Je tomu pár dní čo som dieťa viezla na pohreb jeho bývalej spolužiačky...
Neviem či stačí vnímať a správne vyhodnotiť, čo sa blízkym deje...pretože na vonok to dá málokto.Určite väčšia skupina z nich sú skôr ľudia, ktorí majú všetko, vo všetkých smeroch perfektné, školu, rodinu, vzťahy - samozrejme na vonok.A nech sa budeš snažiť ako chceš, ku svojej utrápenej duši ťa nepustia.Alebo v druhom extréme, všetko je perfektné aj na vonok aj vo vnútri ale príde vykoľajenie v akejkoľvek podobe a to ich položí a jediné riešenie je skončiť to.
Často sa hovorí - spravil to lebo nemal iné riešenie, nenašiel riešenie...myslím si že to je omyl.Pretože toto je tiež riešenie.Najmä pre utrápenú dušu.A pre ňu, to najnebolestivejšie riešenie...pretože ak sú duša a srdce prehryzené červíkmi krívd, bolesti a trvá to dlho, každý jeden pokus o vyliečenie rany, je len sypanie si soli do nej...
Komu môže dieťa povedať - toto nezvládam.A môže to vôbec povedať?Požiadať o pomoc a dostať nálepku debila?Alebo je pre neho jednoduchšie zájsť až po okraj, až na to miesto, odkiaľ sa už nevie vrátiť a potom to skončiť?
A teraz kto nesie to bremeno - nepomohol som?Rodič?Ktorý je pár sto kilometrov od internátu?Škola?Kde sú dôležité výsledky a nie duša?Alebo kamaráti, ktorí vidia občas aj zlý deň ale tomu sa proste hovorí len zlý deň, nevadí že to trvá týždne...
Píšeš že za posledný týždeň vyhasol život 4 mladých ľudí...to sú tí, o ktorých sa najviac píše.Tých ľudí je viac.Dve moje rovesníčky prišli takto o svoje deti behom pár týždňov, starších dospelých ani nespomínam...
Z nedávnej minulosti ti poviem...potrebovala som psychológa veľmi.Urgentne.Dostala som termín za tri mesiace.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Za posledný týždeň vyhasol život štyroch mladých ľudí ...
Viem, tragédii okolo nás je stále veľa. Vďaka informáciám zľava, sprava o nich vieme občas aj viac akoby sme chceli ... Ale títo si vzali život dobrovoľne, traja mladí chalani od 18 - do 20 rokov, včera mladá nadaná herečka vo veku 27 rokov. Prečo to muselo zájsť až tak ďaleko? Nik z blízkych o tom netušil?, nevedel pomôcť ...? Je jeseň náročnejšia pre ľudí s démonmi vo vlastnej hlave?
Dnešná doba napriek, všetkým vymoženostiam, ktoré nám ponúka nie je jednoduchá ... Či možno práve preto? Zo všadiaľ sa na nás valia informácie o nešťastiach blízko, hrozbách ďaleko, teraz, aj v budúcnosti, dokonalosti všade okolo nás ..... Politická atmosféra a s ňou aj všetko naokolo je desivé, plné negatívnych emócii ... A pritom asi najťažšie sú balvany v našich hlavách, srdciach ... Viem, o čom hovorím, nielen z mojej osobnej skúsenosti ... Môžete zraneným dušiam rozprávať, ako sa máme dobre ..., kým sa nezbavia vlastných kostlivcov ....
Dnes som zakopla o pár viet o tom, ako málo psychológov, psychiatrov máme na Slovensku, a detských skoro vôbec ... Ale aj ja viem, že je problém sa k niekomu dostať, čakacie termíny sú dlhé. Je umenie nájsť psychológa, ktorý má zmluvu s poisťovňami. Nie preto, žeby nechcel, ale poisťovne robia veľké problémy, pri úhradách, zmluvách ....., to čo viem bolo tomu tak pred nejakými pätnástimi rokmi a nezmenilo sa to ani teraz.
A ak sa aj podarí nájsť psychológa, a po výmennom lístočku od obvodného lekára, aj poisťovňa čo to zaplatí, stále je to málo. Buď uhradí každé druhé sedenie v mesiaci, alebo si treba doplácať ku každému, plus je to limitované asi 30 timi sedeniami ...?
Neviem aké sú teraz čakacie doby na psychiatrii, ale tá sama o sebe problém nevyrieši ..., podľa mňa bez podpory psychológa to nejde ...
Takže pre mladých a nielen ich, nie je jednoduché nájsť odbornú pomoc ... Pritom sú psychické poruchy stále veľké tabu ..., aj keď už menšie ako voľakedy ... Je ich viac?
Ostáva nám len vnímavosť voči deťom, mladým, blízkym, vedieť počúvať, snažiť sa pochopiť, nemať prehnané nároky, očakávania, všetko so zdravou mierou ... ?