Pozývam na Gemer - cyklopotulky - 3.časť

Milí moji čitatelia. Vplyvom udalostí posledných dní mám veľký rešpekt pred miestom, na ktoré vás chcem pozvať v 3.časti mojich cyklopotuliek. V minulých častiach som vás pozvala do Muráňa a hneď po uverejnení mojich blogov vytopilo syslíky, silný prívalový dážď zničil cestu a tá je uzavretá na veľmi dlhé obdobie (posledné odhady zverejnené v médiách - 7 mesiacov). Mala som touto trasou pre vás pripravené aj iné zážitky ale zatiaľ si ich nechám v archíve a prídu na rad až po opravení prístupovej cesty. Preto som sa rozhodla, že v tretej časti vás zavediem iným smerom a budem dúfať, že tomuto skvostu ktorý vám predstavím dnes, sa po uverejnení môjho blogu nič nestane. 

Dnes vás chcem pozvať do dedinky Magnezitovce. Nevyhnutnou základnou výbavou na dnešný zážitok je horský bicykel (na cestnom ani nechoďte), baterka a dobrá nálada. Vyrazíme znovu z Revúcej a tentokrát pôjdeme opačným smerom ako minule. Na výpadovke z mesta si na kruhovom objazde vyberieme smer Jelšava. Na konci mesta začína pomerne široký (v rámci možností) cyklochodník, ktorý je však len na jednej strane cesty - na ľavej. Nebojte sa prejsť na druhú stranu, je to síce trošku neprirodzené ale je tam povolené jazdiť na bicykli v oboch smeroch. Určite je to bezpečnejšie ako ísť po pravej strane, je tam úzka krajnica. Šoféri vedia, že cyklochodník je pre obidva smery a nikto po vás trúbiť nebude že idete v protismere. 

Prídeme do prvej obce, ktorá nesie meno Mokrá Lúka, hneď na prvej križovatke odbočíme doľava a čaká nás strmšie ale veľmi krátke stúpanie pri novopostavených rodinných domoch. Keď vyjdete až hore, odbočíme vpravo a postupujeme už len vrchnou líniou obce až kým neprídeme na skutočný cyklochodník. Tento cyklochodník tu máme len pár rokov ale je veľmi využívaný nielen cyklistami ale aj korčuliarmi a bežcami, preto je ohľaduplnosť na mieste. To že ste na správnej trase zistíte jednoducho, na ľavej strane je výbeh pre pasúce sa kone a na pravej strane sa vám naskytne takýto pohľad na dlhoročné bocianie hniezdo.

Cyklochodník pokračuje až po obec Revúcka Lehota, miestnymi obyvateľmi nazývaná aj "Lehvatka". Cyklochodník je krátky, má necelé 2 km ale je veľmi bezpečný a určite ho odporúčam využiť. 

Z Revúckej Lehoty chodník pokračuje aj ďalej ale my pôjdeme na hlavnú cestu a odtiaľ sa po chvíľke ocitneme v obci Lubeník. Stále postupujeme po hlavnej ceste až po takzvanú Teplú Vodu, kde majú sídlo Slovenské magnezitové závody a.s. Uvidíte už z diaľky vysokú budovu a veľký areál, nechoďte popri ňom po hlavnej ceste, treba odbočiť ešte pred ním  vľavo na smer Magnezitovce. Nie je kde zablúdiť, je to jediná odbočka široko ďaleko.

Doteraz sme prešli na bicykloch približne 10 km a začína zaujímavejšia časť trasy, pretože teraz pôjdeme v neustálom stúpaní. Nie je to prudké stúpanie, ale bicykel sám veru nepôjde, takže si precvičíme svalstvo na nohách. Je tam len jedna cesta, skutočne nie je kde zablúdiť. Magnezitovce sú maličká obec, ktorá je rozdelená na 2 časti - Mníšany a Kopráš. Keď prejdeme prvou časťou obce - Mníšany, netešte sa že stúpanie končí. Nekončí....my pokračujeme až do Kopráša. V Kopráši ideme stále po hlavnej ceste až na koniec obce a tam sa nachádza aj informácia o tuneli. Výpadovka je už slabšie spevnená, oceníte odpruženú vidlicu na bicykli, pokiaľ pruženie nepoužívate, tu si ho určite zapnite. 

Treba byť opatrní aj voči dedinským psom. Občas pobehujú po dedine a nie vždy sú mierumilovné. Hlavne tu na konci obce sa môže stať že na vás nejaký vybehne. My sme mali pre istotu so sebou kúsok salámy na odpútanie pozornosti ale keď sa ku nám rútil štekajúci pes a zakričala som na syna aby mu hodil salámu tak on vypustil slzičku a zahlásil, že už ju stihol zjesť skôr ako ten pes. Nevadí. Psíka sme nakoniec ukecali a nič nám neurobil, bolo to len také bu-bu-bu.

Takže touto cestičkou sa dostaneme po neustálom stúpaní až ku krásnemu drevenému posedu, ktorý síce mám odfotený ale len spolu s nami a takéto súkromné fotky nechcem na tomto mieste zverejňovať, tak mi to hádam odpustíte. Tu sa dá oddýchnuť, rozložiť oheň a opiecť si slaninku alebo sa aj schovať pred dažďom. Dôležité je, že až k tomuto miestu viete prísť aj autom. Odtiaľto však už musíte pešo alebo bikom. Na tomto mieste máme 2 ďalšie možnosti trasy a ja vám dnes predstavím tú kratšiu trasu. Nájdete tu aj informačnú tabuľu, miestni sa o túto oblasť pekne starajú, v čase našej návštevy tu bolo čisto a príjemne.

