No neviem, kamarát asi nie, ale ani autorita. S vymedzovaním hraníc, zavádzaním pravidiel som mala vždy problém, jednoducho to ku mne nejde. Zase nemám pocit, žeby naše decká prekračovali hranice ... Určite som niečo medzi tým. Staršia dcéra to tak odborne zhodnotila, že naša či hlavne moja výchova je taka liberárna, len ani netuším čo to slovné spojenie vlastne znamená. Na to aby som im bola kamarátka som samzorejme dosť trápna, ale veľmi si užívam spoločné rozhovory sólo s každým "dieťaťom" keď sa zadarí. Len netuším, prečo to ide s chalanmi jednoduchšie ako s devami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri čítaní knihy od známeho psychológa na mňa vyskočila zrazu otázka. Potrebuje dieťa rodiča, ktorý určuje pravidlá, trvá na dodržiavaní hraníc? Alebo potrebuje kamaráta, ktorý všetko chápe, všetko prepáči. S ktorým sa dá kecať o všetkom?
Podľa tejto knihy rodič nemá byť kamarátom. Dieťa, keď sa chce socializovať, potrebuje si hľadať kamarátov v inom okruhu ľudí. Zvyčajne by to mali byť jeho vrstovníci.
Dieťa potrebuje niekoho, kto mu ukáže, ako to funguje aj so všetkými hranicami a obmedzeniami, ktoé sprevádzajú život. Je samozrejem fajn, keď sa dokáže porozprávať s dieťaťom na veľmi priateľskej úrovni. Ale pre vývoj dieťaťa je veľmi vhodné, keď si hľadá aj iných kamarátov. Rodič je hlavne ten, čo má usmerniť a previsť dieťa až ku vlastnému životu.