Aká otázka, taká odpoveď ...

Posledný víkend a pravdepodobne, nielen ten, som oäť excelovala... Už síce neperlím také skvosty, akože "Vyberať hrozienka z karfiolu", ale zas darí sami iné ...

Tradične, chcem niečo spraviť po chvíli neviem čo, alebo chcem niečo povedať, zas som zabudla ... A zväčša svoje excesy aj navonok prežívam? To si až dodatočne uvedomím, keď sa ma dcéra opýta "To musíš všetko nahlas komentovať?" Napríklad chodíme spolu po potravinách, počas predvíkendového nákupu a ja rozprávam, to jest asi opisujem čo treba ešte kúpiť? ... Ani neviem, či trpím "samomluvou", alebo v akosi naivne verím, tomu že sa rozprávam s dcérou. Však som furtom doma, nie je s kým rozprávať ...

V tomto je MM mojím ešte lepším zrkadlom A hlavne poučený mojimi reakciami, už si občas dáva pozor na to čo povie. Preto u nás bežne znie ako prvá reakcia otázka " Čo chceš počuť? " Nemusíte mať obavy, ešte stále je dostatočne úprimný a čo na srdci to na jazyku ...

Tento víkend to dotiahol do úplnej dokonalosti. Ako víkend bol šalený tak či tak. Pokúšali  sme sa o reštauráciu zábradlia na terase, zabijak dať dole starý náter, pod tým drevo sčerneté ..... V nedeľu večer som ešte dcére musela upiecť chleba, otázka 10 minút, miska lyžica, kus miešania  a hotovo. Len ja riešiac, dcérin klavír som vytiahla šľahač, nahodila metličky ... V tom som sa "obačila" a zahlásila, rečnícku otázku "Povedz mi či som normálna? ...." dostalo sa mi primeranej odpovede " A čo ti mám na to odpovedať ...?" , lebo nemal odvahu rovno povedať "nie si" 

Ta tak, keď nechceš počuť nepríjemné odpovede, radšej s a nepýtaj. 

Dievčatá, prajem vám pekný pracovný týždeň