reklama

Repatriácia alebo návrat strateného syna zo sveta I.

Pridal/a Kamila dňa 26. 03. 2020 - 00:45

reklama

 ....alebo trochu adrenalínu mamy na messengeri

Mladší syn druhý rok študuje v Holandsku.

Kým my sme na Slovensku celkom intezívne riešili ostré opatrenia na ochranu pred koronavírusom, v Holandsku, kde bola už v tom čase situácia oveľa horšia ako u nás,  fungovalo všetko po starom. Našťastie, aspoň na synovej škole dostali rozum a celkom rýchlo prešli na on-line štúdium. Len na druhý deň zastavili všetky lety  na Slovensko  ... A nejak sme v tom chaose aj tak nestíhali riešiť, žeby mal cestovať na Sk. Bol spokojný kde bol ..., dal sa vrámci možnosti do domácej izolácie a riešil školu.

Po týždni sa všetko začalo dramaticky meniť asi všade. Aj mladý muž pochopil, že je ozaj najvyšší na návrat, aj keď predstava karantény ho nijak nelákala ... Začala som zisťovať možnosti presunu domov. Lietadla prestali lietať aj k susedom, vlakmi vpúšťali do krajín cestou len domácich ... Ostávala len možno repatriácie autobusmi (organizovanej Ministerstvom zahraničných vecí) , pre mňa úplne nové slovíčko, alebo nájsť auto, kde by ho pribalili ...

V pondelok Jakub konečne poslal mail na Holandskú ambasádu. Nejak veľmi sme neverili v skorú cestu, nakoľko týždeň predtým vraj na Sk vypravili 3 autobusy. V utorok sme už mali skoro dohodnutý súkromný odvoz, drahý a s mnohými otáznikmi ... Ale aj plusmi, rovno na východ do domácej karantény ... Keď mi syn zahlásil, že sa ozvali z ambasády, že na druhý deň má možnosť cestovať, autobusom, z nie až tak vzdialeného Haagu. Nie jednoduchú dilemu sme nakoniec rozhodli v prospech oficiálnej, aj keď vôbec nie jednoduchej verzie.

Syn, ešte finišoval so školou, mali online deň. A potom rýchle pranie, balenie, možno až do jesene ... Nezvykneme byť  tak úzkom kontakte ako posledné dva dni, ozaj je samostatný, musí byť, ale toto bolo veľmi narýchlo. A tak som bola baliacim poradcom na meesengeri ... , však málo mi bolo vzrušenia posledných dní, treba viac. A ešte rúško bolo treba z ničoho vyrobiť, bo objednané nedorazili ... Však už keď som s tými rúškami bola vo švungu. Nakoniec zostrihal tričko, aby sa dalo dvakrát obtočiť okolo hlavy ... Aj sa stotožnil, že zvládne takto po vonku behať ...

Dnes ráno to vyzeralo, že mladý muž s prehľadom zvládne záverečné balenie, upratovanie, presun do Haagu - vlakom do Rotterdamu, tam s prestupom a ešte MHD v Haagu. Cestou na stanicu dokonca 3 ľudí stretol s rúškom.... Hambím saNo človek mieni a život mení. Zábava začala gradovať. Prvá správa bola, že vlak mešká 15 minút, druhá polhodiny ..., že netuší ako to stihne... Nebudem vás naťahovať, nakoniec došiel asi druhý vlak načas, a tak natesno stihol prestupy, aj bleskový nákup jedla na cestu. Bo nemal nič. Jediné šťastie, bo v autobuse, po tom čo sa pri slovenskej ambasáde v Haagu zaregistrovali, sa dozvedel, že nebudú stáť na pumpách len niekde na malých odpočívadlách.

Keď sa autobus pohol, konečne som si vydýchla. Ako nie celkom, ostala visieť otázka, kam ich vezú do karantény ... Ani som synátorovi nepovedala, čo som sa včera dozvedela, že testy im robia až na šiesty deň, a výsledky dva dni nato. Vyzerá, že minimálne týždeň bude v karanténe, nik nevie zatiaľ kde ... Predtým som bola v tom, že také 3 dni kým spravia testy a dôjdu výsledky... Zajtra ho nepoteším, v tom chaose, som mu nechcela pridávať starosti ...

Už len zopár správ z cesty. Na hraniciach s Nemeckom dokonca ani nestáli, a to vraj Nemci majú hranice skoro uzavreté. Na českých hraniciach, že len papiere šoféri ukázali. Inak aj tí majú rúška a od zbytku autobusu sú oddelení nejakým závesom, aby nemuseli ísť tiež do karantény. A dozvedeli sa, že vraj idú do kúpeľov Piešťany do karantény. Znie to lepšie ako momentálne preslávene Gabčíkovo.... A zastávky len voľakde pri lese cestujúce dámy asi nepotešili ..., ale autobus je na dlhé cesty stavaný ...Úsmev

A uvidíme, čo prinesie ráno, to by už mali byť na Sk.


reklama

reklama

balalajka, Št, 26. 03. 2020 - 06:56

Držím päste. Keby niečo z Piešťan bolo súrne treba riešiť ... 50km blízko som. Daj vedieť. Mám toho šikovného muža rada Mrkám.

PS - inak zas točím hlavou nad tým, ako sa staviame my k hygienickým opatreniam, ruška a spol. a ako niektoré iné krajiny Európy. Mlčím

Kamila, Št, 26. 03. 2020 - 07:38

Tak nakoniec skončili v Pezinku na internáte policajnej akadémie , ďaleko od nás, bo kopec zariadení je aj na východe, ale je na Sk a švagor býva neďaleko.

balalajka, Št, 26. 03. 2020 - 07:41

ÁnoÁnoÁno aspoň taká útecha. Nech mu to zbehne ten čas. A vám tiež.

Kamila, Št, 26. 03. 2020 - 14:45

Tento vtip sa mi hodí celkom tu:

Jeden predvolebný sľub už Igor splnil
"Všetci mladí a pracujúci v zahraničí sa vrátia na Slovensko"
A to je premiérom, len pár dní Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

margesimpson, Pi, 27. 03. 2020 - 13:53

Same situation. Moj je v Škótsku. Repatriuje sa z Londýna. Info o lietadle na druhý deň poslali večer a len čistá cesta vlakom do Londyna je cez 6 hodín. Nerátam ďalšiu cestu na letisko hodinu a samotné presuny. No nedalo sa. Tak ide autobusom. Teraz v pondelok. V sobotu vyráža do Manchestru k sesternici,nech to má bližšie. A potom hajde smer Londýn a tam sa pokúšať stihnúť ten slávny autobus. Inak perlička,cesta Dundee-Manchester,Manchester-London niečo tesne pod 400. Som tak rozmýšľala,že ak je niekto financne na tom zle a dieťa má na štipendiu,tak sa na repatriaciu ani nedostaví. Letenka je síce aj za 30,ale čo keď nič nelieta...

No,v každom prípade sme v očakávaní ako to celé dopadne. Hádam dobre. Držte palce.

Kamila, Pi, 27. 03. 2020 - 14:01

Myslela som na teba, či už máš syna doma. V Anglicku, to tiež už vyzerá veľmi zaujímavo. Informácia, let druhý deň ....PrekvapenieDržím palce, však aj spoje chodia teraz poskromne. Hlavne nech sa nabalí jedlom a vodou, lebo autobusy stoja mimo benziniek, ale to asi už vieš. Tak nech sa všetko podarí ...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama