Ako som nočný kľud za pomoci mušľových chráničov ratovala

Sobotňajšia noc sa práve chystala prehupnúť do nedeľňajšieho rána, ale mne sa - našťastie - akosi nežiadalo do postele. Po dlhom koronovom čase jeden z TV producentov vďaka plexisklám opäť obnovil moju obľúbenú víkendovú šou, a tak som sa zabávala na vtipných komentoch pohotového moderátora.

Zrazu som zachytila v pozadí známe alarmové pípanie.

Zdá sa mi to, alebo nebodaj spadla spiaca veverička zo stromu na zaparkované auto a nechtiac spustila sirénu?

Prečo veverička? Nuž pred oknami z kuchyne a obývačky máme ukážkový výhľad na krásne zelený "prales", ktorý obýva čiperná trupa týchto minimálne piatich sympatických zvieratiek a ja častokrát pri varení pozorujem ich veselé naháňačky v korunách listnáčov. Občas huňaté nezbednice dokonca podpichujú havrany a potom prchajú kade ľahšie. Mnohokrát som sa zamýšľala nad tým, či sú ich skoky na milimeter prerátané a či sa nikdy nepomýlia v odhade.

A vďaka korone, ktorá nás na dlhú dobu uväznila doma, som vypozorovala, že veru aj pomýlia. Mám však pocit, že dotyčná pád z výšky predýchala...

Ja som pre istotu schmatla ovládač a stíšila zvuk televízora na nulu. Pípanie ustálo.

Aháá, tak som asi zachytila niečo v TV.

Opäť som sa spokojne uvelebila na gauči, keď tu zrazu nanovo - píp, píp, píp...

Bože, čo to je?

Druhý raz som sa natiahla za ovládačom, no tentokrát pípanie neskončilo. Otvorila som dokorán balkónové dvere, ale autá ani veveričky to neboli. Hluk prichádzal odkiaľsi z útrob domu. Vybehla som na chodbu a začala čosi šípiť.

Doparoma, prečo práve teraz???

Pritisla som ucho ku dverám susied. Vinníka som identifikovala okamžite. Nachádzal sa za nimi. Protipožiarny alarm. Rýchlo som sa vrátila do nášho bytu a z komódy v predsieni schmatla zväzok kľúčov. Susedy si práve užívajú slnečnej dovolenky kdesi na horách a ja ako zvyčajne polievam kvety a vyberám poštu. Polnočný výlet (na tri pokusy) ku nim bol prvý... a dúfam, že i posledný tohto druhu.

Zbystrila som všetky potrebné vnemy - sluch, čuch, zrak. Oheň som neobjavila žiaden, vďakabohu, nuž som pokračovala plánom B. Musela som jednať bleskovo. Priamoúmerne pokročilému alebo príliš skorému času. Ako sa to vezme. Nech sa nepobudí celý priľahlý blok. Nech sa zbytočne nepreženie čata službukonajúcich požiarnikov.

Šla som na istotu. Bo okrem padajúcich veveričiek ma korona čisto náhodne naučila aj čosi o funkcii protipožiarnych alarmov. Vrámci upevňovania susedských vzťahov sme sa pred polrokom začali starať o susedu z opačnej strany. 82-ročná úctivá dáma, ktorej by ste hádali maximálne 65 rokov, bola do marca veľmi aktívna a sebestačná. Pred pandémiou má však neskutočný rešpekt, a tak sa viacmenej uzatvorila medzi múry svojho bytu. Na prechádzku sa mi ju nedarí dostať, ale ak niečo potrebuje, stačí zavolať a Katarína so svojimi mužmi nastupujú do služby.

Jej protipožiarny alarm naposledy hlučne "vydýchol" približne pred dvoma mesiacmi. Našťastie si vybral vhodnejšiu hodinu. Situáciu, ako sa naľakala a zmobilizovala domovníka, nám v krátkosti opísala. Zároveň nás požiadala, či by sme jej nezohnali nové batérie, a tak sme sa na nete začítali do dostupných informácii okolo.

Batérie nášho typu vykazujú životnosť cca. 10 rokov a krátko pred koncom oznámia majiteľom exitus divokým zavýjaním.

Keďže ich do bytov namontovali v rovnakom čase, pochopila som, že sa jedná o tú istú situáciu a žiaden oheň. Jediné, čo bolo pre mňa neznáme - ako dlho budem musieť bojovať s nočným výtržníkom, než mu zacpem ústa?

Ten zvuk bol vskutku morbídny. Ako by mi niekto chcel surovo rozpučiť ušné bubienky. Záchranu som hľadala v úteku. Aspoň na chvílu sa dostať z dosahu XXL-decibelov. Prebehla som nazad ku nám a na pomoc si vzala stoličku.

Na chodbe som zrazu zbadala suseda z prízemia. Pobehoval vystrašene sem a tam a snažil sa zistiť, čo sa deje. Nuž som ho ukľudnila. Vysvetlila situáciu s poznámkou, že ju práve riešim a snáď i vyriešim.

Stoličku som postavila pod alarm. Jednou nohou som už bola hore, no znovu som kapitulovala. Ak bude procedúra trvať predsa len dlhšie, tak sa asi zbláznim z toho príšerného zvuku. Nanovo som vybehla na schodište. To už zobudený Michael otváral dvere nášho bytu a nechápavo hľadel do tmy. Čo najstručnejšie som ho oboznámila so situáciou a požiadala, aby mi požičal svoje slúchadlá. Nech mu mama neohluchne.

Takto vyzbrojená som sa po tretí raz pobrala ku susedám.

Operácia prebehla na moje počudovanie veľmi rýchlo. Takzvaný krst ohňom bez ohňa. Aspoň som poučená do budúcnosti.

A tak teraz čakám, kedy dokoná alarm v našom byte. Prajem si víkend, niekedy medzi 14-18:00.