reklama

Návrat do súčasnosti ...

Pridal/a Kamila dňa 30. 10. 2018 - 11:48

reklama

Počas víkendu som zdárne uzavrela svoju jesennú spoločenskú sezónu  ... 

Zahájila som ju v septembri komorným stretnutím z výšky po 25 - tich rokoch, ukončila stretkom zo strednej po troch dekádach. Medzitým, sme mali rodinné sešlosti, aj  naša webová komunita dievčat sa zišla ... Toľko socializácie na mňa ... Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Záverečné dostaveníčko spolužiakov z "gympľa" bolo takým malým pozastavením sa v živote asi pre viacerých z nás.

Voľakedy dávno sme spolu strávili štyri roky, odžili sme si rannú mladosť, aj to dobré aj menej ... Prechádzajúc sa po bývalej škole v nás ožívali spomienky ..., jasnejšie aj bledšie .... Chalani sa rehlili na kúskoch čo voľakedy povystrájali ...I

 Odvtedy uplynulo ozaj veľa vody ... Miestami sme mali pocit, že sa nič nezmenilo, okrem tvárí,  postáv ...Úsmev Zdanie občas klame ... Koľko prapodivných osudov život nasplietal ...

Natíska sa otázka, čo je vlastne v živote dôležité ... zdravie, práca, vzťahy, rodina, peniaze ...? Žeby z každého kus, namiešané v tom správnom pomere, každému šité namieru? Neviem. 

Najväčší dojem vo mne zanechala deva (singl), ktorá učí katachetizmus na strednej škole, a pracuje s deťmi aj voľnom čase ..., tá priam žiarila, tak pekne z vnútra Slnko

Takže, tradičná otázka: "Co je vlastne štestí ...?"


reklama

reklama

Evka1223, Ut, 30. 10. 2018 - 14:03
Pre mňa pokoj, pokora, pohoda,...vnútorné vyrovnanie a spokojnosť s tým, čo mám, čo zijem. Nie je to také ideálne vždy...som tu ale na to, aby som sa to naučila a zvládla.
Kamila, Ut, 30. 10. 2018 - 14:09

asi tak, ta vnútorná spokojnosť s tým čo mám a ako žijem ...Úsmev

dan-cula, Ut, 30. 10. 2018 - 16:44

veľa krát sama sebe som si položilo presne túto otázku-čo je to šťastie..vždy vtedy ked som sa cítila tak duševne"biedne".a ked som pred rokmi pracovne prišla do styku s mníškami zistila som,že je jedno či je mladá alebo celkom staručká ide z nich neuveritelný pokoj.A čo je najzaujímavejšie nie som veriaca ale pri nich sa cítim velmi dobre..Slnko

balalajka, St, 31. 10. 2018 - 06:22

" Mala som šťastie!"

" Musíš mať šťastie, aby ..."

" S trochou šťastia...."

Ako klasik povedal - muška jenom zlatá. Prchavé, nestále, vzácne, blikotavé, pominuteľné také "nič". Úsmev

Výbuchy nálady, valcovanie emócií. To je pre mňa také to šťastie, kedy ti elektrizuje každučká bunka v tele.

A taká tá rozvaha, pohoda, vyrovnanosť so svetom ale hlavne so sebou samým ... to neviem ako nazvať. Keď to správne pomenujem, možno to získam. Len ja sa stále ešte učím a dúfam, že aj zlepšujem. Nie som spokojná. Mňa ten pohyb vo mne však stále motivuje.

Takú tú rozvahu a vyrovnanosť vidím u ľudí, ktorí prišli k poznaniu o čom život je a už nič od neho neočakávajú. Neviem. Možno je to dobré, príjemné ... pre mňa však nie motivujúce.  A add mníšky. Áno, je tam pokora hodne a ticho. Len mňa dlhšie ako hodinu v ich prítomnosti začne všetko omínať a musím preč, preč .... Veľký úsmev

Kamila, St, 31. 10. 2018 - 09:58

Máš pravdu, ta otázka nebola vhodne položená Úsmev Ono skôr asi je na mieste výraz taká ta vnútorná spokojnosť? pokoj? Bežne také neriešim. To len keď máš zrazu pred sebou toľko osudov, takých aj onakých ... Ako prvé zasvieti, staré overené, že peniaze nie sú všetko, dobrá práca, ktorá človeka náplňa je dôležitá, mať s kým zdieľať svoj život je tiež na nezaplatenie, bez zdravia máločo  z toho ma zmysel ... a potom prekvapivo zistíš, že niekomu stačí tak máličko .... Spolužiačka nebola mníška ..., to len vo mne utkvel pocit, takého vnútorného slniečka .... 

balalajka, St, 31. 10. 2018 - 10:15

Hej, vnútorná spokojnosť potom asi ... to tiež neviem z čoho pramení Veľký úsmev ... ale furt sa na to vzťahuje to, čo som povedala, že potom človek podľa mňa stagnuje. Ono s tým, že si spokojná ako to je, tak ťa už nič markantne neženie dopredu.

No však poznám aj ja takých ľudí.

Ale ja neviem ... myslím, že u mňa je to dobre tak ako to je. Aj tie výkyvy ku mne patria, aj sem tam nejaké zmierenie, aj nedočkavosť, aj všetko.

