Ty neveríš, že všetci okolo toho "meditujú" a pridávajú lásky plné ingrediencie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ty neveríš, že všetci okolo toho "meditujú" a pridávajú lásky plné ingrediencie?
No, neverím
Zvlášť keď mám podozrenie, že aj ja som to niekde niekedy napísala. Minimálne, keď som s deťmi robila mydielaka ako darčeky pre rodičov....
Ja to tvrdím roky. Vyrobené s láskou a pre Vás - rýchlo zaplaťte.
Mne v poslednom období nesmierne vadia háčkované zvieratka ktoré sú stále adoptované, ale minule ma pobavilo - fotka asi 15 venčekov so statusom veľká objednávka dokončená - môžte si kúpiť, všetky sú voľné.
Základná otázka - čo robiť, aby to človeka aj bavilo, aj relax prinášalo, aj sa to nemuselo nakoniec vyhodiť.... Lebo problem je, že všetko chceme mať hotové okamžite. Žiadne dlhodobejšie projekty.
Mnohé háčkované a nielen háčkované veci sú nádherné. Ale je veľa takých, z ktorých naozaj vidieť, že ide hlavne o množstvo
Je to pravda,vyrobené s láskou, ale na prodej. Už jsem to kdysi psala,že se tady ženy zviditelnily,získaly kontakty a už tady nejsou.
vyrobené s láskou :-)...aké milé
Mňa to nejak nedobieha, asi nakupujem inde
Mojimi "výrobkami" sú patchworkové deky, ktoré ale šijem pre potešenie pre blízkych
a fakt, keď šijem pre niekoho deku, celý čas na neho myslím...je to pre mňa radosť
ale je pravda, že to nerobím pre peniaze
vedela by som to robiť aj na objednávku?? to netuším ...asi by sa tá moja radosť stratila, alebo zmenila na povinosť
Akokeby sa nám bilo vyrábanie za peniaze s takým tým radostným vyrábaním. S prácou, ktorá je zábavou. Alebo teda mne sa to nejak bije, aby som bola presná.
pri tvojom blogu o psychohygiene som nad tým premýšľala,
Teraz odvšadiaľ počúvam, že sa má robiť(teda na plný úväzok) práca, čo nás najviac baví, čo nám najviac ide
ale neviem si to predstaviť...to musí zovšednieť, unaviť...
na čo sa budem potom tešiť???
či sa budem TEŠiŤ nepretržiteeeeeee ????...no neviem si to predstaviť
Správny postreh - nepremýš+ame náhodou nad tou prácou priveľa? Veď by to mal byť len prostriedok, nie snáď celoživotný cieľ? Alebo len keď je práca celoživotný cieľ, tak človeka baví? A čo potom také povolanie ako zameteč ulíc (jak by ich teraz bolo treba), opravár vodovodných batérii, upratovačka....
Alebo má byť práce iba prostriedok k obžive a zabávať sa máme niekde inde?
Veľký námet na premýšľanie. Aj na debatu
presne tak, ale neda sa zovšeobecňovať
kedy podebatíme??? na stretku v máji??
Ale určite ak je to kus možné, mala by nás práca mala aspoň trochu naplňať. Alebo hlavne by to nemalo byť hlboko v rozpore s tým na čo (ne)máme predpoklady?
Zdá sa mi, že kam pozriem, tam to vidím - štítok, ktorý oznamuje, že to čo kupujem, to je vyrobené s láskou. Je toho toľko, že sa to na mňa priam valí. Že všade okolo mňa by to malo byť na ružovom obláčiku, zaplavené jasným svetlom.
A ja neviem. Mám pocit, že keď niečo robím, tak je to buď pre vlastné uspokojenie, alebo na výmenu. Aj za peniaze. Aby som tie mohla použiť zase na niečo iné. To, čo uspokojí (nasýti, oblečie) mňa a moju rodinu.
Rozmýšľam, či by nebolo pravdivejšie označenie: Vyrobené s láskou ku sebe samej. Príde mi to pravdivejšie. Ale možno mám len takú veľmi praktickú náladu. Alebo povahu... Alebo som len veľmi, veľmi skeptická. A ten pekár, keď miesi chlieb, tak si fakt predstavuje, ako si ho odrojím, natriem radostným maslom, pridám džem plný lásky... A budem zapíjať kávou, ktorú nejaké ruky plné radosti pre mňa zbierali, iné sušili, prenášali vo vreciach, pražili. A všetci, naozaj všetci boli plní lásky a nadšenia, že ja teraz mám svoju šálku...