reklama

Prerušovaný pôst

Kamila , 20. 12. 2019 - 09:06

reklama

O prerušovanom pôste som už voľačo vedela dávnejšie. Funguje v štýle, že je presne stanovený časový interval počas dňa, kedy sa je a kedy sa neje. Keď som sa o ňom prvýkrát dozvedela, tak som bola v tom, že je to dosť striktné, 6 -8 hodín sa môže jesť a 18 -16 hodín nejesť? Skúsila som raz dvakrát a zabalila.

Pred týždňom som však naďabila na článok Jedli, čo chceli, no v časovom limite. Pacientom sa pôstom podarilo schudnúť Sú v ňom opísané benefity menej dramatického prerušovaného pôstu, ktoré boli overené na menšej skupine ľudí. Podľa mňa spomínané trojpercetné úbytky hmotnosti a obvodu pásu za 3 mesiace, kedy pokus prebiehal, nie sú nejak veľké ... Zaujala ma však tá časť, že je to výrazna pomoc pre zdravie. Ľudom sa upravili hodnoty cukru v krvi, neviem ako cholesterol .... Jasne asi nič dramatické, ale pozitívne posuny tam boli určite... Vysvetlené je to aj tým, že naše telo má chaos z neprestajného jedenia a nabaľuje sa na to aj neprirodzená produkcia mnohých hormónov, enzýmov ...Tie  súvisa s neustálym trávením, aj kvalitou spania s plným s žalúdkom .

Pre mňa je a bolo typické práve to jedenie bez ladu a skladu, kedykoľvek, lebo somarinami zajedám mnohé ... Zhoršilo sa to ešte bezlepkovou diétou, lebo bez nej by som si dala nejaký celozrný rožok s maslom, syrom a paradajkou, a  bola by som najedená. Takto špekulujem. Nie vždy zoženiem bezlepkový chlieb, alebo si poviem, však také mi netreba ... a potom jem somariny ...

Prečo to všetko riešim? Jednak je, alebo dlho bola,  mojim základným problémom intenzívna únava. Zároveň mám väčšinu tuku uloženého na bruchu. Moja zaoblená postava by mi až tak nevadila, no dobre vadí, mi, len pre mňa bolo vždy prvoradé byť v bdelom stave ... Len ten brušný tuk nie je žiadna sranda ani z estetického a už vôbec nie zdravotného hľadiska. 

Skoro rok vyskladávam hlavu spolu s jednou zlatou psychologičkou. Viete si predstaviť, že som našla takú, čo miluje Kung Fu pandu, tak ako ja ... Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Vnímam, že som sa v mnohom posunula a posledné dva mesiace, som vrámci svojich možnosti, menej unavená ... (Inak  som aj doplnila vitamín B12, okrem magnézia, ktoré beriem stále kvôli tetánii.) Asi už dozrel čas pridať k tomu aj malú zmenu stravovania. Takú čo nebude až tak veľmi bolieť. Lebo delená strava mi veľmi vyhovuje, len chce viac energie na plánovanie  a prípravu jedál. A keď mám doma iných stravníkov, už také nezvládam.

A tak skúšam light prerušovaný pôst. Som nočný typ, takže s jedlom končím večer o ôsmej a raňajkujem o desiatej. Mne to takto vyhovuje, bežne sa mi stávalo, že som sa k raňajkám ani skôr nedostala. Pre mňa je dôležité, že po ôsmej večer už nejem žiadne somariny, lebo som ich jedávala. Zároveň si uvedomujem, že s časom, ktorý mám na jedenie treba narábať s rozumom. Či skôr hlavne s tým, čo vtedy jem, ale to postupne ... Vnímam po akom jedle som viac unavená, čo za  to stojí a čo ozaj nie ...

Uvedomujem si, že pre mnohých ľudí, je to čo tu opisujem, je  úplná samozrejmosť. Pre mňa však vôbec nie, lebo spektrum emócii, ktoré som zajedala, a ešte zajedám, je celkom obrovské .. a ja som vysoko emotívny človek ...