Ono je to hodne o človeku, aký je a čo mu vyhovuje.

Nuž ... dostávame sa k Maslowovej pyramíde Mrkám ... sranda je, že to teraz nedávno starší bral v škole. Naučili naspamäť, odrapkali a koniec. A po 25 rokoch sa ja k tomu vraciam. Lebo vtedy mi to bolo ... no o ničom tak nejak. Chichocem sa ... mali by zaviesť školy aj pre dospelých tuším

Kamila, St, 31. 10. 2018 - 10:25

Musela som si pozrieť tu pyramídu ... Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe 

Ono to ti bude celé tak vysokoindividuálne. Lebo veľmi teoreticky je jednoduchšie byť len sám, bez polovičky, detí ..., to človek rieši len seba, niežeby to občas nestačilo.Hambím sa To len keď si vezmem seba so štyrmi deťmi, malé veľké, ta aby som mala aj dušu na pokoji, potrebujem aby ju mali aj všetky deti, chlop a pri takom počte, výraznejších povahách ...., to ako ... nie jednoduché .... a bude ich pribúdať. To už ani nemusím riešiť starosti detí, to len podvedomie si robí svoje. U nás je tento rok, začal či pokračoval zdravotnými problémami veľkých detí, pokračoval trojnásobným sťahovaním národov,  a znova zdravie ... , takže mi hlava nefunguje ako by mala je občas aj výhodou. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

dasa_, St, 31. 10. 2018 - 10:48

Základná otázka, čo bolo skôr kura alebo vajce?

V prenesenom význame - je dôležitejšia spokojnosť matky alebo spokojnosť detí? Ja osobne to vnímam tak, že keď je spokojná matka, potom sú spokojné aj deti. A tá spokojnosť je fakt o vnútornom nastavené. O poloplnom pohári.

Alebo sa oblúkom vrátim k mojej obľúbenej knihe - 5 jazykov lásky ÚsmevÚsmev Každý z nás má iné nastavenia, inú potrebu lásky. Je fakt dobre, keď to pozná, keď vie, aká je jeho nádoba lásky. A keď aj okolie vie, akomá túto potrebu napĺňať. A aj naopak, keď pozná potreby svojho okolia. Dokáže plniť ich nádoby lásky.

Kamila, St, 31. 10. 2018 - 10:52

Súhlasím, keď sú deti menšie v tvojom dosahu, je to o matke, keď sú už mimo otáča sa to ... To nemusím vôbec vedome riešiť, viem, že je to už ich život, ale podvedomie reaguje .... 

balalajka, St, 31. 10. 2018 - 10:55

Hmmmm ... ako vidím, každá sme iná Chichocem sa ... alebo zatiaľ sa moje decká ešte tak osobnostne neprejavujú a plávame v jednom prúde. Ešte ich takto nemusím riešiť.

Kamila, St, 31. 10. 2018 - 11:17

to je o inom, to je v štýle malé deti malé problémy, veľké deti veľké problémy ...... Mám s nim si myslím veľmi dobrý vzťah, len keď sú v ich životoch väčšie perestrojky, aj ich dynamika riešenia svojich problémov je iná ..., Viem, že sú to ich rozhodnutia, ich život, ale podvedome vnímam, ich trápenia ....  ale ano, voľajaké somariny,  som si mohla odpustiť ... Hambím sa Tento rok je veľmi zaujímavý ...

balalajka, St, 31. 10. 2018 - 11:20

No však to, že moje ešte tvoje nedorástli, tak sa asi moceme v tých malých problémoch.

balalajka, St, 31. 10. 2018 - 10:49

Ešteže mám 9taka a treba mu sem tam pozrieť do zošitov Veľký úsmev

lienka, St, 31. 10. 2018 - 07:23

Pre mňa sú šťastím okamihy života...

asi to nevyjadrím slovami...ked všetko tak príjemne do seba "sadne"

premkne ma pocit-to je šťastie

prichádza to aj v bežných situáciách...cestujeme spoločne autom(aj s deckami,to len výnimočne), z rádia ide naša spoločná pesnička a my spontánne začneme spoločne spievať, smiať sa..proste také SÚZNENIE TU A TERAZ

Kamila, St, 31. 10. 2018 - 09:49

Také chvíle sú ozaj nádherné. Úsmev

aramana, St, 31. 10. 2018 - 20:22

Čo je vlastne šťastie? 

Že sa ráno zobudím. Vyplazený jazyk Všetko to ostatné je len voľba.Čo budem robiť, koho poteším, koho naseriem, čomu dovolím ma zasiahnuť, čo dnes dosiahnem...ale jasné že úplne zjednodušene je to podané.Ale priamo. Že je to málo?Neviem.

Dnes som sa zobudila.A prežila som krásny deň s chryzantémami na cintoríne.Napriek množstvu ľudí čo tam bolo, vládol tam pokoj a akási nevyslovená pokora...všade bolo cítiť vôňu chryzantém.Ale to som mohla len preto, že som sa ráno zobudilaSlnko

Aj pre vás :)

https://www.youtube.com/watch?v=NRqdpGSKnVk

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama