Nejdem a nechcem sa sťažovať ani chváliť..ale od určitého veku nesmierne túžim bývať a hlavne dožiť v takej starej drevenici(ako mali moji statrí rodičia).Keď sa s týmto občas niekomu priznám-nechápu..
priťahujú ma staré domy..a netuším prečo.a tento týžden v jednom časopise fotka -drevenička presne ako mali st.rodičia-ked som to zbadala akoby mi na chvílku zastalo srdce,myslela som ,že sa rozplačem..kúpila som si ho,vystrihla a neviem sa vynadívať!z toho obrázka ide nesmierny pokoj-pre mňa!
či to robí toto predvianočné obdobie?hormonálne burky sú už za mnou...
Ja stará páka..uvedomujem si,čo by to obnášalo-no neviem si pomôcť.Keď som pred pár mesiacmi prešla na bike dediny od Kremnice cez Nevolné,Jastrabá bolo tam pár domov vhodných do slova a do písmena do skanzenu,Tolko penazí nemám aby som si čo len jeden kupila a reštaurovala-musela som si ich vyfotiť,porozpravať sa s domorodcami a bolo mi velmi velmi ťažko ked povedali tento budeme burať..neboli to síce drevenice ale boli nádherné..
Mala som známeho s ktorým som občas vyrazila na výlet-taká Špania dolina pre mňa balzam na dušu a on,že čo vidím na tých barabizniach..
"kým vieš snívať, tak máš nádej" ... práve takéto sny robia človeka človekom a... prečo nie??? ak to chceš, tak vykroč a ak Ti stačí rovina snívania, tak sa do takej dreveničky ubytuj aspoň na víkend, nech sa Ti dušička popasie 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nemyslim,ze ti sibe
viem si ten pocit predstavit, aj na mna obcas nieco "prehovori"... a okolie to nemusi chapat ...uvidis ako to u teba dopadne, ved do dochodku este daleko... a niekedy si staci len priat