Ako prijať svoje roky, kilá, vrásky ... ochabnutú pleť

Je to zvláštne, lebo rovno po dopísaní názvu, mi napadol iný .... Ako prijať seba, svoju prispatosť, motanie sa, závislosť na sladkom ... Sú to prepojené nádoby.

Vek, pár mesiacov po päťdesiatke mi nevadí. Unavená a prispatá sa cítim od mlada, takže to nie je žiadna zmena. Na druhej strane mám pocit, že som v mnohých ohľadoch optimistickejšia, pozitívnejšia ..., tak zľahka light ..., deti sú väčšie ... Aj keď tradične malé deti, malé problémy ...

Späť k vizáži. Mám ju takú akú si zaslúžim. Na mojej postave, stave pleti sa podpísalo to vyššie popísané a zaháňanie kadečoho sladkým. Stačí rozbaliť a môžem jesť, osladiť si život, "dolniť" energiu ....

Váhu mám rovnakú ako pred desiatimi rokmi, predtým, som po každom dojčení a nevyspatých nociach nabrala 5 kíl. Štyri deti 20 kíl ...,  11 rokov  .... nevyspatých nocí, spravilo svoje. Ale od tej 40 -ky mám zrejme  menej svalovej hmoty, viac tuku, pleť stráca pružnosť..., mám pekné bruško ... Zvláštne vrásky a sivé vlasy mi nevadia.

Toto som ja ...., pri pokuse o čiernobielu fotku. Inak sa čiernej už 10 rokov vyhýbam

Čiernobiely portrét

O svoju pleť sa starám, ale zrejme málo, a určite veľa robí nie najlepšia životospráva ... Čo je však dôležitejšie potrebujem ešte dlho fungovať pri relatívnom zdraví, najmladšia deva má 14. A ďalšia prepojená nádoba je kondícia môjho mozgu, nie je to ono, zabúdam, sprostosti rozprávam  ...

Možno najdôležitejšia otázka či skôr úloha predsa len znie

Ako prijať seba, počúvať čo mi telo a hlava chce povedať  a hlavne sa podľa toho zariadiť Úsmev

Inak sa veľmi teším, ako pustím farby do svojho života. Začala som šialnými farebnými  ponožkami, teším sa na to, ako bude pokračovať vyššie. 

Dievčatá, ako vnímate perestrojku  samej seba?

Komentáre

Nádherná fotka.

Ja som sa práve obula do čiernej v outfitoch. Ale vždy tam strelím niečo dychberúce farebné. Aspoň 4 zlaté náhrdelníky po pás. Alebo farebné štekle. Alebo cyklaménovú podprsenku, ktorá mi vidno - naschvál. Žlté sako. Ružovú kabelku.

Mám o 9 menej ako ty. Vrásky mi vadia. Nie tie drobnučké, ale tie okolo pier. Kilá sú neni, skôr ma trápi koža, čo zostala po tých kilách čo boli a nejak nevidím žeby sa za tých 5 rokov chcela niekde vypariť. Sú dni, kedy som z toho nahnevaná, sú dni kedy nešťastná, ale tých je tak nejaké promile z toho, že som so sebou spokojná. A kráčam. Stále kráčam za nejakým smerom, neustále pracujem. Fyzicky, psychicky.

Vieš, včera som dlho uvažovala nad tým, po čom ženy vlastne túžia. A mám dojem, že po tom, čo nemáme. Kučeravé vlasy, keď máme rovné. Menšie prsia, keď máme väčšie. Skúsenosti, keď sme mladé. Menej rokov, keď zrejeme. Byť drobná a útla, keď vytŕčaš z radu. Proste - tá nespokojnosť nás jednak frustruje, druhak posúva stále v živote ďalej.

Nedávno som to inak so segrou preberala - to zostárnutie. Ako krásnu sme mali babku - babku babku. So šedinami, kilečkami okolo pása, materinskými prsiami, vždy v šatoch a na nich fertuška, keď sa motala po kuchyni či záhradke. Mohla si sa prísť hocikedy pritúliť. Proste babička. Že zostárnuť do krásy šedín nie je tak ízi.

A potom sme pretriasali Zdenku Studenkovú. Aká je krásna - pre mňa vždy bola krásna, v hociktorom veku. Že ak by som si mohla vybrať (v podstate si však aj môžem), že prečo nie. Ja si vyberám byť babička ako pani Studenková. Idem šetriť na dermatologické ošetrenia u odborníka - hneď ako si kúpim všetky bicykle, čo k šťastiu potrebujem. Úsmev

Babička Zdena Studenková, si ma dostala ÁnoVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe  Ideš na to dobre, s toľkým pohybom a štíhlou postavou ... , tvojou stravou ...Pre mňa Zdenka nie je vzor, áno krásna je, ale na môj vkus priostrá ...., asi mám bližšie k Emílii Vášaryovej ;) 

Inak ja už čiernu farbu fakt nemôžem nosiť, okrem športu: No dobre v zime som jej trošku pridala k bordovej a vínovočervenej. Nerobí mi dobre. A to som predtým chodila v čriernej často.

Myslím,že tým obdobím ked sme na sebe niečo zbadali a nepáčilo sa nám to sme prešli asi každá..a po určitom veku sme to začali akceptovať.

Ja napr.po takom schudnutí hlavne z tváre to som bola nešťastná..doslova.Ovisnutá koža,vrásky.Vedieť to predtým -nechudnem.presne ako mi povedala známa-od určitého veku si treba rozmyslieť či väčší zadok alebo vráskavý ksicht..

a viete čím odpinkávam všetky tie ponuky na zázračné krémy,prístroje na vyhladenie-ak mi vyrovnáte tú vrásku čo mám vzadu medzi polkami potom kúpim,absolvujem...pochopili,že už som s tým vyrovnaná.

čiže perestrojka prišla,trocha nami otriasla, prijali sme ju a ideme ďalej ako tisíce iných žien...pokial sme zdravé,máme svoju posteľ,nejaké to euro aj pre potechu tak sme velmi velmi šťastné a mali by sme byť za to vďačné(osudu,Bohu?!).

To je to najlešpie prijať sa. Takže neodporúčaš, zásadne po päťdesiatke chudnúť. Chichocem saPohodaHambím sa

Inak pri pohľade do zrkadla také väčšinou neriešim. Ale mnou vždy otrasú hlavne fotky. Lebo v zrkadle, neviem či klamú, nemyslím teraz, že sa tam vidím zrkadlovo, vidím všetko tak akurát primerane veku a stavu ..., ale keď sa pozriem na svoje fotky, mám pocit, že všetko je preexponované ..... Hambím sa

Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevfotky...naozaj od určitého času sa cielene nefotím..aj ked niekde na horách napr.vrchol odfotím tam kameń,smerovník apod.sama tam nie!- ani ked ma tam chce niekto odfotiť akože aby som mala pamiatku.ak si ma tam nechtiac cvaknú to je v pohode..

lebo fotky a ja -myslím že ani jedna tá čo bola cielená nie je dobrá..to moje akože pozovanie,ksichtenie sa od decka jednoducho des..asi by ma mala zobrať do parády p.Orešková

a  bez okuliarov sa považujem v zrkadle za hviezdu!..aj ked tromfnem na biku napr.nejakú 30ku alebo kým sme chodili cvičiť a dievčatá(20r) sa nedokázali zohnúť aby dočiahli na špičky nôh som si v DUCHU hovorila aká som dobrá!!.aj s pneumatikou okolo pása apod.Samochvála smrdí ale dobre padne..

Však toto, fotky PrekvapeniePohodaHambím sa

Inak si veľmi šikovná aj na bicykli, aj v telocvični. Áno

Fotky a ja na nich? Preto som niekedy okolo 12-teho roku života prešla radšej na druhú stranu foťáka Váľam sa od smiechu po podlahe Rokmi sa to nezlepšilo - myslím fotky, na ktorých som ja.

Ale naspäť k téme. už druhýkrát som to zmazala. Mám rovnako, ako Kami. Pred 10 rokmi ma vydesili zdravotné problémy, hlavne to moje koleno... Predstava, že budem chodiť s paličkou, bola hrozná. Na stretávke mi spolužiak povedal, že to musím rozchodiť - doslova začať chodiť a hýbať sa. Pomohlo a postrčilo ma to aj na tanečnú sálu a do fitka. keď si na pohyb človek zvykne, nevie bez neho existovať. Dokopala som sa aj k ortopédovi, ktorý mi potvrdil, že potrhaný meniskus nie je koniec sveta a keď sa budem o koleno starať, bude fungovať lepšie ako v mladosti. A mal pravdu ÁnoMám zopár kíl navyše, pred rokom som bola nešťastná z vrások na krku, nosila som šáliky a šatky. Teraz som sa vrátila k veľkým výstrihom, leb je teplo. A majú sa mi dívať do očí, nie do výstrihu Mrkám Moje babky mali okolo 75 kg pri výške 155 cm. vyzerali tučné. Taká veľmi nechcem byť. A zase ani ako Zdenka nechcem byť... Zažila som ju naživo na jednej akcii a veľmi príjemná nebola, trochu namyslená a afektovaná sa mi zdala... Moja mama má menej kg a viac cm ako ja Váľam sa od smiechu po podlahe Na nej vidím, že pohyb vie robiť zázraky. Chodí len na prechádzky, lebo má operované oba bedrové kĺby, ale takým normálnym tempom, bez pomoci, bez paličiek a nie polhodinka po rovinke. Ráno vybehne do obchodu na kopec, poobede sa motá v záhrade alebo majú kávičku s kamoškami, všade radšej ide pešo, neobsedí - celá ja... Otec bol pravý opak, keď ho niečo zabolelo, hneď utekal do postele a bolo to čím Ďalej horšie, nakoniec mal problém prejsť aj krátku vzdialenosť Smútok

Zmieriť sa s vekom áno, nebudem mladšia, ale nebaví ma byť "štandardnou" 50-ničkou Mrkám Rebel som od mala. Stačí mi povedať, aby som niečo nerobila a hneď to skúsim. že sa niečo nedá a skúsim aj to. Nebola som taká vždy, okolie ma zaháňalo do tých štandardov a stereotypov. Ale pozerala som raz s junákmi Kung Fu pandu 2. To Poove "Nájsť vnútorný mier!" mi znelo v hlave, že ak sa s niečím stotožníš a rozhodneš sa, tak sa dá. a je úplne jedno, ako vyzeráš navonok.

Skvelé na to ideš, pohyb je veľmi dôležitý ... Áno tanec životabudičový ..., vrásky nepodstatné

Ja som momentálne asi vo fáze, keď okrem chôdze, potrebujem začať cvičiť asi najskôr s fyzioterapeutom, rok bez light jogy ..., spravil svoje, chôdza je málo na úplne zmrznuté ramená, brušnú diastázu, bedrové klby sú zázrakom chvíľu ticho, ale ozýva sa chrbát ..

Na začiatok, asi znova dozrel čas pozrieť si všetky Kung Fu pandy a pohľadať si nejaké cičenie na SM Systém Hambím sa Objavila som aj fyzioterapeutickú jogu, len to mám tak od ruky, ta uvidíme.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok