Antifeministické okienko

Čím viac sa mocem v chlapskom svete športu, tým viac som proti feminizmu.

Lebo čím viac som pri mužoch, tým väčšie rozdiely vidím. Na jednej strane sa snažím vyrovnať mužom v každodennom živote, pritom však plačeme doma do podušky, lebo máme pocit, že sme sa „vzdialili svojej ženskosti“. Aspoň média nás o tom presviedčajú. Ale tak – skrutkujeme poličky do steny, vláčime nákupy, žijeme a vychovávame naše deti často samy. Proste sa snažíme byť od mužov nezávislé a rovnako schopné ako oni.

Každý má v sebe niečo z muža a niečo zo ženy, veď sme poňali pri splodení na seba časť otca a časť mamy. Kým ženy sú viac rozhodené krehkosťou hormonálneho systému, jeho nestabilitou, čo sa odráža hlavne emočné, muži majú výhodu relatívnej rovnováhy. Aspoň kúsok. Aj to, že fyzicky sme boli určené na zachovávanie rodu a nie na plienenie toho konkurenčného. Čím viac vidím rozdiely, tým viac som rada, že to tak je.

Dnes si ma našla docela zaujímavá vec – rozdiel vo vstupnom do fitka. Netuším prečo to tak tam bolo napísané, ale ženy platili pri polročnom vstupnom o ¼ menej. No nepoteší ako ženu? Oooo  - niekto je galantný! Oooo – ako žena mám výhody. A teraz som si predstavila, čo asi k tomu viedlo niekoho, kto to tak nastavil. Priznám sa, že mi napadalo všeličo.

Počnúc od toho, že ženy chodia viac menej do fitka do kardio zóny – bežecké pásy, bicykle, že proste nevyužijú celý ten sortiment posilňovacích strojov a tak aj amortizácia vybavenia posilňovne bude menšia. Alebo že ženy asi minú menej vody v sprche, keď docvičia. Aspoň u nás chlapi zväčša vychádzajú z tých šatní vyvoňaní, kým ženy, obyčajne schmatnú tašku zo skrinky a už ich nie je. Alebo možno je v tom ¼ nižšom vstupnom zahrnutá nejaká zľava vyplývajúca, že cez menzes niektoré necvičia. Alebo preto, lebo ženy keď idú cvičiť, tak idú s kamarátkou/ kamarátkami a tak ich príde vlastne viac. Alebo preto, lebo my ženy viac kecáme ako cvičíme – toť občas aj môj problém. Alebo preto, lebo jednoducho chceli dopriať z mesačného príjmu rovnaký štandard mužom aj ženám. A čo si budeme hovoriť – ten príjem nie je rovnaký.

To posunulo moje myšlienky ďalej. Prečo nemáme možnosť rovnakého príjmu? V podstate som došla k záveru, že také niečo ani viac menej nie je možné. Už Zákonník práce vymedzuje napr. manipuláciu s ťažkými predmetmi u žien iba do 15kg. Uznajte – už len z tohto vyplýva, že žena ani nemôže odviesť rovnaký výkon v takej výrobe ako muž. Na druhej strane – ani kancelárska práca asi nie je rovnaká u žien a mužov. Vždy sú pozície, kde sa viac hodí muž a kde viac žena. Každý má svoje výhody aj nevýhody. A ak sa to pomieša – teda na miesto, kde automaticky očakávate muža sa dostane žena je to také .... iné. A podľa mňa nie veľmi šťastné riešenie. Sú proste pozície, kde automaticky toho muža máte po desaťročia, storočia, tisícročia. Hlava a nejaké to podvedomé spoločné vnímanie zdedené po predkoch nám radí, že niečo nie je OK. Docela chápem, že sa šľachta búrila proti Pragmatickej sankcií. A dokonca chápem, prečo sa niektorí dívajú skepticky na ženy v politike. Nehovoriac o umelom požadovaní určitého percentuálneho zastúpenia žien v politike.

Vydupávať si miesto na svete je ťažká vec. Vrátim sa do toho fitka a k ¾ cene vstupenky oproti chlapom. Tak som došla k záveru, že som diskriminovaná. A že v podstate celý feminizmus je pre mňa blbosť. Idem si naspäť nasadiť podprsenku a utrieť decku sopeľ. Kľudne. Lebo viem, kde je v živote moje miesto. A som tam spokojná.