reklama

O dňoch medzi Vianocami a Silvestrom

Pridal/a balalajka dňa 31. 12. 2018 - 06:35

reklama

Neviem ako u vás, ale u mňa sú to viacej menej také dovolenkové dni. A family dni vlastne v plnej kráse. Predĺžené víkendy pre celú rodinu, návrat k prázdninám. Ani neviem ako vždy ten týždeň ujde ako voda. Tu sa ide k jedným, tu k druhým, u nás sú vianoční a tesne predvianoční oslávenci a medzi sviatkoví tiež, tak sa to nejak nesie v duchu aj zdravkania a štrngania pohárikov s niečim dobrým a zajedaním ešte s lepším.

Túto lyžiarsku sezónu som sa chystala začať až po Novom roku, ale tak pekne ste tu o snehu písali, o Vrátnej písala Crystall, tak som sa nastajlovala, že teda toho 27.12 sadneme so synom do auta poďho na Kohútku odlyžovať a začať tú sezónu. Kohútka je neďaleko - do hodiny a pol autom, tak to nejak som nedramatizovala, keď sa mi plánovaný odchod nejak po minútach posúval neskôr a neskôr. Potom vstalo decko, hups mladý muž ... že jemu sa nejak nechce a taaaaaaak ... aj som krik urobila, že dosť bolo gaučenia, že sa ideme trochu vyradostiť na sniežik. Tak ešte na mňa skúsil ťah, že je mu helma malá, ale mal smolu, lebo lyžiarske helmy máme doma tri a jedna mu musela byť a ak by nebola, vyhrozila som sa mu helmou z požičovne. Tak sme sadli do auta a miesto obligátneho "už tam budeme?" som počúvala " a kde máš ten sneh?" Pred stúpaním na Kohútku, v poslednej dedine na Slovensku - na Čertove nám prebehla čierna mačka popod kolesá. Mala som tik zabrzdiť a ostať tam stáť a čakať, či niekto prv neprejde tade, ale tlačilo ma auto do kopca a veru asi by mi skončil v kufri.  Tak sme začali stúpať, auto vozilo, zrazu trojka bola veľa až sme došli do krajiny hmly a snehu. Zaparkovali, vystúpili a poďho reku lístky kúpiť, potom sa do lyží dáme. Po desiatich minútach v rade a troch známych z Trenčína (jeden veterinár, jeden kamarát z detstva), začalo pršať. Áno prosím. Nadmorská výška cca 900m, nula na teplomery a dážď. Však to ani neni možné som si myslela. Už už sme boli na rade, ale reku ... toto som už zažila, poďme my na čaj do bufetu, dáme tomu 15 minút, či sa to neumúdri. Neumúdrilo. Už síce nepršalo, už rovno lialo. Tak sme si urobili aspoň selfičko a najkratšia lyžovačka bola zdokumentovaná. Mala som si ja tie moje bufetové lyžiarske gace obliecť!Váľam sa od smiechu po podlahe

 

O deň neskôr ma už mrle žrali od toľkého leňošenia a tak som decká vytiahla na Soblahovskú chatu - resp. Chatu pod Ostrým vrchom. Ten názov je presne o tom, ako ten vrch vyzerá, Nepreháňa. Teším sa naň, keď bude viacej stupňov, pôjdem tam prehadzovačku trochu potrápiť - teda asi veľmi nepotrápim prehadzovačku na biku, lebo to bude asi od začiatku na najmenšie kolečká Veľký úsmev. A tak sme spolu s chlapčekmi a Zet začali stúpať. Ľudia, tam bolo na tom výstupe toľko ľudí, že môžem porovnávať s davmi v nákupných centrách pred sviatkami. Ku chate sme sa síce dostali, ale dnu už bolo obsadené a aj tak, ja so Zet sme si to stúpanie chceli dať poklusom ešte raz, tak sme nechali chlapcov, nech si dajú čaj a my dve lady sme išli dolu. Cca po pol kilometri volajú chlapci, že ich nebaví čakať na stôl, že sa vraciame. Tak som to otočila, vyklusala aspoň tých pár metrov a hurá k počítačom a do kuchyne sa zavrieť Váľam sa od smiechu po podlahe.

Ono ja tú moju kuchyňu fakt milujem. Veď ja do nej utekám aj hneď ráno ako prvé a užívam si tú samotu. No teda samotu. So Zet. Jedného rána tohto obdobia medzi pečením dávky donutov, ma osvietilo, že poďme učiť Zet novému povelu. So správnou motiváciou zvláda sadni, ľahni, ku mne, zostaň, k nohe, vyskoč, pac (niekedy ak dávam povely pomaly resp. nenasleduje odmena, tak skúsi aj dva naraz Veľký úsmev), tak reku pridáme niečo nové. Na IG som videla psa, ktorý pána, ktorý sedí na zemi objíme ( teda vyloží naň labky a pritúli sa na plece). Reku kjuuuuuuut! To dáme. Vyzeralo to tak ako všetky naše učenia. Kým ja prídem na to, ako toho psa na to nasmerovať, tak Zet mala laby na mojej hlave, v rukáve, štekala na mňa, že dokelu nechápe!!! a hlavne ja som mala skoro rozbitý mobil. Ale sranda to teda bola veliká a nakoniec sa niečo také aj podarilo. Manžel to zhodnotil, že nemám ráno čo robiť Váľam sa od smiechu po podlahe. Nevadí. Ja to dnes ráno vidím na precvičovanie a zdokonalovanie.