Takto si užívam necelý týždeň. Ani neviem či to môžem nazvať prerušovaným pôstom ... Ideálnejší by bol asi pomer hodín 8 : 16, ale to neriešim. Uvidím, ako sviatky, bo ako sa poznám po neskorých večeroch budem piecť, a to treba občas aj ochutnať ... a potom prídu šuhajdy ... Chichocem saTa tak s nami dievčatami ...


reklama


reklama

dasa_, Pi, 20. 12. 2019 - 12:15

nuž pre mňa je najväčšia výzva nejesť pomedzi hlavné jedlá. Niekde v nejakej knihe opisovala američnka francúzske ženy. Zrejme to tiež neplatí na 100%, ale jednoducho povedané, po raňajkách (obede, večeri) zatvorili kuchyňu a nešli tam až do prípravy ďalšieho jedla. Samozrejme to znamená, že ani na iných miestach nebolo nič voľne pohodené. Ani jablká či mandarínky v košíku.

Ja som teda k tomu došla z trochu inej strany (cez púštných mníchov, keby to niekoho zaujímalo), ale fakt je pre mňa najväčšia výzva prave odbúranie toho pomedzi. A presvečenie hlavy, že nemám prečo byť hladná. Že to chce iba moja hlava. A udržať sa v stave pohotovosti. Dávať pozor.

Už som to tu niekde spomínala. Mala som kolegu, ktorý roky vážil úplne, úplne rovnako. Robili sme spolu dosť dlho a tak s určitosťou viem, že mimo termínu nejedol. Ani keď niekto ponúkal. Teda, pre neho bolo jedlo zdržiavanie. A potom po asi 15 rokoch sa rohodol, že teda by mohol vážiť aj viac ako 69kg. Každý den presne o 11 vytiahol kufrík, z neho vybral banán a zjedol. Potom o pol jednej domov na obed. A za pol roka to bolo + 5 kg.

Len teda, dávať na seba pozor, to je z tých najťažších úloh

Kamila, Pi, 20. 12. 2019 - 12:32
Samozrejme nejest medzi jedlami je uz dalsi level, na take som este nedozrela. A hlavne to mame my dve stazene tym, ze pracujeme z domu..., tam je tych pokuseni asi viac ako niekde v praci...
Kamila, Št, 26. 12. 2019 - 22:13

Vianoce boli v mojej snahe o prerušovaný pôst ťažkou skúškou ... Hambím saNo dobre dala som si pauzu, a teraz idem pokračovať ďalej. Úsmev

aramana, Pi, 27. 12. 2019 - 17:58
A ku tomu jedeniu si ešte predstav ze by si mala po každom najedeni zimnicu :D to sú ti stavy! :D Keď som doma, prvé jedlo mávam medzi 12-13.Posledné okolo deviatej večer. Takže tých 15-16 hodín nejem už tri roky :D Výnimkou sú pobyty mimo domu, vtedy som doslova unesená že sa môžem ráno najesť :D Takže vlastne mám prerusovany post :D A či je to na niečo dobré? Podľa mňa na úplne si posranie pankreasu a tým získanie cukrovky a iných chorôb :)
Kamila, Pi, 27. 12. 2019 - 18:20

No máš to o dosť dobrodružnejšie ..., so všetkým "všudy" ... Má zmysel sa pýtať na dôvod zimnice, či ani nie ...Hambím sa, pri starostliosti o otca ...

U mňa je to skôr o to, že aspoň večer nepchať do seba somariny, ráno som bežne raňajkovala neskôr ... Ja nejem tak veľa ale skoro stále, takže moje trávenie sa nemá kedy zošórovať.

aramana, Pi, 27. 12. 2019 - 18:22

Nie nie, to s tým vraj nič nemá. Zimnicu spôsobuje pankreas.(zápal alebo chronický zápal)

Pre pankreas je najlepšie každé 2-3 hodiny niečo zjesť.Aby stále pracoval, pomaly a nie v nárazoch.On je zodpovedný za prvý typ cukrovky.Niekoľko hodinové hladovky sú pre neho stresujúce.Jedine pri akútnom zápale sa tri dni neje ale to je liečenie zápalu.

Kamila, Pi, 27. 12. 2019 - 18:33

V čom je potom rozdiel, že sa doma nemôžeš skôr najesť a keď si inde tak áno? Výsledok je rovnaký?

aramana, Pi, 27. 12. 2019 - 18:35
Doma sa nemôžem lebo to mám v hlave pomatene :D Keď prebalujem, zvracala by som. A pri prázdnom žalúdku to ide lepšie :)
Kamila, Pi, 27. 12. 2019 - 18:41

Jasné, takže je to prepojené a veľmi zložité aj zo zdravotného aj psychického hľadiska. Objímam

dasa_, Ne, 29. 12. 2019 - 07:15

Kedysi dávno, pradávno ludia jedli raz do dňa. Ale to bolo fakt pradávno. Ešte tých 100 rokov dozadu sa aj u nás jedno 2-3 krát do dňa. Podľa toho, či boli ťažké roboty alebo nie. Dodnes sú krajiny, hlavne južné, kde sa je len striktne 3x do dňa s veľmi slabými raňajkami. Tam zo záhadného dôvodu dôvodu netvrdia ani lekári, ani výživový poradci, že treba jesť každé 2-3 hodiny. Dokonca ani deti v školách nemajú desiate. A nie je to z nedostatku.

 

aramana, Po, 30. 12. 2019 - 18:35

...ešte tých sto rokov dozadu ludia 40 roční vyzerali ako dnešní šestdesiatnici a umierali v päťdesiatke...

dasa_, Po, 30. 12. 2019 - 19:28

Ja teda neviem, ale ja mám v okolí dosť veľa 90-ročných. Nielen aktuálne, ale aj po minulé roky. V mojom okolí sa práveže veľa ľudí dožívalo fakt pekného veku. A boli presne z tej generácie jedávajúcich veľmi skromne.

Pár rokov dozadu v tomto veku zomrel jeden vzdialený príbuzný. Rozprával, ako v detstve jeho mama ich krmila burgyňou, keď už fakt nebolo čo do hrnca. Jeho životospráva (rozumej alkohol, cigarety) mala ďaleko od zdravej

aramana, Po, 30. 12. 2019 - 19:34
90 roční nežili sto rokov dozadu. Píšem že sto rokov dozadu mreli ľudia zničení ako 50 roční. Tí, ktorí sa narodili 150 rokov dozadu, a sto rokov dozadu mali 50. Pekného veku sa dožívajú posledných možno 20,30 rokov.
dulka, Po, 30. 12. 2019 - 19:40
Aramana, ale svoje stravovacie návyky si dnešní 90 tnici vytvárali pred 90. rokmi. A vtedy určite nejedli každé dve hodiny. A tak to robia dodnes. Jedia skôr striedmo. Aspoň tí, o ktorých hovorím ja.
aramana, Po, 30. 12. 2019 - 19:43
Tak píšeme každá o niečom inom. Ja som písala o tých, ktorí mreli pred sto rokmi. Už som tiež písala o tom ze orech alebo polka banana, jablká, nie je trojchodove menu.
dasa_, Po, 30. 12. 2019 - 19:44

Presne takto som to myslela. Všetci tí dlhovekí, o ktorých viem,  jedia veľmi striedmo. určite nie každé 2-3 hodiny niečo.

