počúvaj, keď som videla nadpis, tak prvá moja reakcia bola, že toto píše 15 ročná baba. Ale tebe nemá mama čo kecať do vzťahu. Obzvlášť, keď žijete ďaleko. Je to tvoj život. Nie jej. Že ona si niečo myslí, to je pekné, ale to už nie je jej starosť.
Niekedy je problém pre mamu odstrihnúť sa od svojho dieťaťa. Prestať ho riešiť a dať mu slobodu. Nechať ho, nech si samo rieši svoje veci. Ono aj v biblii je napísané, že muž opustí svojho otca i matku a priľne ku svojej manželke.... V prenesení, tvoria novú rodinu a rodičia nemajú do toho čo kecať. A hovorím to s vedomím, že mám doma 18 ročného a niečo podobné ma bude čoskoro čakať.
Máš 30, prestaň to riešiť s mamou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, budem velmi rada, ak mi napisete vase skusenosti so situaciou, ze rodicia nie celkom schvaluju partnera svojho dospeleho dietata. Mam cosi pred tridsiatkou, priatela uz cca 3 roky, byvame spolu v podnajme 400 km od nasho rodneho mesta, sme spolu stastni a vieme si spolu predstavit buducnost. Bola by som rada, ak by prave on bol mojim manzelom a otcom mojich deti.
Posledneho asi polroka som o tom ale zapochybovala, pretoze mama mi nahuckala, preco priatel nezaraba viac, ze by mohol, ze nie je dost ambiciozny a podobne. Pritom priatel pracuje v IT sfere, kde su platy velmi slusne. Teraz, ked som sa konecne uistila, ze mi jeho plat na zabezpecenie buducej rodiny staci a vyhodila som z hlavy maminho chrobaka, zase prisla s niecim novym. Dnes som sa s nou preto pohadala.
Priatelov brat je totizto vo vazeni (nespravodlivo odsudeny kvoli kamaratovi, ktory predaval marihuanu a spinu hodil nanho) a o par tyzdnov ho maju prepustit. Mamina reakcia: "tak takeho nikto nezamestna, urcite nebude mat peniaze a bude stale pytat od xy" (mojho priatela). "Vam na buducnost xy nebude mat z coho odkladat, lebo brat je brat. "
Dalsia situacia je, ze priatelova mama je momentalne na urade prace, lebo odisla z firmy, kde si nicila zdravie, a reakcia mojej mamy: "tak to je vyborne, preco odchadzala, ked este nemala vybavenu novu robotu, teraz urcite bude pytat od xy (mojho priatela) a ten nic neodlozi pre vas". Pohadala som sa s nou preto, lebo vymysla tieto tragicke scenare, ako to s priatelovou rodinou "zarucene" bude, ved ona uz ma zivotne skusenosti a ona vie. Pritom priatelovu rodinu vobec nepozna.
Vadi mi, ze ma proti priatelovi takto hucka. Preco by to nemohlo dopadnut dobre? Ze priatelova mama si najde slusnu pracu, takisto aj jeho brat, a bude vsetko ok? Alebo ze aj keby priatelov brat drankal peniaze, tak priatel by sa zachoval rozumne a pozical by mu raz a nie donekonecna, ako si to mysli moja mama? Ja viem, ze mamy chcu pre svoje deti len idealnych partnerov.
Ale nemozem sa predsa rozist s muzom, ktoreho milujem, doverujem mu, je to pre mna soulmate, len preto, ze jeho brat bol vo vazeni a jeho mama je aktualne na urade prace. Priznavam vsak, ze to vazenie je vystrazny prst, dam si na priatelovho brata pozor, ked vyjde. Nemozeme predsa vediet, ako sa tam zmenil. E
ste dodam, ze ja aj priatel sme "vykladna skrina" rodiny, ako prvi mame VS, dobru pracu, viziu dobrej buducnosti. Obaja pochadzame zo skromneho prostredia, kde vsetci robia manualne. Ale moja mama si stale nieco najde na mojom partnerovi, aj ked ten sa v zivote urcite nestrati. Prosim, poradte. Mate podobne skusenosti? Viem, ze moja mama chce pre mna to najlepsie, ale nemoze cakat, ze raz pride zat na bielom koni, na ktorom nebude vidiet ziadne negativa.