Ach ťažký údel a ťažko z neho von. Nie je jednoduché starať sa o malé deti a nemať ani náznak opory v manželovi, skôr naopak. Z mojich skúseností, jediné čo ti môžem poradiť ... Priateľky, aj tie kočíkové sú pre mamu na materskej vééľmi dôležité .... A druhá rovnako dôležitá rada, je psychológ... Pomôže ti rozobrať na drobné, to čo sa vo vašej rodine deje a spolu hľadať ako z toho vonku. Viem, že pre malých deťoch sa ťažko hľadá čas a priestor, ale mohol by ti pomôcť. Na začiatok, dostať zo seba všetko čo ťa dusí a potom postupne krôčik, za kročikom hľadať cestu von. Je to však na dlhú cestu a stále to bude o tebe, lebo životné zmeny za teba nik iný nespraví.
Ešte sú aj iné možnosti, ktoré stoja na poznaní vlastnej hodnoty, na zdravom sebavedomí, len doma pri malých deťoch, bez opory rodiny, sa ťažko hľadajú ...
Veľmi držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý deň,mám problémové manželstvo.posledne dva roky je to veľmi ťažké.s manželom mame detičky,v podstate ešte malé,ja som doma,starám sa o deti,domácnosť.manzel veľa pracuje,chodi aj na služobne cesty.
nepaci sa mu,ako vychovávam deti,on je na ne strašne často prísnejší než sa mi zdá normálne.
Manžel holduje alkoholu.niekedy si dam aj ja pohár dva vina,lenze v poslednom čase má začal obviňovať,že som alkoholička,obviňuje ma z veci,ktoré nie sú pravda.
par krát na mna dvíhal ruku,bolo to však z mojej viny,ja som sa postavila na stranu deti a nedovolila mu,aby im ubližoval,aj som ho odsotila a následne mi to vrátil,aj keď horším spôsobom.ale uznavam,bola to moja chyba.
uz mi aj povedal,že všetko je len moja chyba,za všetko zle a pokazené v našom vzťahu mozem ja.
Rozviest sa nechce,aj keď som mu už dala návrhy.v podstate ani nemám kam odist,jedine do nejakého krízového centra.nemam prácu,nemá mi kto pomôcť s deťmi.obavam sa budúcnosti.obavam sa,či to všetko budem zvládať,aj keď ostaneme tu.
Ako začať žiť nový život,ak neviem odpustiť manželovi?kde vlastne začať?som úplne zmätená a smutná z toho všetkého.
jedine deti má držia nad vodou,inak mám pocit,že ani nežijem...ak niekam chceme ísť,všetko si musíme zaslúžiť.mam pocit,že to už nezvládnem,že každý deň je ťažší a ťažší..