Vľavo od informačnej tabule vedie lesná cestička rôznej kvality. Vyberieme sa po nej a hoci to na prvý pohľad nevyzerá že by nás chcela doviezť až do cieľa, nie je to pravda. Ideme správne. V období dažďov tu môže byť možno trošku viac blata alebo mlák ale bikeri sú zvyknutí na rôzne terény a preto by som to nejako neriešila. Na MTB prejdete všade. Špinavý bicykel je len dobrý ukazovateľ úspešnej jazdy 

Ak budete trpezliví a nebude vás opúšťať ani dobrá nálada čoskoro zazriete to, kvôli čomu sme sem vlastne prišli. 

Je to Koprášsky tunel. Kedysi v minulom tisícročí boli vypracované plány na vybudovanie troch úsekov chýbajúcej železnice v tomto kraji. Nazvali ich Gemerské spojky. Možno ste o tom už počuli, možno nie. Koprášsky tunel, ktorý vám dnes chcem predstaviť bol postavený v roku 1941. Mal byť súčasťou druhého úseku gemerských spojok a mal spájať Lubeník a Slavošovce. Tento úsek ukrýva 2 tunely, dnes vám predstavujem ten kratší a podľa mňa aj krajší. Tento tunel má dĺžku 245 m. Viete ho v pohode prejsť aj bicyklom, len treba dávať pozor aby ste nešli stredom tunela pretože tam je odvodňovací kanál. Proste treba ísť buď viac vľavo alebo viac vpravo. Už viete prečo do základnej dnešnej výbavy patrí baterka? 

Samozrejme tunel viete prejsť aj bez baterky, pretože je krátky ale s baterkou budete mať lepší zážitok. Okrem toho môžu byť v tuneli aj iní ľudia tak aby nedošlo k nejakému úrazu. Ten tunel ako som spomínala, stojí od roku 1941 ale keď si na neho lepšie vnútri posvietite, vyzerá ako keby ho postavili včera. Je v neskutočne zachovalom stave. V minulosti ho využívali ako sklad zeleniny, teraz je však prístupný turistom. 

Ozaj, poznáte vetu: "vidím svetlo na konci tunela?".  Takto to vyzerá v realite. 

Po priblížení sa k východu je to už slnkom zaliata krajina. Moje deti boli z tunela také nadšené, že sme ho museli prejsť trikrát. Ak radi spievate určite vyskúšajte akustiku tunela. Nám sa tam veľmi páčilo. 

Keď vyjdeme z tunela tak po pár metroch po ľavej strane nájdeme znovu pekné drevené sedenie na oddych. Sú tam aj sáčky na odpadky. Tu si môžete oddýchnuť ak to potrebujete, ale garantujem vám, že na oddych ani nepomyslíte, keď uvidíte kvôli čomu som vás sem zaviedla. Už po pár metroch uvidíte monumentálnu stavbu - Mníšanský viadukt. Súčasťou gemerských spojok druhého úseku mali byť podľa pôvodných plánov 2 tunely a 12 mostných objektov. Jeden z týchto mostných objektov je práve Mníšanský (nazývaný niekedy aj Koprášsky) viadukt. 

Je to stavba s dĺžkou 120 m a výšku neuveriteľných 38 m. Sú to klenby železobetónovej stavby, ktorá vedie odnikiaľ - nikam. Žiadne koľajnice tu nie sú a ani nikdy neboli. Nikdy tadeto neprešiel vlak. Dnes slúži už len ako turistická atrakcia, sú tam aj železné schodíky po ktorých sa dostanete až hore. Ja mám obrovský strach z výšok, preto som nemala odvahu fotiť nejaké super zábery, ale bola som schopná odfotiť aspoň toto:

Keď ste sa pokochali výhľadmi (ak nemáte strach ako ja) tak po pravej strane viaduktu je cestička, ktorou zídete až dole. Až vtedy uvidíte to kvôli čomu sem turisti chodia. Ja som bola užasnutá keď som to videla prvýkrát. Veď posúďte sami:

Paradoxom je, že o týchto objektoch veľakrát skôr vedia turisti z iných oblastí Slovenska ako miestni ľudia. V každom prípade odporúčam to vidieť na vlastné oči. Ak máte radi technické pamiatky, tak toto miesto vás určite nesklame.

Po tomto zážitku sme sa po poľnej cestičke popod viadukt vybrali späť do dedinky Mníšany a tam nás miestni navigovali na trasu popri poliach až do dedinky Chyžné.

Cestou do Chyžného sa nám naskytli aj takéto výhľady na krajinu ktorá je poznačená banskou činnosťou:

Pokračovali sme do Lubeníka po asfaltovej ceste. Potom už len priamy smer po hlavnej ceste do Revúcej po rovnakej trase po akej sme prišli. Celková dĺžka trasy sa pohybovala okolo 30 km, ťažko je to určiť presne, nakoľko stále niekam odbehneme alebo občas zle odbočíme a musíme sa vrátiť, alebo sa zakecáme s miestnymi ľuďmi ktorí nám chcú niečo ukázať, ale tých 30 km to bolo určite. 

Verím že sa vám dnešná pozvánka páčila a prepáčte že je to dnes také dlhé, verte mi, že som sa krotila aby som toho nepísala viac. 

Ospravedlňte prosím aj zníženú kvalitu niektorých záberov, nakoľko som ich len vytiahla z cyklokamery, pretože si robím aj videodokumentáciu a nie všetko mám len fotené, ale nechcem používať cudzie zábery. 

Nabudúce vám ukážem aké poklady skrýva Jelšava. 

Ďakujem za prečítanie.