reklama

Ako som nepočúvala svoj vnútorný hlas a čo bolo ďalej...

Pridal/a eva m dňa 08. 03. 2019 - 11:20

reklama

Nuž vybrali sme sa my stráviť koniec minulého roka, Silvester a začiatok roka 2019 na Donovaly.

Radi tam chodíme, je tam krásne, cítime sa tam dobre, s nami skvelá partia – prísľub úžasne strávenej dovolenky...

Bývali sme v príjemnom, útulnom penzióne v dolnej časti Donovál, majiteľka sa o nás skvele starala, počasie bolo krásne, zimné, čo viac si človek môže priať, všakáno...

Deň pred Silvestrom sa chlapi pustili hrať karty, nuž sme sa my, baby, vybrali na podvečernú prechádzku – navštíviť známu na opačnom konci Donovál. Navštívili sme, príjemne podebatovali a vracali sme sa späť do nášho penziónu. Skratkou, cez lesík, dolu kopcom. Stojím nad tým kopčekom a počujem:

„EVA! Nechoď tade!“ – ale počujem len ja, hovorí to  môj vnútorný hlas.

Naopak, kamoška ma nabáda: „zlatík, poď, ja už som dolu, je to pohoda!“

„Nechcem tadiaľto ísť!“ – počujem samu seba...

„Poooď, podám ti ruku!“

„Nechcem!“ – hovorí môj vnútorný hlas...

„Čo som horšia? Ja aby som to nedala??“ –  umlčím svoje obavy a idem. Krok, dva, tri dolu primrznutým briežkom , zrazu uuups a letím.... cestou cítim „puk“...

No čo to? Postavím, sa, ľavé koleno nejak pobolieva... To mňa, hrdinku predsa neodradí!

Prejdeme krížom cez kopec na druhý koniec Donovál a so smiechom sa vrútime do penziónu: „spadla sooom, hahahaaa!“ Všetko je úplne  v pohode, na vnútorné varovanie som zabudla.

Nuž ale prišla noc. Ťažká, boľavá. Nie a nie si nájsť miesto, noha bolí jak fras, neohne sa...

Ráno, nevyspatá, nafasujem od známych ortézu (ktorú nosia kvôli svojim kolenám), od pani majiteľky penziónu barlu, od švagra pirule od bolesti a pojme! Silvester mohol začaťÁno! Aaaj tanečky som dala, v obmedzenej forme, všakáno, aj veselo bolo (aj nápadníka som malaaa!Veľký úsmev), aj sme privítali Nový rok... A noha bolela a bolela...

„No nič, moja, toto asi nerozchodíš“ – šepká nesmelo vnútorný hlas... počúvnem ho konečne??? Iné mi neostáva...

Píšem správu spolužiakovi z gympla, výbornému lekárovi u nás, na žilinskej úrazovke, reku tak a tak sa mi stalo... „príď hneď po návrate z dovolenky!“ – znie odpoveď. Tak aj bolo. Keď uvidel, vyšetril moju nešťastnú, boľavú nohu, šupol mi ju do dlahy s pokynom: „v pondelok príď na príjem!“

Siedmeho januára ma zoperoval, bilancia žalostná – odtrhnutý predný krížny väz, natrhnutý bočný väz, načatý meniskus. OchSmútok... Tri dni v nemocnici, po návrate tri týždne doma (dlhšie som nevydržala) s dlahou, po týždni s ortézou, barly...

No čo vám poviem, nečakaný oddych, nečakané vypnutie mojich nekonečných aktivít... Spánok, ničnerobenie, bezduché programy v telke... Ani čítať sa mi nechcelo, ani nič zmysluplné robiť...

Po troch týždňoch som zahájila návrat, aspoň čiastočný, do života. S ortézou som sa za volant nezmestila, taaakže ma moja dobrá kolegyňa vozila do práce a späť, tatinko ma vozil na kontroly k lekárovi, doma ma obskakovali, snažili sa, pichali injekcie do brucha...

Som 8 týždňov po operácii. Už bez barlí, bez ortézy. Rehabilitujem so skvelým fyzioterapeutom, postupne som stihla ples (dlhé šaty museli ustúpiť praktickejšej verzii), karneval v práci, aj na pivko som už zašlaMrkám, aj už šoférujem (mám automat, pravá noha mi stačí).

Je to ešte na dlho, noha zďaleka nie je fit, ale v lete budem behať – tak som sa rozhodlaÁno!

Poučenie:

Počúvaj sa, moja, nebuď hrdinka, nechoď sama proti sebe!

Oddych je potrebný, vypni z času načas – aj bez úrazu, len tak!

Keď nie si fit, pokojne prijmi pomoc!

Zachovaj si optimizmus, zasa bude dobreÚsmev!

 


reklama

reklama

dasa_, Pi, 08. 03. 2019 - 11:30

Tak snáď to čoskoro dáš naspäť do formy.

Je fakt škoda, že sme si odvykli počúvať ten vnútorný hlas. Ani ho nerozoznáme, ani mu vlastne mnohokrát nerozumieme.

eva m, Pi, 08. 03. 2019 - 11:38

jasné, dám sa do formyÁno

a budem sa učiť počúvať samu seba.

Kamila, Pi, 08. 03. 2019 - 11:48

Však ako inak učíme sa na vlastných chybách. Hambím sa Prajem skoré doliečenie.

Očúvaj, ale aká si ty kočka aj v plesovej aj karnevalovej výbave. TlieskamÁnoTlieskam

balalajka, Pi, 08. 03. 2019 - 12:40

Tak to si ešte velice dobre ako vidím zvládala tie hodiny do operácie. Silná žena. Skoré uzdravenie a rehabilitovanie. Držím päste.

Inak, ja som myslela, že lyže ťa niekde posekali.

Kolená čo sa týka úrazov a problémov s nimi,  nejak toho roku v mojom okolí "frčia".

eva m, Pi, 08. 03. 2019 - 19:28

Diiik.  Veru ano, videla som aj v spitali, vidim okolo seba, fakt kolena frcia...

lienka, Pi, 08. 03. 2019 - 15:37

mne ti nejak dnes ten vnútorný hlas kričí..začni cvičiťsi jak lemraaa a ja to zajedám čokoládou Hambím sa

evi ty si bojovnicka Áno

a vyzeras skvele, pekne mdž :-)

eva m, Po, 11. 03. 2019 - 09:21

diiiky, diiiky :) , nuz cokolada je zdrava, daj si a potom si zacvic :)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama