Pôvodne som plánovala iný darček na Deň matiek, ale výpadok kolegyne ma prinútil zvoliť rýchlejšiu a pre deti ľahšiu alternatívu. Námet som opäť objavila na jednej z návštev u kamarátky a pri pohľade naň si povedala, toto vyskúšame tiež!
A ako už nepísaným pravidlom býva, žiadostivo sa zapojili všetky dievčatá. Chlapci skôr kazia priemer v podobných aktivitách a priestor na dielňu ich snov, bohužiaľ, nemáme.
Čo som ale nechápala, záujem nejavil ani Afričan. A to už bolo čo povedať. Lebo on neprestajne myslí na svojich rodinných príslušníkov a vždy sa ma spýta, či mám niečo i pre nich.
Preto ma prekvapilo, že teraz nijako nereaguje na darček pre mamy. Ale už čochvíľa sa vysvetlilo prečo.
Deväť šatiek bolo hotových a zostával ešte čas na dorobenie poslednej. Podarilo sa mi u kolegyne zohnať fén, tak i predošlé dve sme dokončovali za pomoci výdobytkov technicky. Keď boli suché a vyžehlené, spýtala som sa nanovo Afričana, či jednu predsa len nespraví i on. Zvraštil obočie, i nos pod ním a odmietavo pokrútil hlavou.
Ale po úlohách mu to nedalo a prišiel za mnou.
- Katarína, ešte raz mi povedz... čo to má byť s tými šatkami?
- Je predsa Deň matiek, tak im chystáme darček.
- A načo im to bude dobré?
- No predsa ako ozdoba.
- Ozdoba??? - nechápavo zvraštil obočie ešte viac.
- Áno, ozdoba.
- Čo tým budú zdobiť?
- No predsa svoje krky.
- ??? Čože? Krky??? A to ako? - vyvalil na mňa okále, ako to dokáže iba on, stále pritom nechápajúc a mne pomaly dochádzalo, že hoci žije už istú dobu v Európe, ešte stále tvoria jeho priame okolie rodené Afričanky v azylovom dome a tie veru v Afrike šatky na krku nenosili. Ich ozdoby vyzerajú úplne inak.
- No šatkami si ženy ozdobia krk ako korálkami - doplnila som na vysvetlenie.
- Tak to moja mama nebude nosiť! - zrušil ma podarene, skalopevne presvedčený o svojej pravde - ale dobre, spravím jednu.
Na pomoc nám prišla jedna z prváčok, a tak sme za dvadsať minút odviedli prácu na dvojnásobný výkon.
A teraz asi doma mame vysvetľuje, čo so šatkou... :D
no pre neho bude africka kultura cudzia, lebo domov sa urcito nevratia ... urcite nie v najblizsej dobe ... ale niektore tunajsie zvyklosti bude spoznavat casom 
... inak v Mnichove je napr. etiopska restika, kde jes rukami 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne šatky ste robili. 
Veru človeka ani nenapadne, v koľkých detailoch sa môžeme líšiť a to už ani nehovorím o tých dôležitých veciach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
slo o to, aby to bolo rychla a jednoduche ... a deti maju radi nahodne vzory ... ja som sa len musela smiat, ako on podarene v nasej cinnosti hladal nejaky zmysel, ked to od vlastnej mamy nepozna 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veru nie je ľahké prejsť z jednej kultúry do druhej.
Práve včera som o tom uvažovala. Sledovala som ktorýsi program o cestovaní a jedle. Boli tuším na Madagaskare. A tam v kuchyniach boli iba stoly. Vlastne ani stoly neslúžili na jedenie, jedávalo sa na zemi. Na stole iba pripravovali suroviny. A varilo sa na otvorenom ohni. Vonku. Iba tak na kameňoch postavený hrniec. Žiadne výdobytky techniky. Nepotrebujú ich. Poradia si.