Kapustnica sa varí, práčka ide a my o hodinu a pol chceme ešte raz skúsiť ísť na lyže. Snáď viac úspešne.

Pac a pusu z Trenčína posiela balalajka Bozkávam

Jo a moc to dnes tie oslavy nepreháňajte. Nech zajtra hlava nebolí Mrkám


reklama

reklama

crystall, Po, 31. 12. 2018 - 16:23

O, jéj, krásne ste, baby.

Len k tomu lyžovaniu dodám, že aj my sme vychytali dážď. To keď je všetko naklonené a baby sú oblečené a úspešne ich človek vyhodí na svahu, tak sa spustí taký lejak, že deco otočí 3x, potom mi tam šľahne snowboard, že ona to kašle a chce ísť domov. Ja v hlave, kalkulačka, že aké domov???? Však poldenky za 42 euro, v zuboch ju dotiahnem ku Pome. Tiekla z nich voda, okuliare nestíhali čistiť, ja pod dáždnikom mokrá všade, kde kvapkalo. Tak sme to vzdali. Keď si spomeniem, že za desaťpoldesiatej boli ešte v pyžame a zahlásila som, že po desiatej už nikde nejdem, tak sme museli vyrážať tesne pred desiatou. + Cesta, kým sme našli voľné miesto na parkovanie, odstátie rady na lístky + tie tri jazdy a jedenásť čosi sme už boli na ceste domov. Tak mokré, že sme sa rovno vyzliekli pri aute. Babám to už bolo jedno, mokrá ako mokrá. Doma tieklo z tých vetroviek. No, stačilo vtedy.

A tak sme začali chodiť na večerné lyžovanie. Ja neviem, ale asi som objavila Ameriku. Trošku prituhlo, ľudí pár, pod Pomou nás stálo cca 4, niekedy 6, pri druhej Pome bolo viac ľudí, lebo tam bol bufet. Po siedmej už šli prázdne kotvy. Ja som si išla počítať ratraky a poprechádzať sa, tma svetielka v diaľke, žiadne davy...deťúchy spokojné, vyštípané, suché. Akurát mladý trčal po siedmej v bare, lebo už ťahal 12-hodinovku a chcel ísť domov. Domov sme prišli kolo ôsmej, parádny čas.

Pýtala som mladého povenčiť sestry, nech s nimi pojazdí. No však hej, ale kým sa tie na kopci zorientovali, on už dolu brzdil. Ja s ním...očami. Preboha, vravím mu, pomalšie, však sa zabiješ. Skoro ma tam pritoto...sa chcel pochváliť. Chvíľu som sa nemohla ani pozerať, potom som zmenila taktiku, že vieš...keď niekoho zraníš, tak mu budeš musieť zaplatiť bolestné a liečebné náklady. Debata nulová, tak som si vymyslela, že aby neletel dolu tým svahom, že mu budem počítať otočky, koľko krát sa otočí. Napočítala som 25 otočiek, vravím si, bože nech ho na Pome nestočí kdesi, ja by som už nevedela, kde je sever. Ale kde, hodil sluchátka do uší a už ho nebolo. Došla najmenšia, videla si ma maminka, ale som to dala! Kukám na ňu, nestihla som, musíš ešte raz. Tak som si rozložila oči doprava a doľava, lebo dolu došla na dámu, ale videla si maminka, tú rýchlosť?!!!  (slimák je rýchlejší, si myslím). Suchá bola, nespadla ani raz, čo viac si priať.

Dnes máme párty, mladý ostáva na večerné lyžovanie s kolegami, potom majú zraz u nás. Spravila som asi milion kanapiek, no dobre, 6 táciek a dve smotanové torty, šampus sa chladí, baby aj povysávali aj umyli podlahu, navarené je aj na zajtra.

Tak už by mohol prísť ten nový rok.

Tak nech sa nám vydarí.

Tiež všetko dobré prajem.

 

Kamila, Ut, 01. 01. 2019 - 17:54
Nuda u vás tradične nehrozí. Ozaj nic moc lyžovačka v lejaku, a peniaze do luftu vyhodene, no co narobis, to večerné lyzovanie, ozaj znie lepšie. Synator sa kedy stihol naučiť tak dobre lyžovať, aj keď verim, ze ti pri pohľade naň nie je vsetko jedno. Drzte sa.
Kamila, Po, 31. 12. 2018 - 22:57
Oj, ta vy ste dve aké hviezdy. ;)
alioska, Ut, 01. 01. 2019 - 12:09

Prehánala som...lebo som nepoučitelná!!!..piekla som na svadbu pani,ktorá ma bombardovala telefonátmi skoro dva mesiace,lebo len ja poviem ANO popiect na svadbu na 29.12...fialova Milka som..tak mi treba..plechy som vyberala už na Štefana...ta co už...hádam mi to bolo dost ako ponaučenie...Tento rok nuda nebola vera Bože...

 

Kamila, Ut, 01. 01. 2019 - 17:55
Joj moja, ta ty si si veru neoddychla...
apple, Ut, 01. 01. 2019 - 18:32

Alioska, sme dve fialové Milky, ale dúfam, že už som sa poučila, tak aj ty drahá! 

apple, Ut, 01. 01. 2019 - 18:33

Jej, ste obe nádherné, u vás musí byť teda riadne akčne Srdce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama