som sa musel otočiť a hned som vedel že potrebuješ zakryť.

Tu rozum funguje na to, aby si človek pri nejakom nedorozumení uvedomil že s tým človekom ho spája niečo oveľa silnejšie ako nejaká roztržka, lebo títo ľudia fungujú spolu a nikto nerieši kto koho potiahne a kedy, vedia  že raz stojí pri druhom on a potom mu ponukne plece ona.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama