Holíč alebo pár slov o Františkovi Lotrínskom

Že je na Slovensku nejaké mestečko, čo sa volá Holíč, to som registrovala. Ale nič bližšie. Dokonca, keď som musela toto mesto pracovne navštíviť, tak som musela poriadne hľadať, kde to je. Pár krát som ho navštívila a mala som stále pocit, že to sú dve ulice.

Časom, možno aj vďaka televíznemu seriálu ma začala zaujímať doba Márie Terézie. Ľudia majú rôzne názory na jej panovanie. Mňa najviac zaujalo to, že vlastne o nej nič neviem. To málo z hodín dejepisu už dávno vyšumelo.

Čím viac som čítala, tým viac ma to upútavalo. Samozrejme, zaujímavý ľúbostný príbeh. A život jej manžela, ktorý hral akokeby druhé husle. Jasne, nebol panovník. Ale ukázal sa ako veľmi šikovný podnikateľ. Na území terajšieho Slovenska vlastnil dve panstvá, Holíčske a Šaštínske. V oboch vybudoval veľmi známe a veľké manufaktúry. V Šaštíne to bola kartúnka, ktorá v najlepších časoch dávala prácu až 10 000 ľuďom.

V Holíči, ktorý bol aj letným cisárskym sídlom, vybudoval porcelánku. Dodávala riad priam na viedenský dvor.

Ako som to čítala, tak som veľmi chcela isť tie historické miesta pozrieť. V lete zvykneme chodiť na dlhší výlet po Slovensku a tak som plánovala, že budúci rok pôjdeme práve po stopách Františka Lotrínskeho. Vlastne, jeho zástavku v Banskej Štiavnici sme pozreli už tento rok.

Asi som o tom veľa premýšľala a plánovala, lebo zrazu sa ozval telefón a v ňom pozvanie na jednu pracovnú akciu v Holíči. Reku fajn, pozriem terén dopredu. A keď som si ujasňovala, kde to celé prebieha, zrazu som zistila, že to bude priamo na mieste slávnej Hiolíčskej manufaktúry. Moje nadšenie nemalo konca

Priestory bývalej manufaktúry sú dnes v súkromných rukách. Sú zrekonštruované, sídli tam viac prevádzok aj inštitúcii. Okrem iného aj jedno z najstarších divadiel na Slovensku. Majitelia sa snažia, aby to tam žilo aj kultúrou, nielen obchodom.

V divadle sa pravidelne konajú koncerty, vystupujú nielen ochotnícke divadelné súbory, konajú sa zaujímavé stretnutia

Letmo som pozrela aj zámok. Vraj sú už niektoré časti aj zrekonštruované a dajú sa pozrieť. To si nechám na budúci rok.

Trochu ma prekvapilo, že keď som sa pýtala domácich na manufaktúru, veľmi o tom nevedeli. Že teda nejakému objektu tak hovoria, to áno. Ale prečo, ku komu sa to viaže a prípadne čo sa tam vyrábalo, to už vôbec nie.

Neviem, kde sa stala chyba a prečo nevieme viac o miestach viažucich sa na históriu. Lebo niekedy to tak vyzerá, že máme akurát  Banskú Štiavnicu. A potom hlavne salaše a prírodu. Je to krásne, ale máme aj inú históriu. Možno sa nám  nepáči. Ale bola. Nemusíme všetko vidieť iba čierno-bielo.

Verím, že môj budúcoročný výletový plán sa podarí a potom určite ešte nejaké informácie aj o tomto zaujímavom mestečku doplním.