aramana, Po, 30. 12. 2019 - 20:02
Nie je to sto rokov ale naša starká mala furt vo fertuche niečo. Fakt ze hej. Orech, kúsok jablka, korku...
dulka, Po, 30. 12. 2019 - 19:36
Súhlasím, tiež mam v okolí celkom dosť ľudí po 90tke, ktorí sú na svoj vek naozaj aktívni. Skôr si myslím, že je čím ďalej tým viac mladších ľudí, ktorí aj v dôsledku zlej životosprávy trpia nadváhou, s tým súvisia ďalšie choroby - srdce, kĺby... do toho stres a je vymaľované.
aramana, Po, 30. 12. 2019 - 19:40
Bavili sme sa o tom ako mreli ľudia pred sto rokmi. Čo s tým majú spoločné 90 roční v tvojom okolí?
dulka, Po, 30. 12. 2019 - 19:45
To patrilo príspevku ktorý napísala Dáša. Ja som pred sto rokmi nežila, tak neviem ako vtedy vyzerali ľudia v 50 tke.
dulka, Po, 30. 12. 2019 - 18:57
Presne takto to vyhovuje mne a stravujem sa tak veeeelmi dlho. Ráno raňajky, tie musia byť. Tie jem tak hodinu po zobudení. Snažím sa každý deň zjesť zeleninový šalát, ktorý si pripravím deň dopredu-surová zelenina len s olivovým olejom, to si dám tak okolo 10., obed okolo 13.obed a nejakú ľahkú večeru okolo 18.Úplne mi to stačí, hlad necítim,nijako sa neobmedzujem.Málokedy mám chuť "maškrtiť", to sa mi stane ozaj výnimočne. Sladké tiež nemusím, na to mám chuť max. raz do mesiaca, vtedy si dám. Sladené vody priam neznášam, najviac mi vyhovuje čistá voda. Vypijem tak 1,5 l denne. Držím si svoju stabilnú váhu 53 kg, bez obmedzovania, nejako moc nesportujem okrem Tibeťanov každé ráno, to dodržiavam. A nemám žiadne zdravotné problémy. Imunita tiež ok. Jesť každé 2—3 hod. by som nezvládla.
Kamila, Po, 30. 12. 2019 - 20:57

Si dobrá, chuť na sladké raz do mesiaca. Úsmev U mňa minimálne raz denne ... 

dulka, Po, 30. 12. 2019 - 21:59
Cukor je návykový :-)
aramana, Po, 30. 12. 2019 - 19:38
Jaaaj ešte ku tým dvom, trom hodinám... Je jedno ci je to orech alebo polka jablka. Len nech pankreas fachci. Ak si za tým niekto vidí trojchodove menu, je už jeho vec :D
dulka, Po, 30. 12. 2019 - 19:42
Ani orech, ani polku jablka. Proste nič si nedám. Ako píšem, nejem pomedzi jedlá. Len veľmi výnimočne. Pankreas mi fachčí aj bez toho.
dasa_, Po, 30. 12. 2019 - 19:46

Zrejme bude rozdiel chorý pankreas a zdravý pankreas.

Zdravý pankreas rozhodne vydrží. Dokonca mu to zrejme skôr prospieva. A naozaj bez pár orechov či jablka. To je najťažšie, naučiť sa, že aj tieto drobnosti sa počítajú.

dulka, Po, 30. 12. 2019 - 19:53
Určite je to rozdiel. Veď každý asi vie, čo mu prospieva, nájsť si správnu voľbu pre svoje telo. Mne to vyhovuje tak ako som napísala. Niekomu to vyhovovať nemusí.
aramana, Po, 30. 12. 2019 - 20:00
A vieš čo práve rozmýšľam...ze aj vtedy dávno ľudia ďobkali... Aspoň tak si to pamätám z rozprávania... Šli pásť kravy abo ovce na celý deň kilometre za dedinu a tam rôzne bobule, štiaľ, agát...
dulka, Po, 30. 12. 2019 - 20:06
Hlavne mali viac pohybu, viac spálili.
Kamila, St, 01. 01. 2020 - 16:45

Prekvapila som samú seba, úplne v pohode som dala Silvestra s posledným jedlom o ôsmej.  Zas až taká úžasná som neni, bo o ôsmej som si dala koláčiky. Hambím saNevadí postupne Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama